OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » To nemyslíš vážne! Tehotná?! - 2. kapitola

07.01.2011 (11:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 1832×

Ian a jeho prvá návšteva u Charinho gynekológa

„Kde ideš?“ spýtal som sa trochu podozrievavo Char, keď prešla cez obývačku k predsieni a bola slušne oblečená.

„Na vyšetrenie k lekárke, aby som vedela, či je bábätko v poriadku a...“ nedokončila.

„A? A potom čo?“

„No... vieš... potom idem ku gynekológovi...“ povedala dosť rýchlo a utekala k dverám.

„Počkaj! Počkaj! Počkaj! Idem s tebou!“ povedal som rozhodne.

„Ale nie... nemusíš...“ snažila sa ma prehovoriť, ale ja som bol neoblomný.

„Ale áno! Idem s tebou!“

_

Práve sme boli u lekárky. Dopadlo to celkom dobre. Maličké sú v poriadku a Char tiež. To my stačí. A teraz... hor sa ku gynekológovi! A nezabudnite na umučený výraz...

Vstúpili sme do bielej, celkom moderne zariadenej miestnosti. Za stolom sedel Charin gynekológ.

„Áá, pani Lewisová a...“ povedal a zasekol sa v strede vety, keď zbadal mňa.

Aj mne, aj tomu debilovi okamžite na tvári zamrzol úsmev. Jediná, ktorá sa usmievala, bola Char. Nič nechápala.

„Teraz som už Watkinsová a toto je môj manžel Ian Watkins,“ povedala a mňa zahrialo pri srdci.

Videl som, ako sa ten lekár snaží zachovať pokoj, ovládať svoje emócie. Určite žiarlil. Hmm... sladká chuť víťazstva...

„Tak vám gratulujem,“ povedal a nasilu sa usmial.

Pristúpil k nám a ja som si ho mohol lepšie prezrieť. Vysoký, štíhly a svalnatý, blondiak s modrými očami. Bol naozaj pekný. A to ma naštvalo. To ako sa pozeral na Char bolo... nepríjemné, je slabé slovo. Ak by nebola tehotná a ak by som s ňou nebol ženatý a možno aj keby som bol, určite by ju na tom stole pretiahol. Bolo to na ňom vidieť. To ako sa k nej nakláňal, to ako sa na ňu díval... Fuj, preboha, veď on ju doslova vyzliekal pohľadom. To mi stačilo. Musel som okamžite odísť, inak by som tomu debilovi jednu vrazil. Povedal som, že počkám vonku, nech sa Char ponáhľa a keď som zatváral dvere, nezabudol som nimi tresnúť.

_

Sedeli sme v aute a práve bola červená. Vo mne to úplne vrelo. Bol som totálne nasr*tý! Keď Char vychádzala von, smiala sa na nejakom jeho vtipe a on na mňa hodil víťazoslávny pohľad. A vtedy ma niečo napadlo. Čo ak to dieťa nie je moje? Čo ak je dokonca jeho? Je to viac ako pravdepodobné...

Už som to ticho nevydržal a vybuchol som.

„To dieťa je moje alebo jeho?“ Musel som sa veľmi ovládať, aby som na ňu nekričal.

„Čože?“ spýtala sa ma nechápavo.

„Pýtam sa, či to dieťa je moje alebo jeho? Vieš, nie som si tým celkom istý,“ to som už kričal.

Semafor prepol na zelenú, ale ja som stál. Nechcel som sa pohnúť, kým nezistím, či s ním spala alebo nie. Za nami sa ozvalo trúbenie a plno nadávok, nech sa pohnem. Otvoril som okienko, vystrčil hlavu a skríkol:
“K*rva! Držte všetci huby! A prestaňte trúbiť, inak sa nezdržím a vytrhnem vám tie klaksóny a napchám vám ich do riti!!!“

Všetko okamžite prestalo a ja som sa pozrel na Char. Už to pochopila. A začala sa smiať.

„Ian... haha, ty si jediný, haha, s ktorým som za posledných šesť mesiacov spala. Ver mi,“ povedala a pozrela sa na mňa tým najnevinnejším pohľadom, aký som kedy videl. Úplne som sa roztopil a usmial sa na ňu.

„Takže dievčatká sú moje?“

„Áno sú tvoje,“ povedala a tiež sa na mňa usmiala.

Ian prichádza o rozum

Apríl

Char je v šiestom mesiaci. Tak veľmi sa teším, že konečne budeme mať dievčatká. Neviem sa dočkať, kedy prídu na svet. Radosť mi dokonca nekazia ani Charine divné nálady. Včera večer, keď sme ležali v posteli, povedal som jej, že má pekné guľaté bruško. Ona sa rozplakala a povedala, že nech jej nehovorím, že je tučná a vyhnala ma spať na gauč do obývačky.

Dnes som ju znova pristihol, ako plače a to pozerala Škaredé káčatko. Vraj si nikto nezaslúži, aby si ním zaobchádzali tak ako s káčatkom. A keď film končil, plakala od šťastia.

Dnes na mňa kričala. Vraj jej mám už konečne prestať vravieť, že je tučná.

Ale mne to nevadí. Teším sa na dievčatká.

Jún

Char je v ôsmom mesiaci. Celý máj prebehol celkom hladko, až na tie vodopády, čo Char takmer celý čas vyplakávala.

Dnes ma poriadne naplo a skoro som sa povracal. Char robila raňajky. Prišiel som dolu a tešil sa na niečo dobré, ale keď som zbadal to, čo je na tanieri, takmer ma naplo. Char si sadla za stôl a s chuťou sa do toho zahryzla. Fuj, veď ona jedla chleba s hrubou vrstvou Nutelly a na to si dala reďkovky. A mne spravila to isté. Povedal som, že nie som hladný a radšej som ušiel do obývačky.

Ale stále sa teším. Veď budeme mať dvojičky.

Júl

Kašlem na všetko, idem sa zabiť. Ja už to nevydržím! Ak sa nezabijem, buď sa zbláznim, alebo ma zabije Char, alebo sa zabijem sám. Možno by som sa mal podrezať... Ale nie, nie som masochista. A čo takto obesiť? Nie to tiež nie, na to by som nemal odvahu... A skočiť z mosta? Možno, ale to by som si pred smrťou skazil vlasy... A navyše som dobrý plavec, bolo by to ťažké.

Práve mi volal Lee, vraj čo robím. Povedal som mu pravdu, že rozmýšľam, ako sa zabiť. Samozrejme, že na mňa začal kričať, nech sa to neopovážim urobiť. Upokojil som ho a povedal, že sa určite nezabijem, pretože ak by som sa zabil, Char by mi pomohla vstať z mŕtvych a potom by ma vlastnoručne zabila. A ja nechcem zažiť Charinu pomstu...

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek To nemyslíš vážne! Tehotná?! - 2. kapitola: