OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Lifestyle of rock stars - 43. kapitola

21.12.2010 (20:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 1954×

O tri mesiace neskôr:

CHAR:

„Zlatko, musím ísť, ale vrátim sa poobede,“ zašepkal mi Ian do ucha.

Pomrvila som sa v posteli, odlepila od seba viečka a pozrela sa na neho.

„Prečo ideš tak skoro? Veď je len šesť hodín! Ty ranostaj... Nemám rada ranné vtáčatá...“ povedala som, usmiala sa na neho spod periny a on sa zasmial.

„Prepáč, ale musím. Ešte si pospi,“ povedal, a pobozkal ma na čelo.

Vedela som, že teraz už nezaspím, ale nepovedala som mu to. Keď sa za ním zavreli dvere, posadila som sa na posteľ a v tej chvíli to prišlo. Zatočila sa mi hlava a žalúdok sa začal vzpierať. Rýchlo som sa postavila  a utekala do kúpeľne. Keď som konečne celá roztrasená prestala vracať, mohla som si vydýchnuť. Už to viac nepríde, až zajtra ráno. Postavila som sa pred zrkadlo a presne tak ako každé ráno som bola hrozne bledá a kvôli vracaniu mi tiekli slzy. Otrela som si ich a tvár si opláchla studenou vodou. Vrátila som sa izby a pomaly som sa obliekla. Ešte som si nebola celkom istá, či je to pravda, ale mám pocit, že je. Rozhodla som sa, že hneď po raňajkách si pôjdem do lekárne kúpiť tehotenský test.

„Kam ideš tak skoro?“ spýtal sa ma Mike, keď som si v predsieni obliekala bundu a brala kľúče od bytu.

„Ja...“ nedopovedala som a on sa na mňa podozrievavo pozrel.

Asi by som mu to mala povedať... aj chalanom... ale Ianovi až keď si budem istá...

„Poď do kuchyne... musím vám niečo povedať.“

Vrátili sme sa s Mikom do kuchyne k chalanom, ktorí počuli všetko, čo sa povedalo v predsieni.

„Takže... čo sa stalo?“ spýtal sa zvedavo Stu.

„Ja... no neviem, ako to povedať, ale musíte mi najprv sľúbiť, že nezabijete Iana...“ povedala som a prosebne sa na nich pozrela.

„Sľubujeme,“ povedali zborovo.

„Hmm, tak fajn... ja... asi som tehotná!“

Postupne sa na tvárach chalanov zračili všetky pocity, pobavenie, hnev, zmätok... U Mikea najviac ten hnev... A u Leeho najviac pobavenie...

„Ešte si nie som istá, ale každé ráno mi je zle, bolí ma hlava a mám závrate...“
„Kedy to začalo?“ spýtal sa Mike a vyzeral byť dosť mimo.

„Asi pred týždňom...“

„Pôjdeme s tebou do lekárne a potom k lekárovi...“ povedal omámene.

„Hneváš sa na mňa? Alebo na Iana?“ spýtala som sa a z oči sa mi začali drať slzy, až si nakoniec našli cestu von a začali mi stekať po lícach. Mike to zbadala a okamžite ma objal a začal ma upokojovať.

„Nie... neboj sa... ak budeš šťastná... budem aj ja...“ povedal nakoniec a ja som mu to uverila.

A vtedy ma niečo napadlo a ja som sa rozplakala ešte viac.

„A... čo ma Ian opustí a ja budem naozaj tehotná?“

Plakala som tak veľmi, až sa chalani vystrašili a zdesene na mňa pozerali, ale po chvíli ich to prešlo a všetci ma spoločne objali. Našťastie som sa potom upokojila a mohli sme ísť do lekárne.

_

Pomaly som vyšla z kúpeľne do mojej a Ianove izbe, kde na mňa úzkostlivo čakali chalani.

„Tak čo?“ spýtal sa Mike, keď si všimol môj otupený výraz, ktorý som upierala na tehotenský test. Nemohla som tomu uveriť.

„Pozitívny,“ zašepkala som.

Najprv som sa úplne zdesila, ale potom som sa začala úprimne tešiť. Veď budem mať bábätko... Nakoniec som s a šťastne usmiala a chalani ma znovu objali.

„Ešte budem musieť ísť k lekárovi, aby to bolo na  sto percent.“

„Pôjdeme s tebou,“ navrhol mi Mike a chalani okamžite prikývli.

_

Mechanicky ako roboti sme kráčali k dodávke a sadli si do nej. Nikto tomu nemohol uveriť. Stáli sme pred nemocnicou a práve z nej sme sa vrátili. Nikto nič nepovedal. Už som to nevydržala a začala som plakať.

„Čo ak ma odkopne? A čo ak bude chcieť, aby som šla na potrat? A čo ak mi povie, nech jednoducho odídem z jeho života?“ zašepkala som a rozplakala sa  ešte viac.

„Ale! Neurobí to! Poznáme ho! A ak sa tak náhodou rozhodne, tak... no veď on uvidí, aký veľký je hnev Mike Lewisa!“ začal ma utešovať Mike a počas tej jeho reči sa tváril  tak smiešne, až som sa musela rozosmiať.

„Ďakujem vám,“ zašepkala som a usmiala sa na nich.

_

„Ian, musíme sa porozprávať,“ povedala som mu hneď, ako prišiel domov.

„A o čom?“ spýtal sa zvedavo.

„Uvidíš.“

Prišli sme do našej izby a ja som za nami zavrela dvere.

„Radšej si sadni,“ zašepkala som.

„Prečo?“ spýtal sa, ale poslúchol ma.

„Ian...“ nevedela som, ako mu to povedať.

Zhlboka som sa nadýchla a skúsila pokračovať:

„Ian... ja som tehotná!“

„Čože?“ skríkol a keby nebol sedel, asi by spadol.

„Čože si?“

„Tehotná.“
„Ale veď sme si dávali pozor...“ povedal nechápavo.

„Ani ja som nevedela prísť na to, ako sa to stalo, ale potom som si spomenula, že... vtedy... v Jaredovej izbe sme...“ nedokončila som, pretože už ma chápal.

„A... v ktorom si mesiaci?“

„V treťom...“ priznala som sa.

Zrazu sa výraz jeho tváre zmenil. Zmenil sa na neprístupnú masku. Otočil sa mi chrbtom a a odišiel do kúpeľne. Ja som sa rozplakala. Sadla som si na posteľ a plakala som a vzlykala dovtedy, kým neprišiel Ian. Ruky mal schované za chrbtom a niečo v nich držal. Prišiel ku mne a jeho tvár sa konečne zmenila. Uvoľnila sa a usmievala sa.

„Nechcel som to tak skoro, ale nevadí...“ povedal a ja som ho vôbec nechápala.

Kľakol si na jedno koleno a chytil ma za ruku.

„Charlotte... vydáš sa za mňa?“ spýtal sa ma a touto otázkou mi vyrazil dych.

„Ja... ja... neviem, čo mám povedať...“ habkala som.

„Máš povedať ÁNO!“ skríkli chalani za dverami.

Pozrela som sa na Iana a znovu som sa rozplakala. Ale tentoraz to boli slzy šťastia.

„Áno!“ skríkla som a hodila sa mu okolo krku.

Začali sme sa obaja smiať a Ian sa so mnou v náručí začal otáčať. Potom ma posadil späť na posteľ a na prst mi dal prsteň.

„Ian...“ zašepkala som a znovu sa na neho usmiala.

V tej chvíli k nám do izby vtrhli kričiaci chalani a spolu s nimi sme sa začali znovu smiať a poskakovať po celej izbe.

_

„A aké šaty by si chcela,“ spýtal sa ma Lee.

Bol už večer a my všetci sme sedeli v obývačke a rozoberali, akú svadbu by sme chceli.

„Vieš, že ešte neviem?“ odpovedala som mu a zasmiala sa.

„Možno by sme mohli ísť do nejakého obchodu s takými šatami, tam si vyberieš a potom by sme mohli zájsť do nejakého obchodu s oblekmi,“ navrhol Mike.

Takže, toto je koniec prvej série a ja by som chcela poďakovať všetkým, ktorý túto poviedku čítali. Chcela by som poďakovať mojej kamarátke Aničke, dvojčaťu, PrincessCaroline, Lusyy, Hanke, Darkness, kikusy010, voldy, Coraline,  Jasmelis, Fearless a ak som náhodou zabudla, tak sa veľmi veľmi veľmi sopravedlňujem.

A špeciálne poďakovanie patrí mojej kamarátke Kaji, ktorá ma v písaní veľmi podporuje. Ďakujem ti =) A keďže si ma vždy presviedčala , nech s touto poviedkou pokračujem, chcem sa ti poďakovať, pretože bez teba by som toho asi tak veľa nenapísala a túto seriu ti chcem venovať. =) Je celá len pre teba. =P

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lifestyle of rock stars - 43. kapitola: