OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » A potom život zastrečkoval... 14. part

08.07.2014 (17:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 705×

Hi, Maty, zasa zháňaš Wystana?“ Ralphina rafla po telefóne.

„Hi, presne, je tam?“ zamručal nespokojne.

„Ešte asi spí, pozriem.“ Vydupala po schodoch, vletela do bratovej izby ako tajfún.

Wystan nespal. Listoval si v neprijatých hovoroch, kde sa opakovalo jedno meno desiatky ráz. Posledné tri týždne sa Wystan snaží vyhnúť Matymu. Od gril párty u Bernarda sa Wystan nedokáže prinútiť ku kontaktu so svojim bývalým milencom. Áno, bývalým, lebo ich milovaniu, láske už je zrejme koniec. Vyprcháva a logika usilovne hľadá dôvody, prečo.

Osudná párty a stratený Wystan, beznádejne platonicky zamilovaný. Boh dokonalosti ho k sebe pripútal objatím pri nočnom fotografovaní. Bozk do vlasov, aj keď nechcený, vypálil chlapcovi cajch závislosti.

Fotka uložená ako tapeta v notebooku rozochvieva vnútro pri každom pohľade, znova a znova prežíva horúce sekundy, vyvoláva v mysli okamžik slasti a túži po nových dotykoch. Rozpoltená duša skučí, týra sa pocitom beznádeje i nádeje zároveň.

S Ralphinou navštívili Bernarda a Neru niekoľko ráz, ale vždy nakrátko. Chlapec zatiaľ uteká pred sebou, ale sľúbil sám sebe lepšie sebaovládanie.

„Wysty, si hore, tak čo neberieš telefón? Na, Maty,“ dievčatko hodilo po bratovi aktívny aparát.

Nevyhol sa mu, neochotné „Áno?“ Matyho prekvapilo.

„Ahoj, láska. Ruším ťa?“

„Ehm, nie.“

„Po ránu úsečný a milý, uznávam.“

„Tak čo je, Maty?“

„Čo by? Túžim ťa vidieť, počuť, cítiť. Wysty, nepoznávam ťa, vyhýbaš sa mi. Prečo?“

„Prepáč, mám program so segrou, Tekla nie je fit.“ Polopravda, Tekla sa hlási do práce, ale Wystan ju vždy odmietne s poznámkou, aby si ešte poriadne oddýchla.

„A aký máte dnes program? Môžem sa pridať?“

„No, prší, asi skočíme na krytú plaváreň, tak na jedenástu,“ pustil neochotne informáciu.

„Ok, vidíme sa tam, láska. Teším sa, milujem ťa,“ zavrnel a zložil.

„Sakra!“ Dnes sa mu asi nevyhne.

- - -

 „Tatuško, po troch týždňoch zaracha môžem vypadnúť a vonku leje!“

„Nech si leje, zbehneme na krytú plaváreň, potom sa uvidí. Chystaj sa, za dvadsať minút odjazd.“

„Rozkaz, kapitán.“

Dana gánila z okna, keď veselý tandem nastúpil do auta, odfrčali preč.

Jediná živá duša v dome bola Nera, tá sa radšej pratala Dane z dosahu. Neúspešne. „Zmizni mi z očí, prašina prašivá!“ A kopanec do boku psa.

- - -

Maty od gril párty žiarlil, funel na fotku s Bernardom a dožadoval sa Wystanovej priazne. Bez väčšieho úspechu. Ale dnes si príležitosť nenechá prešmyknúť medzi prsty.

V pánskej šatni nebola ani noha, nahý Maty žiadostivo sledoval obnažené krivky Wystana a dráždila ho aj odmeranosť milenca. Neodolal, uväznil prekvapeného chlapca v náruči.

„Nikto tu nie je, pokoj, láska. Bože, zbláznim sa z teba, si tak vábny!“ Zajal Wystanove pery tvrdým bozkom, pevne stisol zadoček v oboch dlaniach, pritiahol si Wystana do klína a plne vzrušeným mužstvom naznačoval, po čom prahne.

„Kurva! Kontroluj sa! Pusť!“ zahulal do pier Matyho.

„Nie! Cítiš, čo so mnou robíš? Túžim po tebe, chcem ťa. Wysty... aahh.“ Zastonal, lebo vzrušenie stúpalo, ako trel klíny o seba.

Wystan tušil, že sa nedostane dobrovoľne zo zovretia, Maty to myslel vážne. Panicky rátal sekundy, kedy budú objavení, alebo dobehne Ralphina so zjapaním na brata, kde sa fláka. Už to zažil, prišla od bazéna do mužskej šatne, spôsobila menší rozruch a chápavé úsmevy pánov.

„Nadržaný plemenný býk je proti tebe hovno.“

„Som a je to tvoja chyba, nie si prítulný. Zanedbávaš ma, láska.“ Matyho takmer bolestivá erekcia tepala vzrušením, prahol po ukojení.

„Nemám čas! Hovorím to zas a znova!“ Odsekol podráždene Wystan, rozhodol sa pre rýchle ukončenie nátlakovej situácie.

Pracne vtlačil ruku medzi telá, vzal do dlane Matyho penis, pevne stisol a stačilo pár dlhých ráznejších ťahov po celej dĺžke.

Maty tiahle, chrapľavé „ááách“ utlmil v ohybe krku milenca. Wystan mu doprial ešte pár sekúnd na vydýchanie z vyvrcholenia, potom sa vytrhol z objatia. 

„Matej! Posledný raz, čo si na mňa použil takmer násilie! Nenávidím to, dobre to vieš a porušil si našu starú dohodu! Skončil som s tebou!“ Zúrivo opláchol ruky, nahnevane si natiahol plavky, vrazil veci do skrinky, praštil do dvierok.

Zamklý, previnilý Maty si dal povinnú sprchu a ako zbitý pes sa vyplížil k bazénu.

Ralphina už sedela na osuške v plavkách, Ixchel pevne v rukách, na tvári maska ignorácie pre okolie.

„Prepáč, zdržal som sa s Matym, už sa to nestane. Ďakujem, že si tu na mňa počkala. Ideme do vody?“ Wystan pohladil líce.

„Ideme. Doučíš ma motýlika? Neviem to. Kde je Maty?“

„Príde a doučím, tak šup. Ixchel schovaj do osušky, nechceme ju zasa loviť z bazéna. Radšej loptičku.“

Maty sa venoval Ralphine a Wystan plával hore dolu bez oddychu. Čistil si hlavu od stresu zo šatne, premýšľal nad sebou a bývalým vzťahom, okúzlením bohom dokonalosti.

Rozpoltenosť verne plávala za ním. Nedala sa utopiť, mrcha.

Jedna škriekala „Pekne to pohnojil mladý! Donútiť ťa k sexu na verejnosti! Takto sa správa milujúci človek? Je správne, že si ho opustil!“

Jačala druhá „Nie je to tak úplne nezištne, že? Celkom sa ti to hodí do krámu, budeš voľný pre Bernarda a konečne sa môžete stretávať bez prekážok! Bez Matyho!“

Prvá kontrovala „Nie! Vinný je Maty, mal sa kontrolovať, aj keď bol nadržaný!“ Druhá použila rekontru „Lenže, prečo bol taký nadržaný? Wystan ho odmieta celé tri týždne, čo sa vrátil! Nedopraje mu uvoľnenie!“

Wystana hnali vodou výčitky svedomia, túžba byť s Bernardom, odísť späť do Anglicka, vyhnúť sa problémom.

Maty využil pár sekúnd slobody od Raplhiny.

„Wystan, počkaj! Prosím, odpusť! Už sa to nikdy nestane, sľubujem.“ Oči odsúdenca na popravu zavesil do chlapca oproti.

„Máš pravdu, už sa nestane. Rozišli sme sa, si voľný, užívaj si.“

„Láska! Milujem ťa, nikto iný ma nezaujíma, si len ty. Prosím, odpusť, myslel som vtákom.“

„Presne! Myslel vtákom, zneuctil našu dohodu, základnú dohodu! Už ti neverím. Téma je pre mňa uzavretá, Matej. Budem rád, ak zostaneme kamoši. Dám si ďalšie dĺžky bazéna.“ Tvrdo zazrel na Matyho, zmizol pod vodou.

Maty si zúfal. Zasa ho oslovil Matej, absolútne odmietnutie. Nie! Nemôžu sa rozísť! Za celú dobu pochybil len raz. Nemôže ho opustiť!

„Ralphina, slniečko, si to ty? Fantastická náhoda! Ahoj,“ Bernard ju zočil, len čo vošiel k bazénu.

„Panter! Ahojte, Marion.“

„S kým si tu?“

„S Wystanom, aha, tam je na konci s Matym. Dnes sú dajakí nakrknutí, niečo ich žerie.“

„Ty odpočívaš? Ahoj, Ixchel,“ Bernard zo zvyku pozdravil aj uzlíkovú bábiku. Ralphina to mala rada, stavala bábiku na úroveň ľudí, ba vyššie, prečo neurobiť dieťaťu radosť.

„Len chvíľku, trápila som sa s motýlikom. Je ťažký, ale už môžeme za brachom. Ideš, Marion? Super plavky, si v nich kočka, bacha, nech sa tu niekto neutopí, keď bude po tebe zízať,“ uchechtla sa šibalsky.

Wystan kontroloval sestru na diaľku pohľadom a neveril vlastným očiam. Akurát sa vybavuje s Bernardom.

Maty zmizol po loptičku do šatne, práve sa vracal a tiež zočil Bernarda. Tlak mu vyletel do oblakov, jeho sok sa tu producíruje v sexi natrieskaných plavkách, budí pozornosť okolia.

A čo je horšie, Maty musel uznať, že Bernard je skutočne výstavný chlap. Vysoký, štíhly, opálený, vyšportovaný, klín úctyhodne vyvinutý, zadok pevný, guľatý, priam do dlane. Chlap s krásnou pravidelnou tvárou a úsmevom poloboha. Bernard pôsobil tak nevinne, že si to snáď ani neuvedomoval, koľko pohľadov na ňom visí a že to neboli len samičie. Aj niekoľko samčekov sa mlsne olizlo.

Maty má soka vysokých kvalít, už chápe pobláznenie Wystana. O to viac  mu vzkypela žlč.

Wystan tiež očarením nedýchal, hltal ho očami, podvedome si olizol pery. Maty a Bernard stáli pri sebe. Takmer rovnako vysokí, postavou veľmi podobní, len Bernard mal o čosi viac svalov, ale hlavne z Bernarda sálalo tajomno, nevedomky vysielal okoliu jemný erotický náboj a to Wystana priťahovalo, dráždilo na najvyššiu mieru. Ešteže voda bola dosť studená, lebo by mal dosť veľký problém v plavkách.

Ale sľúbil si väčšiu sebakontrolu, je čas začať.

„Ahoj, Marion, Bernard.“ Odhodlane priplával pod nich.

„Ahoj, to je náhodička, ste tu dlho?“ Bernard venoval Wystanovi široký, dobrosrdečný úsmev a hneď pridal žmurknutie očkom.

Sebakontrola takmer zlyhala, Wystan vyl v duchu „To mi nerob, utopím sa, biedne zahyniem vzrušením! Alebo áno, daj ešte jeden úsmev, nech sa zbláznim z teba hneď!“

„A-ani nie. Dvadsať minút,“ pokúsil sa o mužnú odpoveď.

„Fajn, my si s Marion chvíľku zaplávame, potom vymyslíme spoločný program. Ok?“

„Áno! Beriem si to pod krídla,“ zvýskla Ralphina.

Bernard s dcérou obišli bazén k najväčšej hĺbke, Marion narátala do troch, obaja sa rozbehli a skočili šípku do hĺbky, začali ukrajovať dĺžky. Drobný rituál rodiny, spoločný vstup do vody. Už roky. 

Wystan všetko sledoval, takmer pustil nadržanú slinu. Na Matyho zabudol.

Lenže Maty nezabudol na Wystana a sľuboval pomstu Bernardovi. Nie je slepý, najprv fotka s bozkom, teraz priama provokácia a Wystan nedokáže odtrhnúť oči z postavy Bernarda!

Maty, študent vysokej školy chemickej má k dispozícií dosť vedomostí, žieravín i možností. Stačí dobre vymyslieť nešťastnú náhodu a Bernard bude zohavený do konca života, hmm.

„Zmena disciplíny, páni. Ja s Marion vyhlasujeme rytiersky súboj. Kto prvý prepláva šírku bazénu tam i späť voľným štýlom bude odmenený,“ dôležito oznámila Ralphina.

„Ako odmenený?“ vyzvedal Maty.

„Kalkuluješ, či sa ti oplatí súťažiť?“ zazrela na neho.

„Aj tak vyhrám ja!“ sebavedome sa uškeril Panter.

„Sa uvidí, starče!“ pichol do soka Maty.

Wystan už hodnú chvíľu cítil nevraživosť Matyho voči Bernardovi a otvorené provokácie. Ak si to Bernard všimol, nedal na sebe nič znať.

Do boja sa zapojil len Maty a Bernard, štartovali z vody. Maty plával, akoby mal v zadku vrtuľu. Musel vyhrať a pokoriť soka.

A vyhral, o pol tela, ale vyhral. Víťazný úsmev blýskal okolím, Matyho ego masírované potleskom.

„Čo dostanem?“ zadýchane sa zubil na dievčatko.

„Poď k nám, každá ťa pobozkáme na obe líčka a pridáme pohladenie po šikovných rúčkach.“ Maty zinkasoval výhru, hrdo sa obzrel na Bernarda i Wystana.

„Čo je, Panter? Uleteli ti včely?“

Bernard hral smutného, budík na tvári, hlava sklonená. Prehral a bol patrične zlomený. Wystan sa usmieval „šašo jeden.“

„Takto by to nešlo, Marion! Panter stratil motiváciu pre ďalší boj. Potrebuje podporiť, súhlasíš?“

„Samozrejme, je to môj najobľúbenejší tatuško.“

Maty si znechutene odfrkol.

„Dobre... ehm, tááákže, už to mám. Panter, o tvoju motiváciu sa postará Wystan.“

„Čo?!“ Zaznelo dvojhlasne od Wystana i Matyho.

„Áno, Ixchel práve povedala, že postačí, ak Wystan štyrikrát pobozká Pantera na líca a pridá pohladenie paží. Tak do toho.“

„Počkať! On prehral! Nemá nárok na žiadne odmeny!“ Vyštartoval zlostne Maty.

„Maty! Veď ani nejde o žiadnu odmenu, ale o posilnenie motivácie, to je sakra rozdiel! Čo sa ti robí? Stratil si dnes zmysel pre humor?“ Ralphina skutočne dôkladne pozorovala Matyho tvár. Chlapec sa ošil a zaradil spiatočku. Len funel pobúrene bokom.

Wystan sa pridržiaval okraja bazéna a chytal triašku i miernu farbu do líc. Jeho fantázia plávala záhradou zamilovaných. Mierne vzrušenie mrazilo v trieslach. Pobozkať a hladiť. Sen!

Nedokázal pochopiť zámer sestry, ale prijal úlohu. 

Bernard pomaly plával k nemu, milo sa usmieval. Plachosť a neistota sálala z chlapca. „Zrejme ho desím, ako na gril párty, kruci, čo s tým? Desím ho výškou, hrubým správaním, nekultivovanosťou, nevhodnými poznámkami? Čím? Veď nič z toho nerobím. Naopak, pristupujem k nemu ako k porcelánovej bábike,“ v rýchlosti mu bleslo hlavou. 

Delilo ich možno dvadsať cenťákov. Telá sa nedotýkali, to chlapec nemohol dopustiť, bol už dosť vzrušený a nesmel sa prezradiť. Dusila i nakopávala ho zamilovanosť, roztrasené ruky siahali na opálené ramená.

„Wysty, je to len hra, nič nemusíš robiť, zrušíme to, ak sa necítiš príjemne. Dobre?“ skúsil pomôcť.

„N-nie, j-ja chcem. Teda, musím, Fíí by sa hnevala.“ Nemotorná výhovorka na sestru. Wystan priam dychtivo túžil po kontakte s bohom dokonalosti.

„Tak fajn. Som len tvoj a potrebujem zvýšiť motiváciu, Ixchel ma pozná,“ žartovne zašepkal hlbokým zamatovým hlasom. Žmurkol, ale ani sa nepohol. Nechal všetko na Wystana.  

Dotyk na ramenách mu bol príjemný, prsty opatrne kĺzali zaoblením, pritiahli si boha bližšie. Nebránil sa, plne spolupracoval, očakával rýchlych štvoro dotykov na lícach a ukončenie akcie.

Zmýlil sa.

Wystan schoval zelené smaragdy za viečka, nedokázal uniesť hnedý pohľad, vôňu i intímnu blízkosť naraz. Prvé dva bozky boli len motýlie dotyky, pri treťom Wystan zotrval dlhšie v dotyku i viac pritlačil. Štvrtým sa lúčil s blízkosťou boha dokonalosti, mazlivo obtrel pery o vyholené líce, na pár sekúnd sa prisal, vzrušene vydýchol, dokonca jemne zastonal.

Potom celý rozboľavený zážitkom cúval z osobného priestoru.

Bernard vnímal bozky ako súčasť hry, cítil sa príjemne, len ten posledný ho vyviedol z miery.

„Wysty, kňučíš ako vystrašené mačiatko. Bojíš sa ma?“

„Nie.“

„Tak prečo?“

Wystan zúfalo hľadal výhovorku, zelené smaragdy sa utápali v hnedých kukadlách a zasa ho zachránila sestra.

„Plne motivovaný, Panter? Môžeme pokračovať?“

„Iste. Čo je ďalšia disciplína?“ Bernard preplával k Ralphine.

Wystan vydýchaval vzrušenie.

Maty všetko videl a presne chápal. Zúril na Bernarda. Jedinou útechou bola totálna zaslepenosť Bernarda, vôbec si neuvedomoval ako pôsobí na chlapca.

„Prineste nám loptičku,“ zašvitorila a hodila.

Vrhli sa rovnakým smerom, no zúrivý Maty použil zákerný ťah lakťom na spomalenie súpera, trafil nos, objavila sa červená. Bernard zmenil smer, musel von z bazéna. Plavčík pribehol s lekárničkou.

„Panter! Čo sa ti stalo?“

„Nič, slniečko, len bojový zápal a môj čumák bol, kde nemal.“

„Maty ťa trafil?“ prekvapene zamrkala Ralphina.

„Nechcel som, sorry, ale mám loptičku,“ uškrnul sa falošne.

Wystan všetko presne videl, bojovne privrel oči. Tak to nie, Matej! Nedovolím ti útočiť na môjho boha dokonalosti!

„Marion, Bernard, pozývame vás s Ralphinou na ľahký obed. Poznám blízko výborný bar. Matej má povinnosti, takže s nami nepôjde.“

„Ale ja nem...“ chcel zaprotestovať Maty.

„Máš, čaká ťa babička,“ uťal ho Wystan chladným  tónom i pohľadom.

Usmievavý Bernard s rozmláteným, prelepeným nosom si odvážal plné auto šťastia. Marion, Wystan i Ralphina tvorili jeho súkromný slnečný ostrov, kde sa duša vyhrievala, liečila, naberala nové sily. Prítomnosť Wystana ho upokojovala, len musia prísť na spôsob lepšej komunikácie.

Zabúdal na Danine podrazy, manipuláciu i hnev.

Pred plavárňou Maty osamel. Vlastne nie, ostala mu loptička, ktorú vyhral podvodným spôsobom.

Dnes zjavne prestrelil a neraz.

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek A potom život zastrečkoval... 14. part :