Pocit vďačnosti k sebe samej...
26.08.2016 (10:00) • Mariana • Básničky • komentováno 3× • zobrazeno 1554×
Moja drahá, milovaná myseľ,
viem, že nie som pokojná hladina,
nejednu noc by si sa zo mňa zbláznila,
keď slovám vdychujem pocity,
spánok je v minúte zabitý.
Nevnímam, že únavou padáš,
nuž ďakujem, že to so mnou nevzdávaš.
Moja drahá, milovaná myseľ,
viem, že môj plač často nemá zmysel,
a aj tak slané kvapky padajú na dlážku,
keď zlomené srdce neprizná si porážku,
a dušu mi hal smútočný závoj,
ďakujem, že nie som sama na ten boj,
že si tu, utrápená sa mnou.
Moja drahá, milovaná myseľ,
nútim ťa skákať ako srdce píska
a všetky moje šialenstvá vidíš zblízka.
Zavše nad srdcom hlúpym ruky spínaš,
ďakujem, že so mnou svorne prežívaš
všetky minúty môjho šialentsva. Vďaka ti zaň.
Moja drahá, milovaná myseľ,
prosím ťa ešte o pár spoločných rokov,
vydrž tú ozvenu neposedných krokov,
keď blúdim každú chvíľu v inom sne.
Uznaj, že sme na sebe závislé,
ešte zopár spoločných rokov.
Autor: Mariana, v rubrice: Básničky

Diskuse pro článek Moja drahá myseľ:
Ďakujem!
Veľmi pekné!
Moc krásné, hezký zrýmované, takové lehké a oddechové a ke všemu ještě na zajímavé téma
Přidat komentář: