OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Len prach

22.12.2012 (16:00) • Leylon • Básničky • komentováno 15× • zobrazeno 1948×

Pustite si k básni prosím toto - naberie to tak úplne iný rozmer. :)

http://www.youtube.com/watch?v=p_2zsXefWL8

Len prach

Zdalo sa, že aj kameň dýcha,

Taká bola táto noc tichá.

Tmavá, nemá a zabudnutá,

Taká, čo zožiera vás zvnútra.

A i napriek tomu,

ona na miestne mŕtvych stála.

Nastal jej bod zlomu,

Prišla o všetko, čo kedy mala.

Stála tam len ona sama,

 oči upierala do neznáma.

Je už len prázdnou schránkou,

Kedysi v šťastie mala vieru,

Je takou slabou a vratkou,

Teraz jej bolesť nemá mieru.

Dym a prach,

Už len chradne.

Hrôza a strach,

Vie, že spadne.

Za svetla je vždy silná,

Že vraj prekonala svoju stratu lásky

To je však mienka mylná,

Pokope ju držia len k rodine záväzky.

Preto tam, medzi smútkom,

Našla trochu bývalej sily,

Za dňa bojovala so zármutkom,

Bola s tými, čo ešte žili.

Dávala im falošné úsmevy,

A silné objatia bez nehy.

 Však za nocí tmavých, zlých

Keď na dno samé dopadala,

Keď dochádzal jej už dych,

Sem potichu sa odkrádala.

Len noc hrala jej pravým smútkom,

Držala sa, no hrdinstvo bolo preč,

Pri návale citov trpkých prudkom,

O jej sile nebolo už ani reč.

Dym a prach,

Už len chradne.

Hrôza a strach,

Vie, že spadne.

A kvôli čomu?

Na kameni stálo jeho meno,

Prihováralo sa jej jemne, nemo

Ešte aj sladký jeho hlas malo!

To jediné jej po ňom zostalo...

Už to ďalej nevydržala,

Nové slzy vytryskli,

Na hrob svoj dar zložila,

Spomienky ňou preblesli.

Spomínala, ako si ju získal:

Svojimi úsmevmi, prejavmi lásky,

Čo jej prinášali len rozpaky a vrásky.

A aj keď videl, že sa tomu búri,

Zničil, pošliapal samoty jej múry.

Sľúbil svoju večnú lásku, že radosť zaručí,

Napokon ju objal, uväznil v svojom náručí.

A ona sa bránila a vzpierala.

Ranila ho a stále ho len lámala,

Prečo ju tak rád mal?

Trpkosť svoju na neho vylievala.

A on sa jej takmer vzdal.

Myslela si, že konečne ho odradila,

Tak si so zvráteným veselým zanôtila:

Bol si milý, milý budeš,

No na mňa zaraz zabudneš.

A s každým tvojím zovretím,

Len ľahšie vykĺznem a odletím.

A on zistil, kde je chyba,

Bez voľnosti je tá, ktorú miloval,

Ako bez vody ryba!

A tak novú cestu k nej si zbudoval.

Urobil to, čo predtým chcela,

Tváril sa, že to vzdal.

Pri tom jeho duša mrela,

No i tak svoju rolu hral.

Stratil sa jej z dohľadu,

Vyhýbal sa jej pohľadu.

No stále dúfal...

A ona postrehla niečo zvláštne-

že ju jeho strata bolí.

Čo skutočne chce vlastne?

Zistila, že o neho stojí.

Ba čo viac,

Priznala postupne, aj keď sa zdráhala,

Už tušiac,

Jej srdce tá strata zmáhala.

Chýbal jej ten prenikavý pohľad,

Pocit nehy,

Chcela ho mať blízko, na dohľad,

jeho malé pehy.

Keď bol blízko,

Bola už konečne celá.

Bol jej útočisko.

Našla to, čo chcela.

Pochopenie, bozky, objatia a rady,

Nekonečné úsmevy, šialené nápady.

Len s ním žila,

Len po ňom túžila.

A zrazu je všetko preč...

V diaľke zahúkala sova.

Zmizli pekné spomienky,

ako vo vode kamienky.

Na cintoríne bola znova.

Kam si, láska, išiel,

Prečo si navždy preč?

Kam si to išiel,

Zobralo mi to reč.

A s ňou aj radosť aj môj smiech,

Ako keby sa zatemnila obloha,

Bolo Bohu naše šťastie za hriech?

Zostala zo mňa len troska, mátoha.

Dym a prach,

Už len chradnem.

Hrôza a strach,

Viem, že spadnem.

Na hrobe jeho jej dar malý stál,

Bol to list človeka, ktorý sa vzdal.

Bola to rozlúčka, pozdrav tichý,

Jej slzy, výkriky a vzdychy.

Bolo v ňom len to, čo na srdci mala,

Že bez neho sa života už vzdala.

 Že bez neho nevydrží už ani pár chvíľ,

Nato už jej jednoducho nezostáva síl.

Pôjde za ním...

Už nebude žiadna bolesť, jej strata a strach,

Zostane len tmavá noc a spomienok prach...

Tak čo vy na to? :)

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky

Sdílet

Diskuse pro článek Len prach: