OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 16. kapitola



The Guardians - 16. kapitolaZačiatok skúšok.
Kto z kráľovskej rodiny je k Andy počas nich pridelený?

Celý deň som potom bola bez nálady, no pred Samuelom som sa snažila vyzerať tak, že si voľný čas užívam. Stálo ma to viac námahy, no čo neurobíte pre svojho najlepšieho priateľa a brata v jednej osobe? 

 
Celú noc som nemohla zaspať. Buď som myslela na Zacharyho a pri tom v srdci cítila obrovskú ranu, alebo na zajtrajšie skúšky, z čoho mi až prišlo zle. Mala som obrovskú chuť sa vyrevať, aby ma tie všetky pocity aspoň na chvíľu prešli a mohla som zaspať. Aspoň v sne by som myslela na iné veci. Lenže nič z toho nejako neprichádzalo. 
Taktiež ma po celé popoludnie a večer prenasledovali Ianove slová. Modlila som sa, aby mi tí nepriatelia dali pokoj aspoň cez skúšky. 
 
 
Neviem, kedy som zaspala, no zobudila som sa na nepríjemné zvonenie budíka. Cítila som sa, akoby som celú noc preflámovala a pretancovala v nejakom klube. Príšerne ma bolelo celé telo, nevládala som sa ani len pohnúť, nieto vstať z postele, aby som ten budík vypla. Mala som ešte chvíľu čas na to, aby som si poležala a nabrala nejakú tú energiu. 
 
Budem ju vlastne v sne potrebovať? 
 
Keď som sa konečne odhodlala vstať z postele, zamierila som do kúpelne, kde som si dala sprchu na prebratie. Potom sa mi nejako podarilo zo seba urobiť človeka. Prezliekla som sa a zamierila do kuchyne. 
Doma nikto nebol, ako zvyčajne. Ale od mamy som si aspoň našla sms-ku, že mi drží palce a po skúškach sa so mnou stretne. 
 
Neustále som musela myslieť na Zacharyho. Vždy, keď sa mi pred očami objavila scéna zo včera, mala som chuť kričať a revať ako malé decko. Vlastne pár sĺz mi aj ušlo. Nemohla som uveriť tomu, že odišiel do Aabhy kvôli práci a našiel si tam nejaké dievča. Vlastne, ako ja môžem vedieť, že tam šiel naozaj kvôli práci? Keď nie je strážca? Možno tam šiel len kvôli tomu dievčaťu a mňa tu len hnusne využil, aby si ukrátil čas, kým si odpyká trest. 
Nemala som chuť ani len jesť. Vypila som kávu, do ktorej som si na energiu pridala tri lyžičky cukru. Potom som sa nejako premohla zjesť aspoň pol misky cereálii, no bolo to nasilu. 
 
Samuel po mňa prišiel pred pol deviatou a vybrali sme sa do Centra. 
„Skúšala si mu aspoň volať?" opýtal sa ma. Včera zo mňa vypáčil dôvod, kvôli ktorému som bola celý deň sklesnutá a bez nálady. 
Na odpoveď som nesúhlasne pokrútila hlavou. „Myslím, že tie neprijaté hovory si nájsť musel. Tak prečo sa mi neozýva?"
„Nezdalo sa ti to náhodou? Nebol to nejaký jeho príbuzný, ktorý sa na Zacharyho len podobal?"
„Samuel, predsa viem, ako Zachary vyzerá!"
„Dobre, dobre, nemusíš hneď kričať. Pozri sa, po skúškach za ním zájdeš. Určite sa stretnete. A ak mu nezavoláš, urobím tak ja. A ver mi, že rozhovor so mnou by zažiť nechcel..." Pozrela som sa na neho a skúsila som si to predstaviť. Samuel a Zach vedľa seba - Zachary je od neho o hlavu vyšší, mohutnejšej postavy, zatiaľ čo Samuel je drobnejší a útlejší. Nevedela by som si predstaviť, ako mu Samuel vyčíta jeho činy. 
„Tak teda platí." Pokúsila som sa o úsmev. „Radšej zmeňme tému. Príde dnes James?"
„Netuším. Tvoj tréner nie je jediný, kto sa neozýva. Ale ako náhradu mám nejakého Marcusa. Už som s ním trénoval asi dva dni. Celkom v pohode chlapík."
„Tak to máš šťastie. Ja sa teším už len na to, ako dnes Janshaia uvidím, snáď, naposledy. Pretože už to s ním nemôžem vydržať!" V duchu som sa modlila, aby som ho už po skúškach nemusela nikdy v živote vidieť. 
„Podľa toho, čo si mi hovorila,  dočasne nie je strážca. Takže sa aspoň chvíľu ničoho obávať nemusíš," snažil sa ma povzbudiť. 
„Uvidíme."
 
 
V Centre sme sa znovu zišli v tej istej miestnosti ako včera. Cestou tu som si všimla aj Hannah, ktorá mi venovala úsmev. Nemala by byť v práci?Vyhľadala som Janshaia a sadla si k nemu. Odmietala som s ním naviazať konverzáciu. Bola som zo všetkého tak vynervovaná, že som ti nevšimla Jamesa, ktorý si so Samuelom sadli vedľa mňa. Všimla som si ich až vtedy, keď James do mňa štuchol. 
„Veľa šťastia, Andy. Zachary by si prial tu byť a tiež ťa povzbudiť a popriať veľa šťastia, no jeho povinnosti mu v tom bránia," povedal a usmial sa na mňa. Jasné, Zachary a jeho povinnosti... „A pozdravuje ťa." Nad tým som len prekrútila očami. 
„Ďakujem ti."
Janshai vedľa mňa si povzdychol. Cítila som na sebe jeho pohľad, ale odmietala som sa jeho smerom čo i len pozrieť. Nemala som v pláne si kaziť náladu ešte viac. 
 
Do haly vošiel Ian a spolu s ním aj André Mayer, člen kráľovskej rodiny. Bol oblečený v čiernych nohaviciach a košeli, zatiaľ čo Ian mal na sebe oblečenie typické pre strážcov. Ako prvý z nich prehovoril Ian. 
„Vítam vás tu všetkých. Nebudem zdržiavať a prejdem rovno k veci. Človek, ktorý tu je vedľa mňa, je najstarší syn kráľovského páru - André Mayer. Je to predseda výberovej komisie pre budúcich strážcov. Tesne pred skúškami si s vami pohovorí, aby vedel, kam vás v prípade úspešného absolvovania zaradí. Po tom, ako vám dám posledné inštrukcie, sa rozídete do izieb na najvyššom poschodí tejto budovy. Vaši tréneri obdržali kľúče..." André zdvihol ruku, aby ho prerušil. 
„Sú to dve poschodia, keďže vás je tridsať. Chalani majú izby na predposlednom poschodí." Väčšina z prítomných sa zasmiala. Znelo to tak, akoby to bol telocvikár s teenagermi na lyžiarskom výcviku. 
„Ďakujem. Po tom, ako sa ubytujete a absolvujete ten menší pohovor, príde za vami niekto z členov kráľovského rodu, aby vám dal sen..."
Ďalej som ho veľmi nevnímala, keďže sa Janshai nepatrne dotkol mojej ruky, aby upútal moju pozornosť. Konečne som sa naňho pozrela. 
„Prepáč mi za ten včerajšok," šepol. 
Mávla som rukou a snažila sa znova počúvať Iana, lenže Janshai ma teraz vážne chytil za ruku a kým som akokoľvek chcela protestovať, preplietol si so mnou prsty. Jeho dlaň bola drsná a teplá. Ale cítila som sa veľmi nepríjemne, no jeho stisk bol taký pevný, že som sa proste nemohla brániť. Taktiež som na nás nechcela pútať a pozornosť.
„Nie, Andy, vážne ma to mrzí. Správal som sa hrozne. Prosím ťa, sľúb mi, že po skúškach pôjdeš so mnou na večeru alebo na obed, alebo na kávu... proste sa s tebou chcem pozhovárať."
Neveriacky som na neho zazrela. „To ti, žiaľ, sľúbiť nemôžem."
„Prečo nie?"
„Pretože ja už nechcem, aby medzi nami niečo bolo, Janshai." S týmito slovami som sa od neho odvrátila. Našťastie pustil moju ruku. 
nech som ho aj ranila, mne to bolo jedno. Ale musel poznať pravdu. Cítila som sa trošku, ale naozaj len trošku zle za to, že som mu to povedala takto priamo. 
 
Ian práve dohovoril a všetci sme sa rozišli do izieb. Janshai mi dal kľúč a bez slova odišiel preč. Pripojila som sa teda k Jamesovi a Samuelovi. 
„Frederick prišiel na to, že urobil chybu, čo?" podpichol ma Samuel. Mala som chuť mu omlátiť tú malú cestovnú tašku, ktorú som práve mala v ruke, o hlavu. Lenže tým by sa aj tak nič nevyriešilo. 
„Vy ho poznáte?" spýtal sa James. 
„Nie," odsekla som hneď. 
„Ale áno. Andy ho pozná až príliš dobre. Alebo poznala."
James sa nepýtal na podrobnosti, za čo som mu bola veľmi vďačná. 
 
Keď som našla izbu číslo štyridsaťdva, vydýchla som od úľavy. Konečne budem chvíľu sama. Otvorila som dvere a zostala v úžase stáť. Naskytol sa mi pohľad na malú, tmavú chodbičku. Oproti mne boli jediné dvere, ktoré viedli do izby. Tieto dvere boli otvorené, takže som si všimla drevený stolík, okolo ktorého boli dve kreslá. Na stolíku sa nachádzali vo váze živé kvety - bledoružové ľalie a krémové ruže. Veľa bolo obrovské oblúkové okno s dreveným rámom. Na druhej strane izby sa nachádzala masívna manželská posteľ. Boli tu aj rôzne črepníkové kvety, obrazy po stenách...  všetko bolo ladené do červeno-krémovej farby. Dokonalosť.
 
Vybalila som si nejaké veci do menšej komody, ktorú som si všimla až neskôr. Potom som si sadla som si do kresla pri stolíku a pozerala sa cez okno na prírodu okolo Centra. Bolo to nádherné! No nestihla som si ten pohľad vychutnať, pretože niekto zaklopal na dvere. Až teraz som si uvedomila, že som na konci chodby a číslovanie sa začalo práve odtiaľ. Super, aspoň to budem mať za sebou. 
 
Otvorila som dvere a naskytol sa mi pohľad na vysmiateho Andrého a o niečo menšie dievča vedľa neho. Podľa šiat a dĺžky jej vlasov som usúdila, že to musí byť to dievča zo včera, ktoré Zachary pobozkal. Nevidela som jej vtedy celkom do tváre, no mohla som s najväčšou pravdepodobnosťou povedať, že to je ona! Striaslo ma. 
Vošli do izby.
„My sme už mali tú česť sa stretnúť, ale nikdy som sa ti nepredstavil. André Mayer." Podal mi ruku. 
„Adriana Clementová."
„A toto je Millaris, moja mladšia sestra." Síce s odporom, no podala som aj jej ruku a snažila sa nevyzerať, že ma niečo vytáča. 
Áno, bola to práve tá Millaris, o ktorej hovoril aj Janshai, aj Zachary. Vlastne Janshai bol jej strážca, takisto aj Zach. Pamätám sa na to, keď Janshaia priviezli do nemocnice a Zach s ním mal ostrejší rozhovor. Millaris spomínal tak, akoby mu na nej naozaj skutočne záležalo. Stiahlo mi hrdlo. 
On nebol len jej strážca, ale pravdepodobne aj jej priateľ. Cítila som, že sa mi do očí nahrnuli slzy. 
 
„Hmm, takže tvoj tréner bol Zachary a potom Janshai, však?" opýtal sa. Vlastne to takmer ani nebola otázka, skôr si to len overoval a pri tom pozeral do nejakých papierov, ktoré tu mal so sebou. 
„Áno." Chcela som ešte povedať - jedno horšie ako druhé, ale našťastie som sa zdržala komentára. Pri vyslovení tých mien som si na tvári Millaris všimla nepatrnú zmenu. Doteraz akoby nevenovala ničomu pozornosť, no hneď ako započula tie mená, naklonila sa k bratovi, aby videla do papierov. 
„Taktiež vás napadli, kde si Zacharyho vlastne zachránila. To je veľké plus pre tvoje pridelenie. A tie sny sa dajú kontrolovať. Viem, že vás Ian poriadne vystresoval, ale nie je to nič, s čím by sme si nevedeli rady. Mám na teba ešte jednu otázku. Je to trochu osobnejšie, nevadí?"
„Nie," odpovedala som, aj keď som presne vedela, na čo sa opýta. 
„So Zacharym ste si bližší, než sa očakáva od trénera a jeho zverenca?"
„Neviem, či sa to tak momentálne dá nazvať."
„A čo Janshai?" Do prčíc, to kráľovskí musia vedieť o všetkom?! 
„Kedysi sme boli spolu," uznala som. Ak by som mu aj klamala, iste by o tom vedel. 
„Dobre teda. Nemám sa ťa už na čo opýtať, tak teda veľa šťastia, mám toho ešte veľa."
Netušila som, na čo sa ma to pýtal. Ako z tohto môže zistiť, ku komu sa ako strážca hodím? No nejako mi to bolo jedno, mala som v pláne to mať všetko za sebou. 
Millaris ma vyzvala, aby som si ľahla na posteľ. Potom sa jemne dotkla môjho zápästia. Celým telom sa mi začalo rozlievať príjemné teplo, ktoré spôsobilo, že som prestala vnímať okolie a ponorila som sa do ríše snov. No predtým som započula, ako sa otvorili a zatvorili dvere, a ako Millaris vyslovila meno Marius
 
 

 

Každá kapitola sa mi zdá divnejšia a divnejšia. Neviem, či je to len pocit, alebo to tak je naozaj. :D 
Čo myslíte, kto je Marius?
Máte už niekoho vyhliadnutého ako nepriateľa? :) 


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 16. kapitola:

4. Lizzienka
29.10.2013 [22:36]

Tá And& je tiež pekná hnusoba!! Emoticon Možno by sa nakoniec s tým Zacharym spolu nakoniec celkom hodili Emoticon Takto sa správať k chudáčikovi Janshaiovi!!! Emoticon Toto sa teda naozaj nerobí Emoticon No som zvedavá na priebeh skúšok Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Perla přispěvatel
04.10.2013 [23:18]

PerlaNo je to jednoznačne divné. Začínam si myslieť, že možno... videla včera naozaj Zacharyho? Nemohol to byť len nejaký prelud, ktorý jej niekto postrčil do hlavy alebo také niečo?
Každopádne naďalej je pre mňa otázkou Janshai.. chová sa zvláštne a aj kebyže mu chcem veriť, príde mi podozrivý. Emoticon Raz sa chová tak, že by ju aj zaškrtil a potom chce s ňou ísť na večeru? Trocha zvláštne.
Ale uvidíme, ako to dopadne.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Voldy
20.09.2013 [20:29]

Och moja toto uz pre mna nic nve ja potrebujem pokracovanie tejto uzasnej poviedky... tak rychlo pis aby si mohla spravit moj den lepsim Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
20.09.2013 [19:58]

mima33Ja to poviem tak - každou kapitolou ma viac a viac domotáš. No mám pocit a netrúfam si odhadnúť, či je moje podozrenie opodstatnené, že Zach dobrý nebude. Ok, možno mu krivdím, ale nepôsobí na mňa dobre a všetko to tajomno okolo neho. Ale ktovie Emoticon možno ešte prekvapí a napokon uznám, že za niečo stojí, lebo popravde, momentálne ho nemám rada.
Teraz som zvedavá na priebeh skúšok a ako to vlastne Andy celé zvládne a teším sa aj na to, keď sa stretne so Zachom a dúfam, že mu nakope zadok Emoticon Zaslúžil by si, za tú Millaris Emoticon
Skvelé ako vždy a nech je tu ďalšia čoskoro Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!