OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Torn - Kapitola XXIV.



Torn - Kapitola XXIV.Nemáš právo súdiť ma, keď si nezažil to, čo ja.

Kapitola dvadsiata štvrtá

 

Naposledy, keď som sa usmievala tak naširoko ako dnes, som bola zhúlená až po uši. Pamätala som si, ako mi z úst vychádzal namiesto dychu dym.

Keď ma vzali do baru Le Fruit Des Anges, nevedela som, ako sa poriadne vyzliecť, nieto pôsobiť zvodne. Nebola som si istá, či to niekedy vôbec dokážem. Jedno z dievčat, ktoré pracovalo vtedy za barom, mi ponúklo trávu na uvoľnenie pred premiérou. Moja vôľa však bola silná, a keďže ma to nikdy nelákalo, nemyslela som, že to niekedy okúsim. Samozrejme, len do chvíle, kedy som zbadala, ako rýchlo sa zaplnili dovtedy prázdne stoličky. V každom mužovi som videla Jonnaha a to, čo mi urobil. Cítila som jeho ruku na mojom stehne a odrazu som si nevedela predstaviť, ako vyleziem na pódium.

„Hej! Ako sa opovažuješ na niečom fičať a mňa nepozvať?“ zvolala za mnou Celine s úsmevom na tvári, zatiaľ čo pripravovala drinky.

V bare to dnes celkom žilo. Celine si k sebe zavolala Audrey, ktorá nastúpila asi pred mesiacom, no za barom robila hotové zázraky. Keby som verila na kúzla, mala by som ju za čarodejnicu, pretože jej drinky boli úžasné.

„Vieš, že o svoje sa nedelím!“ vyplazila som jej jazyk a vybehla po schodoch do šatne. Potrebovala som sa čím skôr prezliecť, len aby ma Angela nezabila ešte viac, než to isto urobí, keď ma nájde.

Nechápala som, ako rýchlo sa všetko medzi mnou a Natom vlastne zomleli.  Mal to byť len jeden rýchly večer, ale ten sa zmenil na niečo nezabudnuteľné. Jeho pery som ešte stále cítila, aj keď istá moja časť sa bála, že som si to všetko len vymyslela. Nič, čo bolo v mojom živote dobré, nemalo dlhú životnosť. Všetko skôr či neskôr pominulo.

V šatni ma privítal Clairin holý chrbát, na ktorý si nanášala make-up.

„Čo to robíš?“ vytrieštila som na ňu oči.

Červenovláska sa okamžite otočila, snažiac sa zakryť chrbát, no cucflek, ktorý mala na mieste, kde sa nachádzalo srdce, mi napovedal dosť.

„Och, Claire,“ vydýchla som, „nehovor, že si...“

„Nechcela som,“ skočila mi do reči a ihneď si napravila podprsenku.

„Bola som v sanatóriu. Dnes sme mali výročie,“ ozrejmila, no ja som vedela lepšie ako pýtať sa na detaily. Keby bola pripravená prehovoriť, isto by tak urobila. A ja by som ju vypočula.

„Myslela som, že čas osamote jej pomôže. Dúfala som, že matka konečne pochopí moju obetu... Bola som blázon, keď som tomu verila,“ posadila sa a pevne mi pozrela do očí.

„Tú peru nemám od Sebastiana.“

Zatajila som dych. Keď to neurobil Natov brat, mohla to byť... Čo by primälo Lorrine ublížiť vlastnej dcére?

Nevedela som, čo povedať. Žiadne slová neboli dostatočne dobré a ja som nebola tou pravou, ktorá by mala hovoriť o rodičovskej láske. Sama som ju poriadne nepoznala.

Claire sa zaleskli oči, ale skôr, akoby som sa k nej mohla priblížiť, si ich pretrela a usmiala sa.

„Keď mamu spacifikovali sestry, chcela som čo najrýchlejšie utiecť. Nejako som na odchode natrafila na Caleba a...“ naklonila hlavu nabok. „Keď sa nad tým lepšie zamyslím, bol to jeho nápad, aby som sa rozlúčila so Sebastianom. Povedal, že len tak budem mať pokoj. Ak to ukončím osobne.“

Prekrížila som si ruky na prsiach.

„Môj brat ti navrhol rozlúčkový sex so Sebastianom?“ pozdvihla som obočie.

„Preboha, nie! On len... Ja som... nečakala, že k tomu dôjde. Keď som prišla do Impéria, očakávala som, že budeme mať krátky rozhovor, na konci ktorého mi vynadá a ja sa budem cítiť lepšie, ale...“ zmĺkla a zahľadela sa niekam do diaľky. 

„Neodišla som, lebo som chcela, no preto, že som musela.“

„Nie som si istá, či tomu rozumiem správne,“ prehovorila som po chvíli, pretože môj mozog nebol schopný spracovať jej vysvetlenie.

Dvere do šatne sa rázom rozleteli a v nich stála ako bohyňa pomsty Angela.

Nasucho som prehltla. Odrazu mi nebolo všetko jedno.

„Ešte nie si prezlečená? Na čo, do čerta, čakáš?! Na písomnú žiadosť?“ vyletela na mňa okamžite.

„Nie,“ odvetila som potichu, zatiaľ čo som sa vyzula z topánok. Až vtedy si Angela lepšie prezrela môj outfit a ustúpila.

„Bola si na rande?“ opýtala sa so založenými rukami na bokoch a Claire na mňa vytreštila oči.

„Ty si mala rande a nechala ma hovoriť o sebe?“

Pretočila som nad obomi očami a šla si do šatníka vybrať niečo z každodenných kostýmov. Dnes nebol žiaden špeciálny deň, práve naopak. Pondelky a utorky boli v bare jeden z najslabších. Muži sa ešte stále spamätávali po víkende a boli to stredy, kedy prichádzali naše večerné predstavenia.

„Ani jednu z vás do toho nič nie je. Som v práci a budem sa baviť výhradne o nej,“ dvihla som hlavu, ako som zo seba opatrne dávala dole Gemmine šaty.

„Ozaj?“ Zasmiala sa Angela. „Tak potom dovoľ, aby som ti poradila pohnúť si, pretože dole na teba už čakajú,“ zhlboka sa nadýchla, aby skryla jej otrávenosť.

„Som si istá, že to vydržia,“ neodpustila som si. „Niekedy je predohra lepšia než samotné vyvrcholenie.“

„Dúfam, že to zopakuješ prvému zákazníkovi, ktorý sedí v izbe číslo päť a očakáva ťa.“

Nebolo nič zvláštne na tom, že na mňa zákazníci zvykli čakať. Väčšina z nich mali radi istú rutinu, presne vedeli, čo odo mňa chcú a keď som im to dala, zdvihli sa a odišli. Akoby som bola obyčajnou zastávkou na ceste domov.

„Veľmi rada,“ kyslo som sa usmiala.

„Vezmi si na seba niečo trblietavé, myslím, že pre toho budeš bohyňou,“ poradila mi a otočila sa na odchod.

„Och, a ešte niečo. Ak si si myslela, že ti budem tolerovať čoraz častejšie vymeškávania tréningov, si na omyle. Očakávam ťa po záverečnej.“

V duchu som si vynadala a dala sa do prezliekania. Čím skôr si všetko odtancujem, tým skôr sa to skončí a ja sa budem  môcť vrátiť k Natovi.

Na červené čipkované prádlo som si obliekla krátke čierne nohavice  a čiernu košeľu, na ktorej som zapla len dve najvrchnejšie gombíky. Tak som mala zaručené, že zákazník uvidí, čo je pod ním. Nasadila som si k tomu moju najobľúbenejšiu masku, skryla náramok pod ostatné tak, aby nikde nevytŕčal a na sekundu sa usmiala na odraz v zrkadle. Už ostávali len pery.

„Bola si s Natom?“ preglgol Clairin odraz v zrkadle.

„Áno,“ usmiala som sa, lenže jej výraz bol presne opačný. „Je mi ľúto, čo sa stalo so Sebastianom, lenže Nate je v tomto úplne iný.“

Otočila som sa ku kamarátke, ktorej sčervenali oči.

„Prepáč, Lauren, mrzí ma to,“ začala krútiť hlavou.

„Mrzí? Čo ťa mrzí, Claire? Nič si predsa neurobila.“

Červenovláska vyzerala hodnú chvíľu rovnako zmätene ako ja. Každá však z iného dôvodu.

„Nepovedal ti to?“ postavila sa na nohy. „Hovorila si dnes večer s Natom?“

„Samozrejme, že sme spolu hovorili. Boli sme na jednej spoločnej akcii... Claire, čo mi mal  povedať?“

Kamarátka potiahla nosom.

„Keď som prišla do Impéria, Nate odchádzal. Svoje auto nechal na parkovisku a namiesto neho si objednal taxík. Došlo mi, že sa muselo niečo stať medzi ním a Sebom a po tom, čo som ho videla v ringu...“

Nedokázala som počúvať, čo mi ešte chcela povedať, pretože v ušiach mi hučala krv. Mozog začal pracovať na plné obrátky a dával si dohromady všetky malé detaily, ktoré som nevedela zaradiť.

„Preboha.“

Oči mi zaliali slzy. Rukou som sa dotkla pier.

„Mrzí ma to, Lauren. Nikdy by mi nenapadlo, že sa Sebastian pomstí tak, že o tebe povie Natovi. O našej práci.“

Všetko do seba zapadlo. Sama som to nedokázala vysloviť, pretože by sa myšlienka zmenila na teóriu. Natov prejav, bozk, ktorý mi venoval tak nečakane...

Lúčil sa so mnou.

Ako to, že som si to nevšimla? Kde som nechala hlavu?

Slzy sa tlačili von, no ja som bola silnejšia. Všetky som ich udržala v oku, presne tam, kam patrili. Nemohla som si dovoliť odstrašiť dnešných zákazníkov len pre svoju hlúposť. S tým, čo som zavinila, som sa musela zmieriť.

Rýchlejšie ako inokedy.

„Si v poriadku, Lauren?“

Bolo pre mňa ťažké vypustiť z úst čo i len slovko, tak som len záporne pokrútila hlavou.  Obula som si topánky, dala na seba jednu z drahších voňaviek, ktoré sme si s Claire kúpili a s pozdvihnutou hlavou som prešla k dverám.

„Ty za nič nemôžeš.  Je to moja vina.“

Zatvorila som dvere a mechanicky zišla dole po schodoch. Nohy som si poriadne necítila a ruky som zovrela do pästí. Maska ostatným bránila, aby videli, čo sa odohrávalo na mojej tvári.

Bolelo to. Vedomie, že som všetkému mohla predísť, keby som len prehovorila a priznala sa, ma hnalo k slzám. Ako sa musel Nate cítiť celý dnešný večer, keď vedel, čo robím a keď som mu povedala, že sa sem musím vrátiť?

Zastala som pred dverami miestnosti číslo päť a párkrát sa zhlboka nadýchla. Videla som na dverách červený nápis: Obsadené, len som netušila, kto zo stálych zákazníkov to bude dnes. Tí starší sa dali odbiť rýchlejšie, mladší mali tendenciu robiť problémy.

Otvorila som dvere a vošla dovnútra. Hneď som aj zastala, pretože moje srdce vypovedalo službu. Prisahala by som, že vynechalo minimálne jeden úder.

Vyschlo mi v ústach.

Nohy skameneli.

Ruky sa začali nekontrolovane triasť.

„Predsa len som sa dočkal toho najlepšieho, čo tento podnik má.“ Nate sa oprel na gauči dozadu a ruku si prehodil cez opierku. Vyzeral uvoľnene, zatiaľ čo ja som chcela ujsť.  Povedal mu Sebastian úplne všetko?

„Tak čo, budem čakať dlho?“ pozdvihol obočie.

Mala som dve možnosti. Tváriť sa, že ho nepoznám, odtancovať mu jeden tanec a s maskou na tvári odísť. Taktiež som ju mohla zhodiť a ukázať sa mu. Priznať sa.

Prešla som si jazykom po spodnej pere a žiarivo sa na neho usmiala.

„Na dobré sa hádam oplatí počkať, alebo nie?“ spýtavo som naklonila hlavu nabok a pomaly pristupovala bližšie. Pozorne som ho sledovala a čakala na chvíľu, kedy odvráti zrak.

Blondiak to ale nedokázal. Zízal na mňa s otvorenými ústami a ja som uvažovala, ako sa dostať z tejto patálie. Musel vedieť, že som to ja, tak prečo sa tváril, akoby o ničom nevedel? O čo mu išlo?

„Nemáš predstavu, aký viem byť nedočkavý.“

Vyskočila som na stôl pred ním a ako náhle zaznel prvý tón, udrela som doň opätkom. Pri druhom výraznom tóne som vykrútila pravú ruku, v ktorej sa zaleskla cigareta. Pomaly som si ju priložila k perám a zapálila ju. S výdychom z nich vyšiel dym, ktorý som nasmerovala priamo na Nata.

Kľakla som si a prehodila vlasy na stranu. Miestnosť naplnila prvá sloha piesne, no ja som venovala svoju plnú pozornosť cigarete, ktorú som zatlačila do tyče tak silno, až som ju uhasila. Ohorok som odhodila na stranu, tam, kam obyčajne.

Pomaly som sa začala dvíhať, rukami si pomaly prechádzajúc po stehnách, akoby som si ich chcela utrieť.

„... ako sa rozpadáš?“ Hralo a ja som sa začala nahýnať na jednu a potom na druhú stranu, opäť raz vnímajúc hudbu.

„Rýchlejšie než ruka na spúšti...“

Vytvorila som z prstov zbraň a otočila sa k Natovi, akoby som strelila. Mierila som presne na srdce, pretože to bolo miesto, kde ma zasiahol on.  

Zišla som dole zo stola a začala sa prechádzať pri pomalej melódii, tu a tam som sa dotkla samej seba. Ruky sa mi hrali s vlasmi, opatrne som prešla po maske a skĺzla ku košeli, aby som ju trochu ponaťahovala. Pozrela som na blondiaka, ktorému okuliare chránili oči, aby mu nevypadli z jamiek.

„Tak zavri hubu a znič ma ako rieku,“ zvýšil hlas na intenzite a ja som vedela, že prichádza refrén.

Ráznym krokom som vykročila z podrepu dopredu a roztrhla gombíky na košeli, len aby som ju rýchlo otvorila.

„...robia zo mňa hriešnika...“  Zhodila som ju zo seba a prišla k nemu tak blízko, až som videla, ako sa blondiakovi rozšírili zrenice a sťažka preglgol.  

Neviem, čo som si nahovárala. Chcela som ho donútiť, aby ma zastavil, chcela som vidieť, kto bude vytrvalejší. Posadila som sa mu obkročmo do lona a ucítila, čo sa snažil, neúspešne, skryť.

Zahryzla som si do pery a položila mu ruky na ramená. On ma okamžite chytil okolo pásu a prisahala by som, že ani nedýchal. Stačil aj nepatrný pohyb a jeho stisk na mojich bokoch zosilnel. Vzrušovala ma predstava, že som to bola ja, kto ho privádzal do šialenstva. Aspoň vedel, ako som sa cítila ja od chvíle, kedy si nasadil okuliare a začal rozprávať.

„Náš čas sa chýli ku koncu, fešáčik,“ pošepla som mu do ucha a čakala, kedy skončí jedna z mojich obľúbených skladieb, na ktorú som dnes tancovala prvýkrát.

„Myslíš?“ pozdvihol obočie. „Očakávala si, že tu prídem na pár minút a potom ťa tu len tak nechám? Zaplatil som si ťa do záverečnej, pretože jediný muž, na ktorom budeš sedieť, som ja.“ To posledné povedal zadýchane, ale zároveň vytočene.

Prudko som sa od neho odrazila a chcela sa postaviť na nohy, lenže Nate ma chytil za lakeť. Potiahol ma naspäť k sebe a prišpendlil ma svojím telom na gauči. Nemala som kam ujsť.

Až v jeho zovretí som si všimla, ako napínal svaly na rukách. Naše oči sa stretli a možno som mala masku, pred ním som bola nahá.

Jeho hlava sa ku mne priblížila rovnako ako telo a pocítila som jeho ústa pri krku. Stisla som pery, aby som ich zadržala od akýchkoľvek zvukov. Opatrne, aby nič nepocítil, som si s ním preplietla nohy a keď sa nesústredil, chytila som mu ruku a pretočila nás. Spadli sme z gauča, tentoraz ja na neho.

„Bála som sa, že také niečo nikdy nepovieš,“ vydýchla som mu do úst a skoro ho pobozkala.

V sekunde sa posadil a keby som sa ho nedržala, zletela by som zem. Nate ku mne vystrel ruku a pomaly, akoby sa bál, že ho teraz zastavím, mi zložil masku z tváre.

Bolo zvláštne hľadieť na neho bez masky, no pôsobilo to tak prirodzene.

„Preto si mlčala? Bála si sa, že o teba nebudem potom stáť?“ nechápavo nakrčil čelo. Bol prekvapený?

„A stojíš?“ dotkla som sa jeho tváre, neschopná nabažiť sa jej. Predstava, že to možno bol náš posledný večer ma desila. Prvýkrát po dlhej dobe som mala čo stratiť.

Jeho.

Nate sa schuti zasmial a pohladil ma po líci.

„Keď som sa to dozvedel, premýšľal som. O tom, ako to skončím, ako ti poviem zbohom, ale potom som si spomenul na tvojho brata a na ten palác.“ Skúmal ma pohľadom. „Neplatíš len sebe za školu, ale aj za jeho sanatórium, však?“

„Áno.“ Klamať bolo zbytočné.  

„Och bože, Lauren, prečo si mi to nepovedala skôr?“ pritiahol si ma k sebe ešte bližšie. Netušila som, ako sa na moje líca dostali slzy, no nevedela som ich zastaviť.

Prisvojil si moje pery. Využil moju nesústredenosť na to, aby si ma podmanil. Nemohla som sa mu brániť. Nechcela som, len som sa na neho natisla najviac, ako to bolo možné. Odrazu mi všetko oblečenie, čo som mala na sebe, prekážalo.

Jeho ruky klesli k mojej hrudi, kde sa rozhodol skúmať moje prsia, lenže ja som nebola schopná pustiť ho. Potrebovala som ho viac ako vzduch.

„Sľúb...“ vydýchol, keď sa odo mňa odtiahol, aby sme mohli lapiť dych. „Sľúb mi jednu vec, Lauren.“ V očiach mal úprimné starosti. „Už žiadne ďalšie klamstvá a tajnosti, prosím. Vieš, čo bolo horšie než to, že mi Seb všetko povedal? Fakt, že som o ničom netušil a nemohol ťa brániť.“

Na sekundu som zamrzla, pretože zatiaľ čo on hovoril o tajnostiach, ja som myslela na Emerie. A dohodu s Vincentom. Akoby zareagoval, keby som mu povedala o ňom? Akým veľkým bremenom som ho mohla zaťažiť, aby sa nad to dokázal povzniesť?

„Prepáč,“ zašeptala som. „Žiadne ďalšie klamstvá. Sľubujem.“

„Dobre,“ prikývol a znova ma pobozkal.

„A ešte jedna vec.“ Cítil sa akosi nadradene a pritom som to bola ja, kto sedel na ňom. „Ak potrebuješ peniaze, nemusíš tu robiť, môžeme vymyslieť niečo iné...“

„Nebudem si od teba brať peniaze, Nate,“ skočila som mu do reči. Prečo som tušila, že sa náš rozhovor zvrtne k niečomu takému?

„No tak,“ pobozkal ma na krku a pomaly smeroval nižšie. „Naozaj nie?“ Začal obsypávať môj dekolt jemnými božtekmi.

„Za takéto číslo ti dám aj dvojnásobok. Len nech to bude v mojej spálni a len pre moje oči,“ dvihol ku mne zrak a žmurkol.

 

Kapitola XXIII. / Kapitola XXV.


 

Myslím, že tak skoro tu novú kapitolku nikto z vás nečakal a úprimne... Sama som prekvapená.

Každopádne, tú poslednú scénu (alebo jednu jej verziu) som mala v hlave ešte pri písaní Hate, pretože tí dvaja... Povedzme si úprimne, sú mojím najväčším shipom spomedzi všetkých, o ktorých som písala. :D

Mám ale otázku na vás, pretože hej, musím im pokaziť túto chvíľku... Čo myslíte, ako dlho im to takto vydrží?

Vaša Perla. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Torn - Kapitola XXIV.:

9. Perla přispěvatel
15.09.2018 [20:02]

PerlaNada, ďakujem za komentár. Emoticon

Leknin, áno, Hate bola jednotka, no Torn sa dá čítať aj bez nej, keďže tu všetko potrebné vysvetľujem. Skôr by som to nazvala len voľným pokračovaním. Emoticon
Som rada, že ťa príbeh zaujal. Ďakujem za komentár. Emoticon

Angela, ako tak pozerám, Natova reakcia prekvapila mnohých, takže som rada, že to nebolo zas úplne očividné. Emoticon Či im to ale vydrží... Well, to je dobrá otázka.
Ďakujem za komentár. Emoticon

8. Angela přispěvatel
13.09.2018 [10:46]

AngelaNádhera... Ani jsem nedostala, že to takto dopadne a moc jim to oběma přeji. :)
A nechci vůbec myslet na to, jak dlouho jim to vydrží... Emerie, Vincent... Tohle bude ještě pro Lauren velký boj a těžko říci, jak to Nat ustojí, až to zjistí... :/

7. Leknin
12.09.2018 [17:02]

Aaaa... tak tohle je teda něco! Teprve včera jsem našla tuhle povídku, hned jsem se do ni začetla a nemohla jsem se od ní odtrhnout. Tak nějak jsem nevěděla, že Torn je už 2 díl a začala jsem ho hned číst, nebo se pletu a na Hate úplně nenavazuje? Noo.. To nevadí, alespoň mam co dalšího číst než sem přibude nová kapitola :D. Emoticon Super kapitola a jsem strašně zvědavá jak to nakonec dopadne s Vincentem, jestli nechá Lauren na pokoji nebo ne... Těším se moc na další kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Nada
09.09.2018 [13:20]

Takyto koniec som necakala, velmi sa tesim na pokracovanie

5. Perla přispěvatel
31.08.2018 [23:45]

PerlaSunShines, Nate to nemyslel urážlivo, skôr jej chcel dať najavo, že ak si myslí, že nemá inú možnosť a bude v tom pokračovať, tak že on k nej príde aj každú noc, len aby sa uistil, že už nebude s nikým iným.
Sebastianov problém nie je ani tak v práci, ktorú má Claire, no vo všetkom ostatnom, ktoré pred ním skrýva. Nie je rád odstrčený a pri Claire má presne ten pocit.
Ďakujem za komentár. Emoticon

Veva, práve preto, že nie sú, tak takých vytváram. Emoticon Emoticon Emoticon Ale nie, jeden či dvaja takí rozhodne existujú, len nie v našich podmienkach. Emoticon
Neboj, myslím, že na Emerie a Vincenta čo chvíľa príde... Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

4. Veva
31.08.2018 [10:35]

O môj bože...Nate je ake zlatíčko Emoticon Ja sa z neho asi roztopím. Taký chápavý chlap...kde sú taký v realite? Emoticon
Nečakala som, že ostane pri nej.
Lauren by mohla zmeniť prácu, ale viem,že to neurobí...
Ale o Vincim by Nateovi mala povedať...aj o Emerie...
Emerie by podľa mňa zobral pohode...ale Vinco...tomu by asi rozbil hubu...
No dom zvedavá
A takto skoro kapitola! Ďakujeeeeem Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Sunshines
31.08.2018 [0:13]

Musím povedať, že Nate ma svojim postojom úplne dostal. Opovážlivo som v kútiku srdca dúfala, že to pochopí. Ale týmto ma dostal. Len tou poslednou vetou to pokazil. Hej, chápem, ale. Luren má svoju hrdosť.
A Claire. To dievča to má tiež ťažké. A ku tomu ešte Seb, ktorý ku tomu asi taký postoj ako Nate, že by sa snažil pochopiť prečo tam musí byť a nie, že tam chce byť, tak skoro nezaujme.
Emoticon

2. Perla přispěvatel
29.08.2018 [22:26]

PerlaMillie, tak škoda, že len skoro. Emoticon To aby som sa posnažila nabudúce viac, hej? Emoticon Emoticon Emoticon
Vieme ako skončila? Žeby? Emoticon Emoticon Emoticon Oj, tak to aby si si potom nerobila zálusk na podobné scény, keď sa o chvíľu dostaneme do bodu, kde sa príbehy prelínali.
Ja som tiež rada, že som to pridala skôr, len neviem, ako to bude s tou ďalšou. Emoticon Emoticon
Ďakujem za komentár, drahá. Emoticon

1. MillieFarglot admin
29.08.2018 [19:00]

MillieFarglotAaaach, som sa roztopila skoro. Aj som si myslela, že to tam bude on, ten zákazník. Emoticon Lauren by mu mala povedať aj o Emerie, nech sa vyhne podobným situáciám.
Myslím, že im to dlho nevydrží. Predsa len vieme, ako končila Hate... no neviem si ani predstaviť, čo sa stane medzi nimi. Emoticon
Super kapitolka, konečne sme na ňu nemuseli čakať niekoľko týždňov. Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!