OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hate - Kapitola XXIV.



Hate - Kapitola XXIV.Ak ju naozaj miluješ, tak sa za ňou nikdy viac neobzrieš.

Kapitola dvadsiata štvrtá 

 

Zaparkoval som auto v ich garáži a vypol motor. Rozmýšľal som, čo mohlo byť také špeciálne, že po to museli ísť všetci Maxwellovci. Kúpili jej dom? Iba tak obrovský darček by si pýtal posudok všetkých štyroch, nič iné mi nenapadlo.

Vzal som jej ruku do svojej a pobozkal ju. Cítil som jej napätie a chcel ju upokojiť. Znamenala pre mňa všetko a pre jej šťastie som bol ochotný ísť aj do pekla a naspäť. Dokázal by som zariadiť, aby so mnou netrpela.

Nikdy som sa nepovažoval za šťastného muža. S mŕtvym otcom, bratom, ktorý sa na mňa vykašľal, mi ostala jedine Hate. Keď som bol s ňou, ani na sekundu som sa necítil byť pre ňu starý. Možno za to mohla jej vyspelosť alebo fakt, že som bol prerastené dieťa. Stačilo, že ma dokázala pochopiť cez všetky nedostatky a nesúdila ma. Bola mojou najlepšou priateľkou, dôvodom, pre ktorý som každé ráno vstal a išiel do školy na prednášku, aj keď som o ňu nemal najmenší záujem. Robil som to pre ňu, pre nás, a našu spoločnú budúcnosť. Stačilo už len pár rokov počkať, kým skončí strednú a ja vysokú, a požiadať ju, aby sa ku mne presťahovala. Už sa nebudeme musieť skrývať. Do čerta, možno by som si ju aj vzal, keby verila na manželstvo.

„Mala by som sa ísť prezliecť,“ zašeptala a vrátila ma do prítomnosti. Jej nádherné oči plné života sa do mňa zabodli a pery sa roztiahli v úprimnom úsmeve. Vyzerala rovnako ako jej matka.

„Mne sa páčiš aj takto.“ Načiahol som k nej ruku a chytil ju pod bradu, aby som ju mohol pobozkať. Žiadna žena nemala tak dokonalé pery ako tá moja.

Keď som jej jazykom prešiel po spodnej pere, očakávajúc odozvu, odtiahla sa odo mňa. S hravými ohníčkami v očiach sa ku mne načiahla a perami zamierila k uchu.

„To si nechaj na večer,“ pošepla.

„Zabíjaš ma,“ zavyl som a snažil sa zakryť fakt, ako veľmi som ju potreboval cítiť na sebe. Hate to očividne neprekážalo. Nielenže ma zanechala samého v aute s mojimi potrebami, rozhodla sa provokovať ma a vyzliekať sa už po ceste hore. Do čerta! To dievča uvidí, že aj moje ovládanie má svoje hranice. Bola pravdepodobne prvou priateľkou, s ktorou som vydržal viac ako týždeň, koniec koncov, dnes to bolo sedem mesiacov odkedy sa ukázala v mojom byte, keď som to najmenej čakal.

Dnešok bol pre ňu veľký deň. Nielenže mala narodeniny, milujúcich bratov po svojom boku, mala mňa. Mal som v pláne ukázať jej všetky krásy života a byť prvým vo všetkom, na čo si len večer ešte spomeniem. Nikdy na mňa nezabudne, pretože všade budem ja rovnako, ako bude ona predo mnou.

Vo vrecku mi zavibroval mobil. Nedvihol by som to, ale keď sa jednalo o Bena, človek veľmi na výber nemal.

„Áno, braček, poklad som vyzdvihol a uložil do trezora,“ oznámil som vážnym hlasom asi sekundu predtým, než som sa rozosmial. Vedel som, že Hate bola jediný dôvod, prečo sa obťažoval zavolať mi.

„Dobre, hlavne nech o ničom netuší,“ pripomenul mi seriózne, ale ako som mal docieliť niečo také ostávalo záhadou. Musel sa objaviť v Impériu? Nielenže nás s Hate vyrušil, zároveň sa postaral o strach v jej očiach z prekvapenia. Ešte teraz som si pamätal ten výraz, keď prišli s darčekom k jej pätnástke. Bol to predsa prvý deň, kedy som ju videl a síce som počul o jej existencii, spoznať sa s ňou bolo niečo iné. Nikdy by mi ale nenapadlo, že to zájde až takto ďaleko.

Vystúpil som z auta a s rukami vo vreckách vošiel do domu. Každý jeden centimeter mi pripomínal minulosť, na ktorú som sa snažil zabudnúť. Ben si myslel, že mám niečo proti jeho rodine, keď som sa tu odmietol nasťahovať, ale pravda bola iná. Bolestivá a hlavne nie moja, aby som ju povedal. Kto vie, či by mi vôbec uveril. Nebol som síce Tyler, aby som na nej lipol, avšak stále ma návštevy tohto domu, tejto spoločnosti, vyvádzali z miery. Pripomínal som si, že mi stačí vydržať tu pár hodín. Naviac... všetko som to robil kvôli Hate.

„Pán Erhall,“ ozval sa niekto v hale.

„Steve, dobrý deň,“ pozdravil som ho so sileným úsmevom. Tá Maxwellová gorila sa mi vôbec nepáčila a hlavne predstava, ako sa dostal k svojmu miestu. Nechápal som, čo na neho starý Maxwell mohol mať, že pre neho tak ochotne pracoval.

„Pán Maxwell vás očakáva vo svojej pracovni,“ objasnil, keď som otváral ústa, no po tejto správe som ich hneď zavrel. Urobil som niečo?

„Prepáč, ale Ben mi dal jasný príkaz, aby som dozrel na oslávenkyňu. Ak ju spustím z očí, riskujem, že ma kamarát zabije,“ chcel som sa okolo neho rýchlo prešmyknúť, lenže ten chlap mi zatarasil cestu ku schodom.

„Slečna Maxwellová môže počkať, jej otec nie.“ Viac sa o tom nebavil. Rukou mi naznačil, aby som šiel pred ním a či som chcel alebo nie, z tejto situácie nebolo východiska. Čo odo mňa mohol chcieť ten starý chuj? Povedať mi, nech im neprekážam? Nijako by ma to neprekvapilo.

Steve zaklopal na šéfove dvere, vopchal dovnútra hlavu a potom mi už len uvoľnil priestor, ostávajúc pred kanceláriou. Toto nezaváňalo ničím dobrým.

Nasucho som preglgol a opatrne vkročil dovnútra. Pohľad mi hneď spočinul na tom kurevníkovi, posadenom za stolom, s pohárom v ruke. Vyzeral ako kráľ na tróne.

„Chceli ste ma vidieť, pane?“ odhodlal som sa k prvému slovu, bez zbytočných prieťahov, pretože som tu nechcel byť ani o sekundu dlhšie.

Vincent Maxwell si ma premeral svojím súdiacim pohľadom, ktorý mi hneď naznačil, ako asi nízko sa musím v jeho imaginárnom rebríčku nachádzať. Ešte aj šváb musel byť nado mnou a celou mojou rodinou. On sa o to postaral.

„Ako sa má matka, Robert?“ prehodil nenútene mojím smerom a ja som mal čo robiť, aby som si zachoval ľahostajný postoj. Ruky som zaťal do pästí a v ušiach mi začala hučať krv.

„Chcete sa baviť o mojej rodine?“ spýtavo som pozdvihol obočie, hovoriac rovnako odmeraným tónom, neskrývajúc svoju nenávisť. Nebolo to viac potrebné, aspoň podľa mňa.

„Po pravde?“ položil pohár na stôl. „Nezaujíma ma tvoja rodina. Jediné, o čo mi ide, je moja rodina, do ktorej sa stále pletieš.“

„Myslím, že Ben má právo vyberať si priateľov sám, alebo mu musíte dať svoje povolenie?“ neudržal som svoj jazyk na uzde. Prečo by som mal, keď jediné, po čom som túžil, bolo vytriasť z neho život?

Muž oproti mne sa schuti zasmial, akoby som bol dieťa, ktorému niečo nedochádzalo.

„Myslíš, že sa bojím o Bena? Ten ťa nakope vo chvíli, keď zistí, čo robíš s mojou Hatsheps. A ja mu v tom brániť nebudem, skôr naopak. Veľmi rád sa na to pozriem.“

Vytrieštil som na neho oči a preglgol. Čo mi to, kurva, povedal?

„Nechápem, o čom hovoríte.“ Sprostý ťah hrať sa na blbého, avšak nič iné mi nenapadlo. Odkiaľ mohol vedieť o mne a Hate, keď sme si dávali pozor?

„Keby si nebol tak zaneprázdnený jej telom, všimol by si si, že máte v Impériu viac ako jednu kameru,“ povedal prosto. „Nemyslel som si, že sa vám s Benjaminom niečo podarí, hlavne, keď ste mali popritom školu, tak som sa chcel uistiť...“ Postavil sa zo stoličky a s nejakými papiermi v rukách prešiel ku mne, aby mi ich ukázal.

Oblial ma studený pot. Neboli to obyčajné papiere, ale fotky mňa a Hate z dnešného rána, ktoré narušil Ben. Kurva! Ako sa mám vymotať z niečoho takého?

„Je to naša vec,“ bolo jediné, na čo som sa zmohol, než som mu tie fotky nanútil naspäť. Nepotreboval som ich vidieť, aby mi došlo, čo všetko videl on.

Všetko.

„No a presne tu sa naše názory rozchádzajú, Robert,“ zasmial sa Vincent na ceste k svojmu stolu. „Na rozdiel od teba, ja bojujem za to, čo je moje. Hatsheps je moja dcéra a rozhodne má na viac ako na teba, chlapče. Myslíš, že by o teba zakopla, keby vedela pravdu?“ spýtavo na mňa pozrel. „Typujem, že si jej o svojom otcovi nevravel nič...“

„Drž hubu!“ okríkol som ho. „Hate je žena, ktorá si sama dokáže vybrať, čo je pre ňu dobré. Nie je žiaden majetok!“

„Jedna chyba za druhou.“ Zatiaľ čo to vo mne vrelo, ten sukyn syn sa tváril nad vecou. Nenávidel som ho každou jednou bunkou. „Je to môj majetok a ja budem robiť to, čo uznám za vhodné. Ohľadom toho...“ začal sa prehrabovať akýmisi papiermi, než vyhrabal to, čo chcel. „Musíš to s ňou ukončiť. Okamžite.“

Po prvýkrát, od kedy som vošiel do jeho kancelárie, som to bol ja, kto sa začal smiať na plné hrdlo. Naozaj... naozaj bol taký naivný a myslel si, že by som to urobil? Mal som s vzdať toho najlepšieho, čo ma stretlo?

„Zbláznil si sa, Vincent?!“ vybehol som na neho a ruky zatínal do pästí, len aby som nevyštartoval po jeho tvári. „Neskončí to, kým ona nepovie! Ja sa jej nevzdám!“

„Naozaj?“ Keď sa na mňa usmial a zabodol do mňa tie diabolské oči, vedel som, že tento bo nebude jednoduchý. Neplánoval som sa ale vzdať. Jej nikdy. 

„Vieš, rozmýšľam, ako sa postaráš o svoju matku, ak ťa nechám zavrieť do väzenia,“ prehodil naoko nezaujato. „Nikdy nedokončíš školu, nebude z teba právnik, len obyčajný pedofil, ktorý zneužil maloletú. Vedel si o tom, že vo väzení nemajú radi pedofilov?“ nadvihol obočie. „Ani ja nie, ale podľa všetkého strávia v nemocničnom oddelení najviac času práve títo. Samozrejme, keď sa tam dostanú včas. Inak to je už len na hrob,“ pokrčil plecami.

„Nikdy som sa s ňou nevyspal! Na tento fakt si zabudol, starec?“ oplácal som mu kartu, len aby som sa dozvedel, čo si ten zmrd pripravil.

„A kto ti uverí?“ smial sa na mojej zrejmej hlúposti. „Ktorý doktor by pred súdom nepovedal to, čo chce najvyšší sudca? Stačí jeden pohľad na teba, na našu minulosť, a všetko, čo vyjde z tvojich úst bude jedna veľká lož. Hatsheps nebude môcť svedčiť, pretože ju budú brať za zmanipulovanú obeť. Súd nevyhráš.“

„Choď do piči,“ zahrmel som. „Nenechám ťa zničiť životy všetkým naokolo, tak, ako si to už urobil.“

„Váž svoje slová,“ varovne dvihol prst. „Hádam nečakáš, že keď to skončím s tebou, nechám ju len tak vrátiť sa do spoločnosti, alebo si až tak naivný?“

Nepáčilo sa mi, ako o tom všetkom rozprával. Mal to naplánované. Nemohol sa o tom dozvedieť len nedávno, určite ju niekedy sledoval, alebo nás oboch. Takýto postup si predsa nepripraví naštvaný otec, čo chce chrániť svoju dcéru. Jedine kretén, ktorý chce zničiť svoju dcéru.

„Neopováž sa jej dotknúť,“ zavrčal som varovne.

„Je veľa spôsobov, ako niekoho dostať na kolená. V mojej dlhoročnej praxi som sa stretol so všeličím. A hlavne... stačí, ak sa o ňu prestanem zaujímať, potom to bude zaujímavé.“ Na chvíľu sa odmlčal, aby si odpil zo svojho drahého alkoholu. Keby sa ním aspoň zadrhol, bastard!

„Ak to neukončíš a nedáš jej pokoj, zrieknem sa jej a pošlem ju k jej kurvujúcej matke. To chceš, chlapče? Vieš predsa, aký je svet krutý k tak mladým dievčatám.“

Chcel som vrieskať, lenže v hrdle mi navrela obrovská guča, ktorú som nedokázal prehltnúť. Naplo ma na zvracanie, ale keď som sa párkrát nadýchol, ustál som to. Musel som. Moja myseľ potrebovala premýšľať.

Netušil som, čo prinútilo Mirandu pred toľkými rokmi odísť, no nech bolo dôvodom čokoľvek, Hate ju nemohla spoznať. Drogy, prostitúcia... nepostarala by sa o ňu. Skôr by ju predala, len aby mala na ďalšie dávky. A ja som ju k sebe vziať nemohol, pretože by som bol v base za niečo, čo som neurobil. Mama by ju nikdy neprijala, aj keby som ju prosil na kolenách. Z tejto situácie nebolo východiska.

Vyhral.

Párkrát som zaklipkal očami pri predstave, ako krásne som mal naplánovaný dnešný deň a aký šťastný som bol ešte pred pol hodinou. Naozaj stačí tridsať minút, tisícosemsto sekúnd na to, aby šlo všetko ku dnu?

„Čo presne odo mňa chceš?!“ neobťažoval som sa so slušnosťou. Do čerta s ňou!

„Mám pripravenú zmluvu, ktorá bude výnosná pre obe strany...“

„Čo by to mohlo priniesť mne?“ odfrkol som si a podišiel k stolu, keď mi posunul papier,e ktoré tak dlho hľadal.

Obsah sa mi vôbec nepáčil. Každé slovo spôsobovalo, že som sa cítil ako úbožiak, ktorý sa chystal raniť tú najlepšiu osobu, aká bola pod slnkom. Pomohla mi predsa s toľkými vecami, aj s takými, ktoré som mal zvládnuť sám. Do konca sa so mnou učila na skúšku! Ako ju mám opustiť?

„Čo má znamenať tá posledná strana?“ hlesol som zarazene, keď moje oči prechádzali po riadkoch. Veď to pôsobilo ako monológ, nie ako niečo, s čím som mal súhlasiť.

„Toto?“ nadvihol sa zo stoličky, aby lepšie videl. Následne ten papier vytrhol zo zmluvy, len aby mi ho podal do rúk. „Presne tieto slová jej povieš, keď sa s ňou rozídeš...“

„Preboha, veď ju to... ublíži jej to,“ pokrútil som hlavou. Len sex? Maxwellové dievča?

„Presne o to ide, Robert. Moja dcéra má na priateľov čas a keď ten čas príde, rozhodne sa nebude zahadzovať s niekým tvojej vrstvy. Naštrbiť dôveru je základ, vďaka ktorému z nej vyrastie žena, ktorá sa na nikoho nebude obracať. Bude silnejšia.“

„Si zviera,“ vydýchol som a on mi to opätoval úsmevom.

„Je čas, aby si sa konečne začal učiť, ako funguje tento svet, synak...“

Naštvane som chňapol po pere a bojoval s nutkaním vypichnúť mu oko. Nakoniec som sa však len sklonil k zmluve a podpísal ju. Nemal som na výber. Každý jeden ťah perom sa zdal byť ako skúška ohňom, a keď som mu tie papiere nakoniec odovzdal, necítil som sa ako víťaz.

„Už nikdy mi nepovedz synak,“ zaškrípal som zubami. „Svojho otca som mal!“ vyskočil som zo stoličky, s jediným papierom v ruke, smerujúc k dverám. Náš rozhovor som považoval za ukončený.

„Nech to je presvedčivé! Nechcem ju tu mať  týždeň s ďalším niktošom!“ zakričal za mnou.

Tresol som za sebou dverami, nevšímajúc si Steva som pokračoval v ceste chodbou, ktorá viedla do haly. Papier som pokrčil a vložil si ho do vrecka nohavíc tak, aby si ho nikto nevšimol.

Mal som chuť do niečoho udrieť, potreboval som si vybiť zlosť. Ako som sa mal pred Hate postaviť, tváriac sa, že sa nič nestalo? Ako to s ňou dnes ukončiť, keď som nám pripravil tak krásny večer? Nebol som ani romantik, ale do pekla, pre ňu by som urobil čokoľvek.

Keď som vošiel do haly a zbadal na schodoch svoju blondínku s vlasmi na strane, v červených šatách siahajúcich do polky stehien, skoro som sa tam pred ňou rozplakal. Jej úsmev ma bodal a vrieskal, aby som bol chlap. Urobil som, čo som musel. To, čo bolo správne.

Ak som sa mal vzdať vlastného šťastia, len aby jej otec neublížil, bol som ochotný to prijať a nechať ju dospieť v lži, že to, čo som k nej cítil, bola len fraška. 

 

Kapitola XXIII. / Kapitola XXV. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hate - Kapitola XXIV.:

7. Perla přispěvatel
28.04.2017 [10:55]

PerlaTrish, myslím, že ak dáš niekoho do kyseliny, neostane ti už čo štvrtiť. Emoticon Každopádne som zvedavá čo na neho povieš v Laureninom príbehu. Emoticon Mám taký pocit, že tam budú potrebné iné slová. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

6. Trisha
28.04.2017 [7:56]

Ten pojebaby kokot najhrubsieho zrna, kombinovany s chujom a vyjebancom prveho kalibru ,ktoreho egomaniactvo a snobskost a krutost je kvalitnym znakom chujoveho sexu a klasickym prikladom degenerovaneho, uboheho a pomocibaziaceho pičusovsko - skurvysynovskeho zmrda, ktory si zasluzi zbicovat, topit, rezat s vtieranim soli do ran, ptm palenie zeravym kutacom, pricom sa nanho bude stat a srat, a ked bude pri vedomi pohodit ho do kyseliny, rozstvrtit, spalit a zvysok splachnut do zachoda. Tak tu je moja slavna veticka. A Robert- proste cukrik a spravny chlap. Je mi ho strasne luto.

5. Perla přispěvatel
27.04.2017 [14:40]

PerlaBlacky, poznám ľudí, ktorí aj v štyridsatke nedajú dopustiť na knihy podobného žánru a podľa mňa je len super, že takéto diela dokážu osloviť rôzne generácie. A Riley bude pravdepodobne čítať také veci aj v 50tke. Emoticon Emoticon Emoticon Hoci si nemyslím, že sa jej tým podarí Hate nejako veľmi nakaziť. Tej už asi stačilo.
Ďakujem za komentár, drahá. Emoticon

4. Blacky
27.04.2017 [10:50]

Bože, ubiť ho palicou a zakopať v záhrade! Ten chlap je odlud.
Aj keď nerozumiem,čo sa stalo potom keď tu, pošahaným spôsom chráni svoju HAts... neviem čo. Aj keď zrejme chránil seba, že? A teraz ju mláti o život.

Tušila som, že v tom bude mať prsy, ale že až tak ďaleko zájde, že mu napíše monológ?

Akosi strácam slová.


K minulej, ja tú knihomoľku úplne milujem. Ona je tak senzačná stvora. :)

ale najviac ma dostala HAte keď priznala, že musela prečítať aj o príbehoch ostatných jej kamarátoch, keď hrdinka zostala s tým bbcom.

presne to milujem aj ja na YA a je mi jedno, že tridsať ročná žena by mala zrejme čítať zmysluplnejšiu literatúru.

Ja som hneď vravela, že Robka mám rada. Sama mám v diele trpitela a tak mu rozumiem, lebo tu sa nám príbehy nezvyčajne zrazili. Na úplne malej úrovni. :)

Teším sa na ďalšiu Emoticon

3. Perla přispěvatel
26.04.2017 [20:29]

PerlaLili, jej otec je kapitola samá o sebe, takže vyjadrovať sa k nemu je až na škodu. Emoticon Či sa však dozvie pravdu, uvidíme. Predsa len nám Robert nestihol prezradiť, čo presne podpísal a čo tá zmluva obsahovala.
Ďakujem za komentár. Emoticon

Millie, mala si pravdu, zasmiala som sa. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Ako sa mu mal vzoprieť? Povedať to ostatným a riskovať, že skončia na ulici všetci? Predsa len aj jej bratia ešte vtedy boli pod zákonom (niektorí). A okrem nej sa chcel postarať o matku, ktorá by nemala nikoho, čo z neho pravdepodobne robí sebca, ale čo už. Emoticon Avšak ako som spomínala, nevieme, čo presne podpísal a čo všetko na neho ešte mohol Vincent nájsť.
Riley? Tak uvidíme, či sa zmestí do pokračovania. Emoticon Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

2. MillieFarglot admin
26.04.2017 [18:58]

MillieFarglotAko som ti písala, po dočítaní som mala úplne slzy v očiach, ale zle si si to vysvetlila. Nebolo to kvôli tomu, že by mi bolo ľúto Roba, ale práveže Hate. Ja som nechápala, ako jej to môže otec urobiť, veď je to predsa jeho najmladší potomok, ktorý by mal byť rozmaznávaný! A musel veľmi dobre vidieť aj na tých fotkách, že je s Robom šťastná. (Nie, Roba mi ľúto neni, vysvetlenie nižšie)
Dobre, ten idiot ho donútil to podpísať, ale ty kokooos, prečo to fakt urobil? Prečo sa mu vtedy nevzoprel? Mohol sa s tým zdôveriť jej bratom, proste nejak to riešiť a mohlo všetko dopadnúť inak.
Prípadne prečo to nepovedal Hate, že takto to chce jej otec?
Ách, tu je toľko vecí "keby". Emoticon
Takže nie, neni mi Roberta ľúto ani náhodou, lebo mal možnosť urobiť veci po svojom a nie skákať jak Vincent píska. Emoticon Heeej, viem že tam boli vyhrážky, ale však ak mu na Hate záležalo tak prečo dopekla urobil to, čo chcel on a nemyslel na to, aký dopad to bude mať na Hate?
Nuž, som neskutočne zvedavá, či sa Hate dozvie pravdu a čo bude ďalej.
Inak, chýbala mi tu Riley. Tak snáď nabudúce sa tam objaví. Emoticon

Emoticon Emoticon

1. LiliDarknight webmaster
26.04.2017 [12:21]

LiliDarknightPravdu povediac, toto som čakala. Teda, mala som podozrenie, že v tom, čo sa stalo medzi Hate a Robertom mal prsty jej otec. To jediné by dávalo zmysel, prečo ju tak zrazu opustil a ešte k tomu tak hnusne, že to v Hate malo vyvolať nenávisť. Predsa je jasné, že Robert je do nej blázon a nikdy by jej dobrovoľne neublížil. Teraz je jasné, že v tom nebolo ani vedomá rozhodnutie. Emoticon
K jej otcovi sa nebudem vyjadrovať, všetci predsa vieme, že je to riadny bastard. A ja sa budem veľmi baviť tým, ako horí niekde v pekle. Do šľaka, ja by som ho najradšej sama zvliekla z kože a to sa mu seba považujem za mierumilovného človeka. Emoticon
Inak skvelá kapitola, ktorú som doslova zhltla ako malinu. Som zvedavá, čo Hate urobí, keď sa dozvie pravdu, ktorú jej mal Robert už dávno prezradiť. Ale tak na jeho obranu - nemal k tomu práve veľa príležitostí, že.
Teším sa na pokračovanie. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!