OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 3. kapitola

„Nie, Via. Musíš ich chytiť za hrdlo a až potom vyhodiť. Inak sa ti rozbijú ako posledných osem fliaš,“ diktovala jej Prue.

„Eh. Vážne mi je veľmi ľúto tých fliaš,“ zaškerila sa Via. Za poslednú hodinu stihla rozbiť už päť fliaš, štyri poháre a obliala dvoch zákazníkov. Keby neboli na mol opití, asi by sa už aj sťažovali.

„To je v pohode! Keď som sa zaúčala ja, otvorila som víno tak nešikovne, že rovno vyprsklo na jedného stáleho zákazníka.“

„A to sa na teba nesťažoval?“ čudovala sa.

„Aj by sa sťažoval, keby sa to víno nevylialo na jeho stehná. Musela som mu ich utierať a ty predsa vieš, aký sú muži nadržaní,“ uškrnula sa Prue.

„A aké mala začiatky Adriana?“ Via bola veľmi zvedavá na ostatné dievčatá. Chlácholilo ju, keď vedela, že nebola jediná nešikovná začínajúca.

„Oh, tak tá rozbila fľašu jednému mužovi o hlavu. Vieš, začal ju obchytkávať a vtedy to ešte nebola tak mierumilovná osoba,“ zasmiala sa Rose a drgla do Adriany, ktorá sa červenala.

„Ja za to nemôžem. Tá fľaša mi iba vypadla z rúk! Nemôžem za to, že na jeho hlavu,“ zahovárala.

„Ah, ale no tak, Adriana. Každý predsa vie, že si bola kedysi namosúrená dračica,“ zasmiala sa Prue.

„Máte pravdu. Ale, ako sa hovorí, vyrástla som z toho. Teda... Aspoň na verejnosti.“

Ešte by aj pokračovali v debate, keby sa k nim nezačali nahrnovať ďalší zákazníci. Adriana s Rose mali čo robiť, aby to stíhali. Nikto nevedel prečo, ale vždy mali najviac zákazníkov.

„Jednu whisky s ľadom,“ počula Via za sebou dosť unudeným hlasom. Práve odkladala na police určité druhy alkoholu, a tak bola ku tomu mužovi otočená chrbtom. Cítila však jeho pohľad, ako si ju premeriava. Nebolo jej to veľmi príjemné, ale za tento večer si už aj celkom zvykla, že je pre nich nová atrakcia. Trochu podráždene sa otočila a chcela naliať tomu unudenému, a asi aj opitému chlapovi. Dosť ju však prekvapilo, že je to mladý a dosť príťažlivý muž, ktorý ani zďaleka nebol opitý. Mal čierne vlasy a svetlo modré oči. Bol pre ňu novou zaujímavosťou, tak ako ona bola preňho. Myslel si totiž, že jej oči sú modré, no zblízka boli hnedé s odleskami zelenej. Mýlil sa, predsa preňho začala byť zaujímavá. A asi aj on pre ňu. Musel sa vduchu uškrnúť. Všetky ženy ho chceli a Damon si to uvedomoval. Jeho ego nemohlo byť už ani väčšie, keď jej výraz vystriedal iný. Jej záujem oňho sa akoby vsekunde stratil a vystriedal ho absolútny nezáujem. Damon, zvyknutý na pozornosť žien, bol náhle zmätený. Rýchlo takéto pocity však zahnal a znovu sa tváril samoľúbo.

„Nech sa páči,“ podávala mu Via skoro plný pohár whisky a nezaujate si prehrabla rukou vlasy.

„Rád by som vedel tvoje meno,“ začal Damon smelo a dal si poriadny dúšok whisky. Keďže bol upír nebál sa, žeby sa opil. Vii sa vtento večer stávalo dosť často, že sa jej zákazníci pýtali na mená. Nemala dôvod neodpovedať, a tak nemlčala dlho.

„Via. Hovor mi Via.“

„Ja som Damon. Damon Salvatore,“ a podal jej ruku. Ona ju smelo prijala a doliala mu ešte whisky.

„Chceš ma opiť?“ zaškeril sa a mierne naddvihol obočie

„To by som si jakživ nedovolila, pane.“ Pristúpila na jeho hru a zatvárila sa dotknuto.

„Pán má o tomto tvrdení veľké pochybnosti,“ pokrivene sa usmial, ale snažil sa zachovať si vážnu tvár.

„Ako správna dáma vám musím vytknúť, že sú vaše pochybnosti neoprávnené.“

„Tak vtom prípade by sme to mali zmeniť a mali by ste mi doliať ešte trochu whisky.“

„Nech sa tak stane,“ a doliala mu až po samý okraj.

„Tak... A teraz ma nesmieš obviňovať, že som ťa chcela opiť. Koledoval si si o to sám,“ povedala, keď Damon do seba naraz kopol obsah svojho pohára.

„My sme si potykali?“ spýtal sa jej naoko zaskočene.

„Ospravedlňujem sa ti, ale opitým chlápkom nevykám,“ zaškerila sa.

„Vyzerám opitý?“ urazene sa jej spýtal.

„Aby som pravdu povedala, nie. Ale každý normálny chlap by na vašom mieste bol. Musím priznať, že máte obrovskú výdrž, pán Salvatore.“

„Ty mi opäť vykáš?“ zamračene sa jej spýtal Damon.

„Nie ste opitý, pane,“ usmiala sa naňho.

„Mohli by sme si tykať aj keď som vtriezvom stave, čo na to povieš? Ja som Damon,“ podal jej opäť ruku. Súsmevom ju opäť prijala.

„Trikrát pivo a jednu fľašku slivovice.“ Via sa musela od svojho dobrého spoločníka vzdialiť, pretože k nej začali chodiť ďalší a ďalší zákazníci. Po chvíli Damon vzdal, že by sa s ňou mohol ešte porozprávať. Vystriehol jej pohľad a len letmo jej kývol hlavou. Začal sa pretĺkať pomedzi dav slintajúcich chlapov, ktorí boli natlačení okolo pódia. O chvíľu opäť sedel za stolom v samom kúte miestnosti a rozmýšľal na Viou. Je sexi, bolo prvé, čo mu prišlo na myseľ. Takáto myšlienka však nebola veľmi podstatná. Vedel, že je na striptérku veľmi mladá. Telo má skoro ako dospelá žena, ale jej hlas je ako zvonkohra. Mohla mať pätnásť, viac nie. Postavu mala veľmi štíhlu a boky široké. Čo si ešte na nej všimol? Prečo sa s ňou tak dlho na jeho pomeri rozprával a nič iné si na nej nevšimol? Lebo si sa s ňou rozprával hlupák. Pozeral si sa jej iba do očí. Oči. Boli nádherne hnedo-zelené a hlboké. Videl jej v nich všetky emócie a pocity. A niečo skrývala. Niečo, čo by mohlo byť veľmi dôležité. Alebo ani nie. Je mladá a neskúsená. A Damon vždy poznal, keď pred ním niekto niečo tajil. Aké už len ona môže mať tajomstvá? Napríklad len niečo ukradla alebo niečo podobne pre Damona nepodstatné. Svoje úvahy o nej skončil tým, že preňho nie je podstatná. Je mladá a neskúsená. Snaží sa byť milá a záleží jej na tom, čo si o nej myslia ostatný. Bola vlastne presný opak Damona. Jediné, čo mali spoločné bolo, že sa dokázali hrať. Sem tam akoby náhodou polichotiť a spustiť nezáväznú reč, ktorá končí tam, kde chcú. V jeho prípade to bolo v posteli ale v jej nevedel. V podstate boli okrem tejto jedinej vlastnosti úplné protiklady. Úplne zabudol na tú krásnu prostitútku, ktorá po ňom hádzala oči. Skrátka sa postavil a odišiel. Ostal po ňom iba prázdny pohár.

Niekto raz povedal, že protiklady sa priťahujú.