Zlodejka snov • OurStories.cz ~ naše povídky

Tento príbeh je o dievčati menom Samantha Druitt, ktorá je na prvý pohľad celkom obyčajné dievča až na jej červené vlasy a veľké jantárové oči. Samantha žije normálny život päťnásťročného dievčaťa, až kým na jej školu nenastúpi tajomný Angličan. Dúfam, že sa vám to bude páčiť a prosím berte ohľad na to, že toto je moja prvá kapitolová poviedka. Budem vďačná za vaše komentáre :D .

16.03.2012 (18:00) • Anonym • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 718×

1.Kapitola: Škola volá!
Bol teplý júnový deň. Žiaci mali práve veľkú prestávku, a tak bola väčšina z nich vonku na ihrisku.
Nebol tam nikto z učiteľov, a tak ani nemohli vidieť, čo sa tam deje. Skupinka dievčat a pár chlapcov sa blížili k malej postave, opretej o strom na malom kopci pri ihrisku. Zo skupinky vystúpilo vysoké dievča, ktoré malo plavé vlasy a bola celá v ružovej (ten Barbie typ). Dievča sa začalo vysmievať postave pri strome a fakt nepekne jej nadávať. Lenže teraz sa stalo niečo nemožné, malá postava sa postavila a vrhla sa na ňu a dve dievčatá sa začali biť ako o život. Až sa stalo niečo, čo nečakali. Vysoká plavovláska strčila do dievčaťa a tá sa (ne)šťastne potkla a spadla z malého kopca - dolu na betón ihriska.
Skupinka žiakov sa začali rehotať a pre istotu odišli, aby to nebolo na nich. Ostal ta len jeden chlapec. Pristúpil k dievčaťu ležiacemu na zemi a pomohol jej vstať. Venovala mu úsmev, pretože pri pohľade do jeho úžasných tyrkysových oči sa, tak či tak nezmohla na slovo.
,,Je mi to naozaj ľúto, nechcel som, aby si spadla. Si v pohode?"
,,Jasné, je mi fajn."
,,Vieš, občas sa správa ako hlupaňa. Už jej mam plné zuby, veď preto som sa z ňou aj rozišiel."
,,Ethan, to myslíš vážne, je medzi vami koniec?" Vedela som, že to bola hlúpa otázka, ale ja som sa musela spýtať, lebo som tomu jednoducho nemohla uveriť.
,,Áno, ale rozišiel som sa s ňou ešte z jedného dôvodu," pozrel mi do očí a ja som strácala zem pod nohami.
,,Milujem teba a chcem chodiť len s tebou, láska moja."
Po týchto slovách sa nahol ku mne a...
„...esta mui Loca. What the fuck?"Môj budík na mobile zvonil a ja som si uvedomila, že to bol len veľmi pekný imaginárny sen. Och Bože, veď dnes je prvý deň školy. Ach, zase ho uvidím. Moje driemoty prebudila mama, ktorá mi povedala, že som zaspala a v škole mám byť už o pol hodinu. Rýchlo som vstala, obliekla som si krátku čiernu sukňu a ružové tielko - na to, že je september, je fakt horúco. Ešte si začešem to červené hniezdo na hlave a ide sa. Na nohy som si obula nové sandále a vybehla z bytu. Pred školou ma už čakala moja najlepšia kamoška Lizzy. Lizzy bola malá tmavovláska s fakt brutálne veľkými riasami (ktoré jej neskutočne ). Keď ma uvidela, priletela ku mne a skoro ma zadusila,Jzávidím čudujete sa jej, veď sme sa nevideli dva mesiace. Keď sme spoločne vošli do školy, pocítila som neskutočné šťastie, že ho zase uvidím a možno si tento rok sadnem niekde k nemu.

,,No tak, ako si prázdninovala?" Keby ste nepoznali Lizzy tak ako ja, možno by ste si fakt mysleli, že sa vás pýta na prázdniny, ale ja som vedela, že len chce vedieť, či už niekoho mám.
,,Tak vieš, nuda a nič moc, nikoho som nezbalila," oznámila som jej rýchlo.
,,Och, škoda, ale neboj, niekoho ti nájdeme aj tu ."
,,A čo ty a tvoj frajer ?" Bohužiaľ, už si nepamätám, ako sa volá . Lizzy dokáže vystriedať za jeden školský rok aj desať chalanov.
„Ach, to je dávna minulosť, len dúfam, že teraz nebudeš zase celý rok čakať na pána úžasného?"
„Nie." Naozaj nerada jej klamem, ale čo mám iné robiť ?
Už sme stáli vonku a čakali, kedy sa začne slávnostný príhovor riaditeľa, ktorý bol vždy veľmi dlhý a nudný.
Po skončení, sme sa všetci pobrali do tried, kde začali nudné reči triednych učiteľov o tom, že sme posledný rok na škole. Keď sme sa už všetci chystali odísť, učiteľka povedala fakt nečakanú vec:
„Prv, než odídete, chcem vám niekoho predstaviť. Určite ste nezabudli na to, že minule z našej triedy odišla vaša spolužiačka, a preto budeme mať v našom milom kolektíve nového študenta." V triede nastalo úplné ticho a žiaci čakali, kto je ten nový študent. Mňa skôr prekvapilo, ako to učiteľka povedala, veď ona vie, že Amanda odišla pre šikanu v našom „milom kolektíve".
„Chcem vám predstaviť - Maxa Coopera z Londýna." Do triedy vstúpil vysoký chalan s havraními vlasmi a tými najčernejšími očami, aké som kedy videla. Každé dievča by sa v tých očiach dokázalo stratiť. Lenže pri pohľade naňho mi po tele prešli zimomriavky a zaplavil ma neznámi pocit.
„Maxova matka je zo Slovenska, takže ovládaš slovenský jazyk?"
„Samozrejme, hoci nie perfektne, ale nie je to až také zlé." Mal naozaj príjemný melodický hlas, keď dohovoril, tak sa usmial tým naozajstným hollywoodskym úsmevom.
„Dobre, tak si niekde sadni." Kde by si sadol? Naša trieda je druhá najmenšia na škole a aj tak jediné voľné miesto je - a do čerta – pri mne! Sadol si ku mne a ja som pocítila strašnú nevoľnosť, zakrútila sa mi hlava a mala som pocit, že odpadnem, a to určite nebolo z jeho šarmu.
Učiteľka nám rozdala rozvrh a povedal, že zajtra začína vyučovanie.

Autor: Anonym, v rubrice: Povídky » Na pokračování