OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 15. kapitola

16.09.2013 (16:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1382×

„Takže mi tvrdíš, že som si vzala tvoj meč z auta a pokúsila sa ťa prebodnúť, kým si spal?"  opýtala som sa ho. Stále som naňho neveriacky hľadela. „Vieš komu hovor takéto nezmysly..." Zovrel ruku okolo môjho zápästia pevnejšie. Stále som ležala pod ním. 

Janshai zrýchlene dýchal a neustále sa mi pozeral do očí. Bolo mi to veľmi nepríjemné. Ruky, ktoré som mala stále za hlavou a ktoré mi pevne držal, ma už boleli a cítila som, ako mi začínajú tŕpnuť.

„Povedal by som, že mi to je jedno. Zabi koho chceš. Ale tu sa jedná o mňa, pokúsila si sa ma zabiť! Ak strážca zabije strážcu, zomrie! Lenže predtým si prejde ktovieakými mučiacimi procesmi."

„Ja som ťa nechcela zabiť, Janshai!" skríkla som a znovu sa snažila vymaniť z jeho zovretia. Lenže bolo to úplne zbytočné. „A pusti ma."

„Aby si sa o to pokúsila znovu?"

„Janshai, veď ja som zaspala. Ako som mohla urobiť to, čo popisuješ?" Už som nevedela, čo povedať, aby zo mňa zliezol a pustil ma. Odkiaľ vlastne nabral takéto kraviny? 

Vzdychol si a rozmýšľal, čo povedať. „Ty si mala tie problémy s tým, že sa ti pokúsili dostať do mysle, však?" Len som prikývla na súhlas. Sklonil hlavu tak, aby som mu nevidela do tváre. Vlasy mu padli cez oči. Zaklial a pustil ma. 

V momente som sa posadila a rozmasírovala si zápästia, ktoré trochu z toho zovretia sfialoveli. V duchu som ho preklínala. 

„Dobre, povieš mi, s kým všetkým si sa dnes stretla," povedal po chvíli. 

„Čo, prosím?" Mala som pocit, že mi niečo nedochádza. Načo mu to bude? 

„Posledne si trávila svoj voľný čas len so Zacharym, Samuelom, alebo so mnou. Nepriatelia by si netrúfli priblížiť sa, aby ti znovu poslali sny. Takže mi povedz, s kým si sa dnes stretla." Šokovane som vydýchla. Takže to bol sen. Vlastne nie tak celkom. Pomaly som si začínala spomínať na to, čo sa mi snívalo. V mysli sa mi hneď vybavil muž, ktorý mi podal Janshaiovu zbraň. Potom mi prikázal, aby som ho zabila.

„Bola som len s tebou, Samuelom, Ianom a Hannah. Ale v Centre bolo predsa dosť ľudí. A čo moji susedia a rôzni okoloidúci?" Začala ma chytať panika. Kto by to mohol byť? Ľudia, ktorých som vymenovala, by som v živote neoznačila za nepriateľov! 

„Ja ti to povedať neviem, ale niekto, kto ťa dnes videl, ťa musel znovu ovplyvniť. Najlepšie by bolo, keby si sa do skúšok už nestretala s nikým..."

Prerušila som ho: „A to chceš, aby som sedela zatvorená medzi štyrmi stenami bez akéhokoľvek kontaktu?" zvýšila som hlas.

„Je to pre tvoje dobro. A taktiež to je len rada. Nikto mi nepovedal, aby som ťa ochraňoval, taktiež mi nič nehrozí, ak ťa nepriatelia náhodou zabijú." Znovu to bol starý Janshai - Frederic - ktorý bol arogantný egoista. Ako ho ja ešte stále neznášam! „Nemusím tu vôbec byť. Všetko to je pre tvoje vlastné dobro, tak tu prestaň na mňa ziapať, lebo tým nikomu nepomôžeš!"

Ten, kto tu kričal, bol on, lenže ak by som mu to povedala, bola by z toho hádka, ktorá by nedopadla dobre. Radšej som si zahryzla do jazyka a to takmer doslovne. Hrdlo mi stiahlo a ja som nevedela, čo mu na to povedať. Rozhodla som sa byť ticho. 

Vzala som meč, ktorý bol na plášti a s ktorým som trénovala a postavila som sa. Janshai ma neustále pozoroval, akoby som ho mala znovu napadnúť. Cítila som sa nesmierne zle za to, čo sa stalo. No kontrolovať som to nemohla! 

„Mali by sme pokračovať v tréningu," povedala som potichu. Predtým som však potrebovala zopár sekúnd na to, aby som mala istotu, že môj hlas bude znieť pevne a nebude sa triasť. Myslím, že to stálo za to, pretože Janshai len vzdychol a pozrel na mňa. Z jeho tváre som mu nevedela čítať. A možno by sa v tomto momente dalo povedať, že ani nechcem. Už s ním v živote nechcem mať nič spoločné. 

Ako som tak uvažovala, tak s nikým. U každého je možnosť, že je buď nepriateľ, alebo ho nejako ohrozím. 

„Prepáč mi za to, čo som povedal. Poznáš ma predsa..."

„Ako si vravel - dva roky je dlhá doba, Janshai alebo Frederick, alebo ako chceš... a vraj si sa zmenil." Zaťal päste a ja som si uvedomila, že ho znovu len provokujem. 

„Nechajme to radšej tak. Nechcem ti nejako znovu ublížiť."

Znovu... 

Spomienky, hlboko pochované v mojej mysli, sa prebrali k životu. Myslela som si, že si na ne už v živote nespomeniem. Popravde - nechcela som. Lenže Janshai musel obnoviť všetky rany, ktoré mi spôsobil. 

Snažila som sa preniesť svoju pozornosť na niečo iné. Lenže nedalo sa. Potrebovala som Zacharyho, aby som sa mala komu vyrozprávať!

„Chcem ísť domov. Myslím, že som na skúšky pripravená." Janshai sa s prekvapeným výrazom v tvári pozrel na mňa, no potom len prikývol. 

„Ako myslíš."

Nasledujúci deň som prišla do Centra spolu so Samuelom trochu skôr. Dnešný deň sme mali tráviť už bez našich trénerov a načerpať silu na zajtrajšie skúšky. So Samuelom sme sa preto dohodli, že skočíme na pláž. Toto sme mali naplánované už asi tri týždne vopred. Mali s nami ísť aj James so Zachom. Takto pôjdeme sami.

Sadli sme si do miestnosti, v ktorej sme sa mali stretnúť všetci budúci strážci. Postupne sa to tu začalo zapĺňať a ja som spoznávala niektoré známe tváre z našej školy. Dokonca som tu spoznala jednu kamarátku, Arianu, s ktorou som kedysi chodila do tej istej triedy. Zakývali sme si. Snáď budeme mať čas na to, aby sme si pohovorili. 

O pár minút prišiel Ian a nejakí ďalší dvaja strážci. Sadli si na stoličky za masívny stôl pred nami, Ian bol v strede, keďže má na starosti nových strážcov. 

„Chcel by som vás všetkých privítať na tomto stretnutí, kde vás bližšie oboznámime s prebiehaním skúšok, ktoré všetci podstúpite zajtra." Potom nám predstavil strážcov, no ani jeden mi nebol povedomí. „Takže zajtra očakávame, že sa všetci, spolu s vašimi trénermi, dostavíte tu do Centra, kde dostanete úplne posledné pokyny. Tí, ktorých tréneri sú ešte stále v Aabhe, máte pridelenú náhradu. Ale to už viete.

O deviatej sa zídeme v tejto miestnosti. Potom budete mať pridelenú svoju izbu. Pripravte sa na to, že v Centre pobudnete minimálne do pondelka. Potom budeme spolu s niektorými členmi kráľovskej rodiny postupne všetkých navštevovať. Skúšky absolvujete v sne."

Samuel vedľa mňa od prekvapenia vydýchol. „To čo má byť?" Ja som si len vzdychla, pretože to bude opäť niečo podobné, ako zažívam niektoré noci. Dúfam len, že sa to nebude podobať na včerajšku skúsenosť. 

 „Pár z vás sa už stretlo s tým, že im niekto dal sny. Tých poprosím, aby tu dnes zostali, potrebujeme sa s nimi porozprávať. Nebude to nič zvláštne. Ak prežijete, prešli ste skúškami, no ak v sne zomriete, je mi to ľúto. To však neznamená, že prídete o život aj v skutočnosti. O ďalších podrobnostiach vás budeme informovať zajtra. Nejaké otázky?" Keď na to nik nereagoval, Ian pokračoval: „V Aabhe boli posledné dni nepokoje, niektorí strážci boli zranení, niektorí prišli o život. Táto práca nie je pre všetkých."

Niektorí prišli o život? 

James tu bol, ale Zachary nie. Nevidela ho ani Hannah! Dúfam, že je v poriadku! začala ma chytať panika. Mala som sto chutí sa Iana opýtať, či náhodou o ňom nevie nejaké informácie.  Samuel zbadal moje rozrušenie a myslím, že si hneď aj domyslel, čo ho spôsobilo. Chytil mi ruku a stisol ju. 

„Neboj sa, všetko bude fajn," uistil ma.

„Nikto nič nevie... ja neviem," vzdychla som. 

„Sústreď sa len na skúšky. Pretože ak sa budeš rozptyľovať, bude ti ešte horšie a skúšky nedopadnú dobre. Vypadneme dnes von, alebo si môžeme pozrieť nejaký film.. čo len chceš, len aby si nemyslela na všetky tie negatívne veci, dobre?"

Prikývla som. Aj keď by som si dnešný deň vedela predstaviť strávený radšej so Zachom. Lenže Samuel, vlastne po novom môj brat, ma vždy dokáže rozveseliť a privodiť skvelú náladu. 

Samuel odišiel a ja som tu ostala spolu s jednou babou a chalanom. Takže my traja sme sa stali obeťou. Ian nás vyzval, aby sme si sadli bližšie k nemu. Boli sme tu len my štyria, žiadni iní strážci. 

„S vami to bude zajtra menší problém, keďže netušíme, kto vám tie sny môže dávať. Ľahko sa môže stať, že si s tým kráľovskí nebudú vedieť rady a preraziť ich vplyv. Takže v prípade, ak by sa niečo také stalo, pobudnete v Centre dlhšie, aby skúšky prebehli bez ich zásahu. Takže sa na vás počká aj s celkovým pridelením."

„A ak by sa to stalo znovu?" opýtal sa ten chalan, čo tu bol so mnou. 

„Pôjdete do Aabhy, aby ste boli úplne izolovaní od nepriateľov. Tam prebehnú posledné skúšky. Ale tu už je minimálna šanca, že budete pridelení do kráľovskej rodiny," vysvetlil Ian. 

„Prečo si vybrali len nás?" opýtala som sa ja. Ian sa na mňa prekvapene pozrel a na chvíľu sa zamyslel. 

„Myseľ ľudí je nechránená a niektorí si sami nevedia poradiť s nátlakom, ktorí ovládajú tí, ktorí majú schopnosti. Čiže Mayerovci a nepriatelia. Lenže kráľovská rodina nepoužíva svoju moc na tieto veci. Maximálne pre to, aby vás ochránili, ale to len vo výnimočných prípadoch. Pravdepodobne sa proti ním neviete brániť. Ak však prejdete skúškami, kráľovská rodina vám poskytne ochranu mysle." 

Ako si tým vlastne môžu byť istí? Čo ak sú nepriatelia práve medzi nimi? Lenže tieto otázky som mu nechcela položiť. Vlastne som už ani nemohla, keďže sa Ian s nami rozlúčil s tým, že má povinnosti. 

Samuel ma mal čakať pred Centrom. Takže som sa vybrala cez dlhú chodbu, ktorá spájala halu, v ktorej sme boli, a chodbu so schodišťom. Nachádzala som sa na druhom poschodí. Pridala som do kroku.

Už som bola takmer na prízemí, keď som z prvého poschodia začula povedomý hlas. Veľmi povedomý hlas. Zachary!

Otočila som sa a chcela sa k nemu rozbehnúť, no takmer som zakopla, keď som si všimla, že objíma iné dievča. Obaja ma nevideli. 

To dievča mohlo byť tak vysoké ako ja, dokonca malo aj blond vlasy, no oveľa dlhšie ako ja. Malo oblečené historické, modrobiele šaty so šnurovačkou na chrbte a kožené topánky. Zachary mal ruky položené na jej páse a usmieval sa na ňu. Potom sa sklonil a nežne pobozkal ju na čelo. 

Cítila som sa, akoby ma niekto oblial studenou vodou. Okamžite som sa rozbehla von z Centra. 

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 15. kapitola: