OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Milý denníček - 1. časť

14.04.2010 (15:00) • nikolienka • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1185×

1. časť

Milý denníček!                                                                            7.6.2010, 09:20

Práve som zažila ten najväčší trapas v mojom živote! Som na slovenčine a profesorka nám doniesla slohové práce. Zvládla som to na jednotku, ale to je teraz jedno! Ako som šla odovzdať už opravenú prácu, profesorka pozerá na moje chyby a zrazu vraví:

,,Niki vymenuj mi spojky, pred ktorými sa nepíše čiarka!“ Úplne ma zaskočila. Samozrejme ja som ich nevedela. Teda vlastne viem ich, je to ľahké, ale v tom strese som nevedela ani ako sa volám. Prísne sa na mňa pozerala a ukazovala mi prstami čísla.

,,Ani tá prvá ťa nenapadne?“

,,Alebo, či...“ začala som vymenovávať a už som bola stratená. Moja bacuľatá tvár očervenela.  A ja som sa chcela rovno prepadnúť pod zem. Pozrela som sa na NEHO ale upieral pohľad do zošita. Ale videla som ako mu kútiky úst zacukali. Och! Proste trapas.

,,No ty si vymenovala práve tie, pri ktorých je výnimka! Kto vie vymenovať tie spojky?“ spýtala sa triedy. Vyvolala Sašu. Hnedovlasú, modrookú a podľa všetkých chalanov tú najkrajšiu z triedy. Ale mám ju rada.

,,A , i, aj, ani, alebo, či,“ odpovedala bez problémov. Jasné ja som taká trúba prečo ma to nemohlo vtedy napadnúť? Radšej som si išla sadnúť do lavice a začala si písať sem! Musela som vypísať ten šok! Ale už musím končiť ideme sa „učiť“. Už nech je koniec školy!

Milý denníček!                                                                            7.6.2010, 19:56

Práve som sa vrátila od malého Vilka. Áno ja viem! Mám dvanásť a už som teta. Ale keď má už niekto takú mnohopočetnú rodinu... Moja mladšia sestra - Evička má sedem, takže ja som na tom ešte dobre. Mám veľkú rodinu, pretože mám ešte staršieho brata – Vilka, ktorý má dvadsať dva a ešte staršiu sestru – Moniku, ktorá má dvadsaťpäť. Je nás trošku viac, ale mne to tak vyhovuje! I keď ma niekedy vážne štvú. Napríklad dnes mi Eva povedala:

,,Fuj Nikola, ty si nechutná!“ Viete kvôli čomu? Pretože som si dnes dala tričko s krátkym rukávom a na to košeľu. Ale mne sa to tak proste páči. Áno rada by som sa obliekala tak ako ona. Legíny, minisukňu a podobne, ale ja proste na to nemám postavu! Ona je chudá, má drobnú tvár veľké oči a riedke vlasy zatiaľ čo ja som tučná, mám taktiež veľké oči. Môžem sa síce pochváliť plnými perami a hustou hrivou, ale na to sa chalani nepozerajú! Och áno zase sme pri tej téme chalani. Ale ja si proste nemôžem pomôcť. Niekedy vážne nemám rada pubertu! Zmietajú ma hormóny a... Proste to nie je dobre! Zachádza to niekedy až veľmi ďaleko! Raz som mala taký sen... Ale nie to tu nebudem písať. Proste, keď zatvorím oči vidím HO. Pýtate sa koho? Aj by som to povedala, ale nie! Do tohto denníčka nikdy nenapíšem JEHO meno. Nikdy! Mám s tým zlé skúsenosti. Predošlí denníček som musela kvôli tomu spáliť. Nikdy som nedokázala a asi ani nedokážem povedať chlapcovi do očí:

,,Mám ťa rada.“ Proste to nejde. Kebyže som aspoň pekná ale ja to nedokážem povedať. Nechcem zažiť posmešky presne ako to je v tých filmoch. Ale vo filmoch to končí krásne romanticky... U mňa by to skončilo tragicky! Najhoršie na tom je, že som posadnutá twilightom ako aj moje kamarátky a myslím, že aj polovička sveta. Čakám na svojho „Edwarda“, i keď si myslím, že ON je ten Edward. Nie je to také ľahké. Kiežby to bolo. Ale vlastne ja neviem či som naozaj zaľúbená. Možno som možno nie. Nerozumiem sama sebe. Neviem, čo napísať. Pozerám sa na posledné slová a prišla som na to, že... vlastne som na nič neprišla. Mala by som sa ísť učiť takže... Ahoj? Nie to je divné!

Autor: nikolienka (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milý denníček - 1. časť: