OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hate - Kapitola XVII.



Hate - Kapitola XVII.Povedať zbohom ešte neznamená koniec.

Kapitola sedemnásta 

 

Nechala som pustenú vodu dopadať na moju pokožku, hoci ma chladila a nútila triasť sa od zimy. Potrebovala som sa prebrať a vytriezvieť zo včerajšej noci. Alkohol a môj žalúdok nebola najlepšia kombinácia, vlastne, bolo to asi to najhoršie, čo sa mohlo zmiešať. V hlave mi už našťastie netrešťalo, čo bolo dobré znamenie. Do obeda budem ako nová, alebo som v to aspoň dúfala.

Monokel sa konečne vytratil a v zrkadle sa na mňa dívala strapatá blonďatá hlava, ktorej sa na perách ale pohrával úsmev. Myslela som, že samu seba nespoznám, hlavne po tom, čo som si na tvár naniesla make-up, na pery rúž a špirálou doladila mihalnice. Niekto by si povedal, že som vyzerala prirodzene, no ja som sa cítila o tonu ťažšia. Konečne som sa ale nemusela báť, čo sa stane, keď ma takto niekto uvidí, práve naopak. Tešila som sa na chvíľu, keď ma ostatní uvidia.

Obtiahnuté, s vysokým pásom, biele nohavice na mne sedeli ako uliate a levanduľové tričko vyjadrovalo pokoj, ktorý sa rozhostil v mojom tele. Netušila som, že to bude možné, hlavne pri všetkom, čo sa dnes malo stať.

Ukázalo sa, že Riley bol ochotný privítať ma v jeho byte ešte dnes a síce som si stále nebola istá jeho či jej pohlavím, rozhodla som sa to hodiť za hlavu a sústrediť sa na dôležitejšie veci. Prioritou číslo jedna sa stal let a rozlúčka. Už teraz som vedela, ako veľmi mi budú moji priatelia chýbať. Nebolo ich veľa, no mohla som sa na nich spoľahnúť, čo ma hrialo pri srdci.

Vyšla som z kúpeľne, pričom som narazila do Dana, ktorý mal dvihnutú v ruku v náznaku, že sa chystal klopať.

„Dobré ránko,“ usmiala som sa zvesela a on mi úsmev opätoval.

„Už by som mal ísť, pretože o dve hodiny mám školu, tak som sa chcel ešte poslednýkrát rozlúčiť...“ na chvíľu zneistel a pozrel mi do očí. „Naozaj si to nerozmyslíš, Hate?“ pokúšal potichu, nad čím som len pokrútila hlavou, pevne rozhodnutá stáť si za svojím.

„Nie, nerozmyslím. Istotne sa ešte uvidíme,“ povzbudivo som sa usmiala a objala ho. Nikdy som neverila, že existujú tak dokonalé priateľstvá, ale medzi mnou a Danom bolo jedno obrovské puto, ktorého som bola odhodlaná držať sa zubami nechtami.

Keď sa odo mňa odtiahol, všimla som si ako sa mu leskli oči. Snažil sa to zakryť, no ja som mu s chuťou uštedrila ranu do pleca.

„No tak, uvidíš, ani si nevšimneš, že tu nie som,“ nadhodila som a pokúsila sa ho rozveseliť. S úsmevom pokrútil hlavou.

„Nikto ťa nenahradí, milá Hate,“ zložil mi kompliment a vybral sa k dverám. „Pamätaj, že ak sa niečo stane, u nás si vždy vítaná,“ žmurkol poslednýkrát a zmizol vo vchodových dverách, ktoré sa za ním zabuchli.

Dan nezvykol hovoriť o svojej rodine, ale vedela som, že nebol jedináčik. Mal nejakých dvoch súrodencov, o ktorých sa veľmi nezmieňoval. Jediné, čo som o nich vedela, bol fakt, že on bol prostredné dieťa. Bol dobrý chlap, ktorý vedel, ako jednať so ženami, a nešlo mu len o to, aby sa nejakej dostal do nohavičiek. Keď sa zo mňa posmievali, čia som sestra, on jediný sa ma zastal a povedal, že ak so mnou bude mať niekto problém, moji bratia nestihnú prísť, kým on toho debila dobije. Od tej chvíle som vedela, akým smerom sa náš vzťah bude vyvíjať. Bol mi ako piaty brat.

„Myslím, že ten včerajšok nebol až tak dobrý nápad,“ vyhlásila Lauren ako náhle vyšla zo svojej izby, držiac za hlavu. Vedela som si predstaviť, ako jej v nej muselo vyhrávať, no škodoradosť bola väčšia, tak som sa len zazubila.

„Ty si bola tá, ktorá v jednom kuse nalievala,“ dvihla som ruky do obranného gesta a sprístupnila jej kúpeľňu, sledujúc, ako klesla na kolená k záchodovej mise. „Vlastne.... bola si asi aj jediná, ktorá tak pila,“ rozosmiala som sa a prela sa o zárubňu.

„Nenávidím ťa,“ zaúpela a vyvrátila obsah žalúdka. Nikdy som nevidela Lauren piť a možno aj to sa postaralo o reakciu, ktorej som bola svedkom. Nebola zvyknutá na alkohol, včerajšok pre ňu a jej pečeň musel byť šok.

„Neboj sa, už len pár hodín a stratím sa ti z očí,“ uistila som ju, za čo som si vyslúžila nenávistný pohľad, samozrejme, keby som sa na ňu dokázala pozrieť pomedzi tie vlasy, čo jej odstávali na každú stranu. Nebolo možné nesmiať sa na nej. Žena, ktorá vyzerala, akoby mala celý život pod kontrolou, vyzerala ako na pokraji zrútenia. Lauren naozaj vedela, ako človeku dvihnúť náladu hneď z rána.

„Dobre vieš, že tak som to nemyslela,“ sťažka vydýchla a odhrnula si vlasy z bielej tváre, pripomínajúcej zombie. „To, že odchádzaš, ma vôbec neteší... čo tu budem robiť bez teba?“ rozhodila rukami, ale hneď na to si ju pýtala záchodová misa.

Nedokázala som si predstaviť, že sa s ňou neuvidím každý deň, ba čo viac, ani len každý týždeň. Odkedy sme sa spoznali, neboli sme od seba dlhšie ako jeden víkend. Bola to moja najlepšia priateľka, ktorá pri mne bola, nech sa dialo, čo chcelo. S ňou bol svet vždy ľahší.

„Dohliadneš na mojich bratov?“ navrhla som v nádeji, že prikývne, avšak jej smiech mi napovedal inú odpoveď. Čo som vlastne čakala?

„Nemyslím...“ zhlboka sa nadýchla a pozrela na mňa, „že ma niektorý z tvojich bratov bude chcieť vidieť, keď sa dozvedia, že si odišla...“

„Nepovieš im, kam idem, ani čo tam budem robiť!“ zarazila som ju okamžite. Predstava, že by ma nebodaj Ben v New Yorku vyhľadal, sa mi vôbec nepáčila, ale ten klub ma lákal tak veľmi, až som bola ochotná prijať riziko v podobe môjho brata.

„Čo sa hneď bojíš? Jasné, že im nepoviem, kam ideš,“ bránila sa automaticky. „Naviac... tvoji bratia by potrebovali pestúnku, nie mňa.“

„Myslela som, že si si s Natom celkom blízka,“ podotkla som pri spomienke na Danove slová, aby sa od môjho brata držala ďalej. Mojich súrodencov, okrem Olivera, nemal celkom v láske, a po tom všetkom, som sa mu ani nečudovala.

„Čože?!“ zapišťala a nechápavo na mňa pozrela. „Nehovorila som ti, že skôr zmením orientáciu?“ prižmúrila oči. „Odkiaľ si nabrala takú sprostosť, drahá?“

„Bola si v piatok v Impériu a Dan mi povedal, aby som ti pripomenula, že sa máš držať ďalej. Došlo mi, že sa jedná o Nata...“

Stačil jediný pohľad na to, aby ma moja kamarátka umlčala. Keď sa uistila, že nebude zvracať, postavila sa a prešla k umývadlu opláchnuť sa. Zmočila si pritom síce vlasy, ale aj ten kúsok vody napomohol jej tvári, aby vyzerala živšie.

Napokon sa ku mne otočila s rukami prekríženými na prsiach.

„Keď som ťa nevedela nájsť po tom incidente s Robertom, šla som so všetkými do Impéria, pretože medzi Natom a Benom došlo k hádke ešte u vás doma,“ objasňovala, nad čím som ja len prekvapene zatajila dych. Ako som len dokázala zaspať, keď sa u nás niečo dialo?

„V Impériu som natrafila na Sebastiana, ktorému som uštedrila ranu za Claire. Brat nebrat, k mojim priateľom sa takto chovať nebude,“ vysvetlila, na čo som jej len chápavo prikývla. „Varovala som ho, nech sa drží od Claire čo najďalej a nech svoje problémy vezme preč od všetkých... ale on ma vysmial, kretén. Dan to asi videl a zle si domyslel kontext. Neboj sa, Hate, tvoja rodina je tá posledná, kde by som sa chcela zamotať.“

Pred týždňom by sa ma to dotklo, minimálne kvôli bratom, na ktorých som nedala dopustiť. Mali svoje chyby, boli to prerastené deti spoliehajúce sa na svoj výzor a postavenie, no bola to moja rodina, ktorú som nado všetko milovala. Nanešťastie po posledných udalostiach som si nebola už istá ani mojím nosom medzi očami. Čo bolo klamstvo a čo pravda?

„Aha.“ Bolo jediné, na čo som sa zmohla. Zatiaľ čo ja som prichádzala s bláznivými teóriami o mojej kamarátke a bratovi, ona sa len trápila pre niečo, čo som mala vyriešiť ja. Existoval na svete nesebeckejší človek ako Lauren?

„Musím ti povedať, nie je ľahké zahnať Sebastiana do kúta. Ten chlap by pravdu nepriznal, ani keby ho mučili,“ rozmýšľala nahlas, čo ma prinútilo usmiať sa. Môj braček bol rovnaký ako ja. Svoje tajomstvá si precízne schovával, tak, aby sa nikto nič nedozvedel. Nepočítal však s vedľajšími škodami, čo nahralo nám.

„Dúfam, že sa mu nič nestane, keď budem preč,“ povzdychla som si a na chvíľu zatvorila oči, kde sa mi už prehrávali tie najhoršie scenáre môjho odchodu. Môže skončiť za mrežami, alebo by ho aj z toho otec vysekal? Čo ak mu niekto ublíži? Prežila by som s vedomím, že som tu nebola, keď ma potreboval?

„Hate, no tak!“ potriasla mnou Lauren a donútila ma vrátiť sa do reality. „Sebastian je dospelý muž, zodpovedný za svoje činy a rozhodnutia. Nemôžeš brať na seba toľko zodpovednosti, nie je to tvoj problém...“

„Ale je to môj brat,“ naliehala som. „Všetci sú. Ben sa vráti do práce, o neho si starosť nerobím, Oliver je zodpovedný a sústredený, takže problémy nehrozia,“ jemne som sa usmiala a uvažovala o tom, ako sa ma zastal, keď všetci boli odhodlaní odtiahnuť ma k otcovi aj v reťaziach. „Nate je taká mužská kurva, jediné, čo sa môže stať, je asi tak syfilis,“ rozmýšľala som, „ale Seb...“ povzdychla som si. „Skrýva niečo, čoho sa bojím. V tomto svete, drahá... nikdy nevieš, s kým sa mohol zapliesť. Dokonca aj jeho kamarát spomínal nejakú hru, o ktorej sa nikdy nezmienil.“

„Možno hrajú po večeroch scrabble, čo vieš?“ pokrčila plecami a na perách sa jej rozhostil úsmev, ktorý očakávala aj odo mňa, „alebo poker?“

„Vieš, o koľko peňazí by mohol pri niečom takom prísť?“ kontrolovala som jej, nad čím si kamarátka hlasno povzdychla a odstúpila odo mňa. Natiahla sa po zubnej kefke a dala sa do hľadania pasty.

„Kedy sa už konečne zameriaš na seba, Hate?“ prehrabávala sa na poličke. „Zbožňujem ťa, ale vytáčaš ma,“ hovorila, akoby sa nič nedialo a ja som nestala v rovnakej miestnosti. „Musíš vedieť, že nie vždy dokážeš pomôcť všetkým a hlavne... najprv by si mala pomôcť sebe.“ Konečne sa dopracovala k zubnej paste a začala si čistiť zuby.

Namiesto toho, aby som naďalej gánila na chrbát svojej najlepšej kamarátky som sa vybrala urobiť si kávu. Nemohla som sa s ňou hádať, pretože mala pravdu, no nemohla som jej ani povedať, čo ma nútilo dohliadať na bratov. Sama som totiž presne nepoznala odpoveď, jediné, čo som mala, bol pocit, že nič z toho, čo sa dialo, by sa nestalo, ak by moji bratia vyrastali v úplnej rodine. Neprítomnosť matky si na nich vyžiadala svoju daň a hoci som sa snažila byť im vo všetkom oporou, ako som im ju mohla nahradiť, keď sama som bola dieťaťom, ktoré potrebovalo rodiča?

Mechanicky som si zaliala vodu do pohára a rozmýšľala, ako by vyzeralo naše detstvo, keby sme boli kompletnou rodinou. Každé ráno by nás matka vyprevádzala do školy a večer by nám otec rozprával o tom, ako odsúdil nejakého zloducha. Žili by sme v dokonalej idylke a nikto z nás by nemusel klamať. Samozrejme, tajomstvá a nejaké tie lži patria k životu každého z nás, ale bolo vari normálne, že som musela klamať tým najbližším, ku ktorým som chcela byť otvorená čo najviac to len šlo? Čo by sa stalo, keby som za nimi šla a povedala im, ako ich otec zmanipuloval? Pripísali by aj to Robertovi? Ako by som im ale po tom všetkom dokázala pozrieť do očí, keď aj oni predo mnou tajili dôležité informácie?

Z izby naľavo vyšla Kate, v obtiahnutých roztrhaných rifliach mi však pripadala viac ako bezdomovec, o čo sa možno zaslúžilo aj jej pokrčené tričko, čo mala na sebe asi ešte od včera. Nepamätala som si, kedy som ju videla vchádzať do bytu, musela som už spať.

„Keď sa neplánuješ odsťahovať, mala by si aspoň platiť nájom,“ zašomrala, keď prechádzala k dverám, aby sa obula. Pozorne som sledovala každý jej krok a uvažovala, kedy sa tá žena prenesie cez fakt, že u Nathaniela nemala nikdy ani najmenšiu šancu. Bola predsa úplným opakom toho, čo môj brat vyhľadával.

„Aj tebe pekný deň,“ kyslo som sa na ňu usmiala a zovrela ruky do pästí. Netušila som, čo bolo väčšie. Moje znechutenie alebo chuť zaškrtiť ju?

„Upokoj sa, K,“ zahriakla ju z kúpeľne Lauren. „Keď sa vrátiš, už tu nebude!“ zakričala za ňou, keď otvárala dvere, nad čím sa dievčina pozastavila a žiarivo sa usmiala.

„Prijali ťa na psychiatriu? Tam sa dokonale hodíš,“ žmurkla na mňa. Tlak mi rapídne stúpol a mala som čo robiť, aby som sa udržala na mieste a nerozbehla sa za ňou.

„Biela veľmi rozširuje, to pôjdem radšej do basy za vraždu,“ precedila som pomedzi zuby. „Tvoju, mrcha.“

Kate sa chystala niečo poznamenať, no v ruke jej zazvonil mobil, ktorému venovala svoju plnú pozornosť a bez ďalších rečí za sebou zabuchla dvere.

„Musíš proti mne nahuckať aj moju spolubývajúcu?“ pretrela si čiernovláska zúfalo tvár a vzala si pohár s kávou, ktorú som jej pripravila, aby nechala na pokoji tú moju. V tomto mi často pripomínala mladšiu sestru, ktorá mi brala všetko, čo sa pred ňou naskytlo, samozrejme, len kým sme boli u nej.

„Nemôžem za to, že je to mrcha,“ pokrčila som nezaujato plecami a odchlipla si zo svojho pohára. „Avšak...“ dvihla som prst skôr, než mohla Lauren niečo povedať. „Rozhodla som sa vziať si tvoju radu k srdcu a kašľať na ňu. Koniec koncov... vieš, kam o chvíľu ideme?“ vysmiato som sa na ňu pozrela a síce prikývla, ona radosť v očiach nemala.

Bola asi jediná, ktorej budem chýbať.

„To aby si sa šla pobaliť,“ povzdychla si.

***

V aute panovalo hrobové ticho, pretože Lauren sa nedokázala zmieriť s faktom,  že toto je naša posledná spoločná chvíľa. Nech som sa ju snažila akokoľvek presvedčiť, že ma príde pozrieť, jediné, čo sa mi dostalo, bolo jej pokrútenie hlavou a zameranie sa na cestu. Odrazu ma prepadol pocit, akoby aj ona skrývala niečo, čo za sebou nemohla zanechať. Nezazlievala by som jej to, avšak ani nepochopila. Bola predsa mojou kamarátkou, ktorú by som si vypočula aj o polnoci, ak by sa potrebovala vyrozprávať. Nechala by som ju vyplakať sa mi na pleci, ak by jej to mal pomôcť.

„Letenky si pôjdeš vyzdvihnúť?“ spýtala sa po chvíli, ale nepozrela na mňa. Ako rada by som bola za tú Lauren, ktorej sa chcelo srandovať. Ani opitá nebola veľmi zhovorčivá, skôr to vyzeralo, akoby chcela rozprávať o všetkom a zároveň o ničom. Čoho sa bála, aby to nikto nezistil?

„Hej,“ prikývla som. „Mám adresu toho bytu, Riley by mal byť večer už doma z práce, takže ak na mňa nezaútočí karma, nebudem spať pod holým nebom,“ zasmiala som sa, hoci sama som môjmu šťastiu veľmi neverila, pretože sa so mnou rado hralo a znepríjemňovalo každú jednu svetlú chvíľku.

„Nepáči sa mi, že nevieš, kto je ten Riley zač,“ odfrkla si a oprela sa o okno. „Čo ak sa o niečo pokúsi?“

„Tak ho rozkopem,“ navrhla som nevinne. „Potrebujem predsa cvičiť, no nie?“ Tým sa mi ju konečne podarilo rozosmiať, za čo som bola rada. Nepotrebovala som, aby sme sa aj my rozišli v zlom.

Na letisku bolo viac aut ako ľudí a zdalo sa, že si nenájdeme miesto na parkovanie, keď v tom Lauren prakticky vyskočila zo sedadla, ukazujúc na jedno voľné miesto neďaleko vstupnej haly. Okamžite som sa chopila šance a zaparkovala auto. Vypla som ho a spokojne si vydýchla.

„Nemôžem uveriť, že sa to naozaj deje.“ Predstava, čo všetko som sa chystala nechať za sebou ma desila, no vedela som, že s mojím otcom za chrbtom, toto bolo jediným východiskom.

„Ani ja,“ pripustila kamarátka a pomaly otvárala dvere, než som ju zadržala.

„Počkaj,“ hlesla som a vybrala z boku auta papiere, ktoré som jej dala do rúk. Tvárila sa nechápavo, aj keď predstavu o tom, čo sa tam nachádzalo, musela mať.

„Hate...“ nasucho preglgla a pokrútila hlavou.

„Odteraz je to auto tvoje,“ ozrejmila som očividné. „Ak niekto bude pochybovať o pravosti, ber to tak, že to Ben overil,“ mykla som plecom.

„A overil?“ neveriacky pozdvihla obočie.

„Jasné, že nie.“

„Si neskutočná, drahá,“ naklonila sa, aby ma objala, a ja som jej to objatie opätovala. Jej broskyňová voňavka mi udrela do nosa a až vtedy mi došlo, ako veľmi mi bude chýbať. Nakoľko som nemala kartu v mobile, netušila som, ako dlho potrvá, než sa znova budeme počuť.

Vystúpili sme z auta a prešli dozadu, aby som si vytiahla moje kufre, v ktorých som mala celý svoj nový život. Snažila som sa nemyslieť na nič záporné a nechať sa unášať prúdom voľnosti, ktorej som sa upísala.

„Keby niečo, moja izba je veľká pre obe,“ štuchla ma do pleca a podala mi ešte kabelku, ktorú som si položila na kufor.

„Skôr prídeš ty ku mne,“ sprisahanecky som na ňu žmurkla, keď vtom môj pohľad ale zaletel niekde do diaľky, v ktorej som zbadala...

„Och, kurva,“ vytrieštila som oči pred seba a pevne zovrela obe kufre. „Vidíš to, čo ja?“ štuchla som do nej, aby sa otočila a pozrela sa rovnakým smerom.

„Ja...“ prehrabla si nervózne vlasy, čo ma len usvedčilo, prečo sa cítila celú cestu tak previnilo.

„Lauren!“ vybuchla som od zlosti. „Moji bratia ma nenechajú odísť!“ Ako mi to len mohla urobiť?

„Chcela som, aby si mala šancu rozlúčiť sa s nimi,“ hájila sa okamžite s rukami vo vzduchu, nad čím som si len porazenecky povzdychla, kým som nezačula hlasné trúbenie.

Znova som dvihla hlavu a môj pohľad sa aj cez všetky autá stretol s Natovým, ktorý sedel na okne od auta, hľadajúc ma. Jeho pohľad bol neúprosný a nepotrebovala som ho počuť, aby mi došlo, čo plánoval urobiť.

„Ak mi chceš pomôcť, zdrž ich!“ vychrlila som na ňu.

„Čože?!“ zapišťala a rozbehla sa za mnou aj s mojimi, teda jej, kľúčmi od auta. „Zbláznila si sa?! Prevalcujú ma!“ obávala sa.

„Tak si priprav päste,“ zakričala som na ňu a náhlila sa dovnútra, zatiaľ čo moji bratia museli niekde odstaviť auto.

„Hate!“ vrieskal za mnou už Nathaniel so zdvihnutou rukou, ktorý sa snažil vyjsť z auta, no jedna noha sa mu v ňom zakliesnila. Konečne sa nado mnou karma zľutovala a dopriala mi náskok.

„Hate! Neopováž sa!“ vrieskal ďalej a zápasil s autom.

„Hate Maxwellová!“ pridali sa k Natovi aj ostatí bratia a ja som len pridala do kroku, hoci som za sebou počula aj Oliverov hlas, ktorý ma ako jediný volal Christie. Keby som sa len dokázala rozlúčiť aspoň s ním, bolo by to všetko o toľko jednoduchšie!

Postavila som sa do radu, ale keď som zbadala, aký bol dlhý, nahlas som preglgla a rozhodla sa improvizovať.

„Prepáčte,“ začala som sa predierať dopredu pomedzi ľudí, náhliac sa k pánovi za pultom, ktorého som plánovala čím skôr oklamať, len aby mi dal moju letenku a mohla som odísť. Šťastie, že som platia cez internet, inak by som sa zdržala ešte kreditkou, čo boli drahocenné minúty.

„Prepáčte, že sa obieham!“ vychrlila som, keď na mňa otvoril ústa, no našťastie ja som bola rýchlejšia. „Vidíte tých mužov, ktorí tam vrieskajú? Hľadajú ma a ja od vás potrebujem, aby ste mi dali moju zarezervovanú letenku na meno Hate Maxwellová,“ dostala som zo seba jedným dychom, takže som s istotou nedokázala povedať, či ma počul dobre, alebo si len domyslel, v akej situácii sa môžem nachádzať.

Síce som za sebou počula nesúhlasné krútenie hlavami a nejaké urážky, boli mi ukradnuté. Svoje posledné chvíle som si síce chcela vychutnať, avšak aj táto naháňačka mala niečo do seba. Donútili ma uvedomiť si, že to, čo som mala v pláne, bol správny krok. Ak by som čo i len na chvíľu zapochybovala o ceste, neodišla by som, ale takto... chcela som odísť viac než čokoľvek iné. Chcela som skončiť s klamstvami a zhodiť zo seba tú masku, ktorú som nosila už viac ako dosť.

„Ďakujem,“ žiarivo som sa usmiala, schytila do ruky kufre a rozbehla sa čo najrýchlejšie k ľuďom, ktorí stáli v rade na preverenie pred odletom. Nebol to nejako dlhý rad, pretože sme mali ešte dosť času do odletu, čo mi odrazu nahrávalo do kariet. Moji bratia nebudú mať ani potuchy, ktorým lietadlom som odletela. Lauren im nič nepovie a ja nadobro zmiznem z ich životov. Bude to... akoby som ani nikdy neexistovala.

Podobne ako moja matka, ktorú som nikdy nepoznala. 

 

Kapitola XVI. / Kapitola XVIII

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hate - Kapitola XVII.:

6. LiliDarknight webmaster
05.04.2017 [23:05]

LiliDarknightVeľmi vydarená kapitola. Som hrdá na Hate, že to nakoniec dokázala, hoci to ešte nemusí automaticky znamenať výhru. Som rada, že Lauren sa zachovala takto. Je vidno, ako veľmi jej na Hate záleží.
Dnes len krátko, nefunguje mi už mozog.
Ale teším sa na pokračovanie.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Perla přispěvatel
05.04.2017 [14:59]

PerlaTrisha: Neboj sa, ten let stihla, skutočná zábava ešte len príde. Emoticon

Blacky: Presne ako vravíš, Lauren pre ňu chcela len to najlepšie a myslela, že keď ju už nepodporia, tak sa aspoň rozlúčia.
Ďakujem za komentár. Emoticon

4.
Smazat | Upravit | 05.04.2017 [7:04]

hej, ja si tiež myslím, že to nebola zrada v pravom slova zmysle. Len chcela to, na čo som myslela aj ja. Len aby sa udobrila. Aby neušla úplne doslova a aby jej bratia nezošaleli strachom. Teda, myslím si, že by rozhádzali svet aby ju našli. AJ keď ona, samozrejme, má právo byť naštvaná lebo jej neverili a nadŕžali otcovi, stále to neznamená, že by ju neľúbili a neochraňovali.

Som zvedavá ďalej. Teraz to zrejme začne byť naozaj zaujímavé. :)

3. Trisha
03.04.2017 [20:09]

No do pekla... dfm ze rychlo ubzikne ale jedna.mija cast to nevhce. Skvela cast. Emoticon Emoticon Emoticon Lauren je skvela Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Perla přispěvatel
03.04.2017 [15:34]

PerlaMillie: Myslím, že v Laureninej hlave sa nedopustila zrady, pretože sama vie, aké je to odísť bez slova a nechcela, aby si tým istým musela prejsť aj Hate. Každopádne nečakala, že prídu všetci Maxwellovci, keďže volala len Oliverovi a dúfala, že bude mať rozum a príde sám. Ďakujem drahá. Emoticon Snáď sa mi ten humor podarí aspoň trocha udržať.

1. MillieFarglot admin
03.04.2017 [14:48]

MillieFarglotTakú formu zrady som od Lauren teda nečakala, ale Hate si s tým aspoň šikovne poradila. Nechcem ani vedieť, ako musela skončiť ona s bratmi. Emoticon
Joooj, som zvedavá, čo to bude v NY, podľa mňa karma tak neznáša Hate, že ten/tá Riley bude v nejakom kontakte s Robom/Benom/niekým iným a bude v totálnej riti. Alebo jej bratia zistia, ktorým lietadlom pôjde a ja neviem, nahlásia tam bombu alebo čo.
Keď Lauren tvrdila, že s jej rodinou nechce mať nič, prečo ich kontaktovala a prečo oni poslúchli? Tým pádom by im mohla teda povedať, čo sa deje bez toho, aby tam vznikla nejaká chyba v komunikácií, keďže jej uverili, že Hate odchádza. Či? Emoticon
Strašne sa mi páči, že si tam pridala viac humoru. Emoticon
Super kapitolka, teším sa na ďalšiu. Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!