OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 17. kapitola



The Guardians - 17. kapitolaAko budú prebiehať skúšky? Kto všetko sa nakoniec ocitne v sne Andy? Ako skončí posledný súboj?

Ocitla som sa na neznámom mieste. Po mojej ľavej strane bola nejaká pevnosť - zdalo sa, že to je ochranný múr, za ktorým sa nachádza nejaký hrad. Bolo to na miernejšom kopci, takže keď som sa pozrela vpravo, hlava sa mi takmer z toho strmého spádu zatočila. 

Uvedomila som si, že ma na sebe niečo ťaží. Celkovo som sa cítila akosi inak. Na sebe som mala krúžkové brnenie, pod ktorým bola kratšia ľanová tunika. Ďalej som mala oblečené hnedé nohavice, od členkov po kolená som mala ovinky spevnené koženými remeňmi. Na nohách som mala kožené topánky a okolo pása zas opasok, na ľavom boku závesník s tesákom.
No super. Millaris má teda predstavivosť. Bojovať v tomto brnení bude ako za trest. 
Vybrala som sa teda okolo múru, v snahe nájsť bránu a dostať sa do hradu. Naozaj som netušila, čo mám robiť. Ale vedela som, že musím byť opatrná a pozorná. Meč som dala pred seba, pripravená kedykoľvek zaútočiť, alebo sa brániť. 
Kráčala som hodnú chvíľu, prostredie okolo mňa sa nemenilo. Neustále som musela sledovať pravú stranu, pretože za stromami sa mohol skrývať hocikto. Bola som už na nervy z toho, že sa nič nedeje. Myslela som si, že to prebehne rýchlo. 
 
Konečne som prišla k bráne. Ruku som položila na kľučku a mala v pláne stisnúť, lenže v tom som počula za hradbami krik. Rozpoznala som aj nejaké hlasy. Bola to matka a Zachary. Hrdlo mi úplne stiahlo. Meč som uchopila silnejšie a otvorila som bránu. Rozbehla som sa im na pomoc, lenže neuvedomila som si, kam som sa to vlastne dostala. 
Nebol tu nikto. Vlastne až na dve postavy v čiernych plášťoch, ktoré boli odo mňa vzdialené asi dvadsať metrov. Mama a Zach - pomyslela som si a rozbehla sa k ním. Podcenila som však terén a zakopla o skalu. Neudržala som rovnováhu a skončila som na zemi. 
Na chrbte som zrazu pocítila nejaký tlak. Kľačala som a meč bol odo mňa asi meter a pol, nedočiahla som naň. Okamžite som uchopila rukoväť tesáka, no to som už mala pri krku ostrý meč. Ten niekto, kto stál za mnou, ma chytil za plece a potiahol mečom. 
 
Prebudila som sa s krikom. Pozerala som sa do stropu a zrýchlene dýchala. Zomrela som? Sen sa skončil, ale bolo toto všetko? Poobzerala som sa okolo seba. 
Vedľa postele stáli Ian, André a Janshai. Millaris sedela vedľa postele a stále držala moju ruku. Všetci štyria vyzeralo zmätene. 
„Sen už asi skončil," povedal André. Millaris vyzerala, akoby to s ňou malo každú chvíľu seknúť. Bola príšerne bledá a pod očami sa jej objavili kruhy. Vlasy mala na krku prilepené od potu. 
„Nemohla som sa k jej snu absolútne dostať," vzdychla. „Neviem, čo robím zle." Znela frustrovane. 
„Chyba nie je v tebe. Zavoláme niekoho iného. Ak sa to znovu nepodarí, pôjdete za Alexiom a ihneď ju odvediete do Aabhy." André sa pri tom pozeral na Janshaia, ktorý prikyvoval na súhlas, no oči zo mňa nespúšťal. Čo tu vlastne robí? 
„Millaris, pokús sa o to ešte raz," vyzval ju Ian. 
Cítila som sa vyčerpane - tak, ako vždy, keď som mala podobný sen. Ako to však musí vplývať na tých, čo nám tie sny ovládajú? Prečo to je pre nepriateľov taká hračka a s Millaris musím mať fyzický kontakt? 
„A čo tak skúsiť lieky na spanie? Nepôjde vyvolať sen, keď bude spať, ľahšie?" navrhol Janshai. 
„Nie!"
„Prečo?"
„Pretože by ju to veľmi utlmilo a jej myseľ by nereagovala na podnety od nás," vysvetlil mu to André. Ale zdalo sa, že na chvíľu sa nad takou možnosťou zamyslel. „Ak sa to nepodarí teraz, až potom budeme skúšať rôzne alternatívy."
 
 
Všetci chlapi odišli a znovu sme tu ostali samé. Všimla som si, že Millaris má už slzy na krajíčku. Ako som ju tak pozorovala, tak jej vek som odhadovala tak na šestnásť rokov. Vyzerala veľmi mlado. No stále som sa na ňu pozerala s odporom. Som naozaj zvedavá, ako toto Zachary vysvetlí. 
 
Myslím, že Millaris sa začalo dariť, keďže som sa znovu ocitla v ríši snov. 
 
Sen začal tam, kde skončil. Vlastne takmer. Stála som pred bránou a váhala, či tie dvere znova otvoriť. Tentoraz som spoza nich počula len vravu. Keď som sa odhodlala dvere otvoriť a ruku položila na kľučku, niekto z druhej strany tak urobil namiesto mňa. Dvere sa rozleteli a mňa k zemi takmer zvalcoval Samuel. 
„Utekaj, Andy!" skríkol, schytil ma za ruku a ťahal preč. V tvári mal vydesený výraz. 
„Čo sa deje?" Obaja sme nadskočili, pretože brána sa zabuchla. 
„Proste poď..."
Samuel ma viedol rovno dolu strmým kopcom, pomedzi stromy. Šmýkalo sa mi a stále som o niečo zakopávala, no Samuel ma držal tak pevne, že som ani raz neskončila na zadku. Aj keď - možno keby som sa po tom lístí na zemi spustila, bolo by to rýchlejšie. 
Keď sme sa úspešne povyhýbali stromom a zišli z kopca, ocitli sme sa na malej lúke. Až teraz som si všimla, ako je oblečený Samuel - podobne ako ja mal na sebe krúžkové brnenie, ktoré mu siahalo takmer po kolená a na rukách len po lakte. Na rukách mal nátepníky. 
„Čo sa deje, Samuel?" opýtala som sa ho, keď som konečne chytila dych. Nesadli sme si na zem, aby sme načerpali sily, no stále sme stáli vedľa seba, pripravení kedykoľvek zaútočiť. Hlavne Samuel. 
„Ten sen mi začal tam, v tom hrade. Všimol som si, že tam je dosť ľudí, ktorých poznám. Lenže oni všetci na mňa útočili! Dokonca tam bol aj Zachary a pokúsil sa ma zabiť."
„Čo, prosím?"
„Neviem, ako si to predstavovali tie skúšky. Ale ak tak, že budeme bojovať proti našim trénerom, tak nech si to vyhodia z hlavy. To nám mohli rovno povedať, že sme tie skúšky proste nespravili!" rozčuľoval sa. „Neviem, či nás niekto sledoval. Dúfam, že nie."
„Tréneri? Ale ako by sa oni dostali do nášho sna?"
„Andy, nechci ani vedieť, kto z kráľovských bol pridelený ku mne. Dejú sa tu naozaj zvláštne veci. Ale o tom ti poviem neskôr, teraz by sme sa mali z druhej strany priblížiť k hradu a počkať, kým to tam trochu skončí..." navrhoval, lenže som ho prerušila. 
„Samuel, ja to už chcem mať za sebou."
„Nevieš, aké to tam bolo. A keď už sme pri tom, možno by bolo fajn, keby si si vzala na starosti Zacharyho, keď už máš naňho takú bojovú náladu. Myslím, že by si zaslúžil zopár rán." Uškrnula som sa. „Ja som vedel, že budeš súhlasiť."
„A Janshai tam náhodou nebol?" opýtala som sa ho, ale v tom som si spomenula, že odišiel z izby, v ktorej som bola spolu s Millaris, len prednedávnom. Lenže teraz som už nevedela, čo si o tom všetkom myslieť. No so Zacharym sa chcem stretnúť až po skúškach. 
 
Zrazu niečo zapraskalo a z krovia sa vynorili dve postavy. Samuel potichu zaklial. Prikrčila som sa a posunula sa k nemu bližšie. Nevedela som, či som na skutočný boj naozaj pripravená. Cítila som sa nesvoja.  Silnejšie som uchopila meč a dala ho pred seba v obrannej pozícii. 
Postavy sa k nám blížili dosť rýchlo, no stihla som spozorovať, že  jedna z nich je žena a ten druhý je nejaký muž. 
„Beriem si Marcusa," pošepol mi Samuel. Takže ten Marcus je tréner. Keď som sa naňho zadívala, spomenula som si naňho. Videla som ho buď dnes, alebo včera.  Ženu som nespoznávala.
Rozbehli sa k nám. Samuel sa ihneď predral predo mňa, akoby ma chcel chrániť. Lenže nemohla som dovoliť, aby sa mu niečo stalo. Srdce mi začalo biť rýchlejšie a rýchlejšie. Cítila som, ako sa mi celým telom valí nával adrenalínu. 
Žena zaútočila na mňa, akoby počula, čo mi povedal Sam. Na svojich útokoch si dala záležať. Mečom mi vždy mierila na nechránenú časť. Snažila som sa plne sústrediť na boj a zistiť, kde má medzery, aby som ju mohla poraziť. Jedným očkom som taktiež sledovala Samuela a Marcusa. keďže sa tí dvaja už poznali a bojovali spolu, vedeli, čo majú čakať. Teda ak to nie je len vymyslený Marcus, ktorý sa náhodou ocitol v sne. 
Z premýšľania ma vytrhla tupá bolesť nad kolenom. Chvíľka nepozornosti stačila, aby ma žena mečom zasiahla. Zaťala som zuby a začala sekať proti nej tak rýchlo, že ju to prekvapilo. No nenechala sa vyviesť z mieri. Uvedomila som si, že jej útoky sa vždy opakovali, tak som využila nejaký z chvatov. Keď mi zaútočila na hlavu, vykryla som ten útok a celou silou jej hruškou meča vrazila do čela. Zapotácala sa a meč jej vypadol z ruky. 
Vyparila sa. Proste zmizla a s ňou aj meč.
Okamžite som sa vybrala pomôcť Samuelovi. Vyzeralo to tak, že Marcus má navrch. Nemohla som predsa nechať, aby môj brat neurobil skúšky! 
Zaútočila som preto na Marcusa zozadu. Viem, že je to proti pravidlám, ale tak pokúsila som sa pred tým dať aj nejaký ten pokrik, aby som nedopadla zle. Sam využil moment prekvapenia a dorazil ho. 
Druhý „nepriateľ" nám zmizol spred očí. 
 
Sadla som si do trávy. Brnenie ma už ťažilo, mala som sto chutí si ho zložiť dolu, lenže to som nemohla. Bola som príšerne smädná a hladná. 
Zrazu sa však na lúke ocitli traja bojovníci. Zjavili sa tu presne tak, ako odišli tí predchádzajúci. 
Bez rozmýšľania som pochytila meč a mala v pláne sa rozbehnúť proti ním. Sam na tom nebol inak. Lenže pri pozornom preskúmaní nepriateľov som zistila, že je medzi nimi Zachary a James. Tretieho som nespoznávala. Zaváhala som. Nebola som si istá, koho by som mala zneškodniť ako prvého. Lenže oni nás už takpovediac podelených mali. James zamieril ku mne a ten, ktorého som nepoznala, k Samuelovi. Zachary ostal stáť na mieste, čo sa mi absolútne nepozdávalo. Momentálne som mala sto chutí ho nakopať za to, čo mi urobil. Ale na to ešte bude čas. 
James bol v boji skvelý. Ani raz mi nedal príležitosť, aby som ho zasiahla, zatiaľ čo jemu sa to zopárkrát podarilo. Lenže nevzdávala som sa. Bojovala som už s ním, tak som vedela, aké ťahy a triky použije. Problém bol v tom, že ma začali opúšťať sily, potrebovala som oddych. 
To sa mi vyplatilo. Stratila som rovnováhu a padla do trávy. Meč mi vypadol z ruky a ja som sa okamžite natiahla po tesák. Lenže to som už mala jeho meč pri krku. tesne pod bradou som cítila ostrú čepeľ. James mi ňou nadvihol hlavu, aby sa mi pozrel do tváre. 
Preglgla som. Radšej som si zatvorila oči a čakala, čo sa bude diať. Myslela som si, že keď ich opäť otvorím, zobudím sa vo svojom apartmáne. Lenže aké bolo moje prekvapenie, keď namiesto toho, aby som okolo seba videla Millaris alebo Iana alebo kohokoľvek iného, stál predo mnou Zachary. Po Jamesovi ani stopa. Spýtavo som sa naňho pozrela. Uvedomila som si tiež fakt, že tu nie je ani Samuel. 
„Tvoj brat už prešiel skúškami. A ja by som si neodpustil, keby som si počas tých tvojich s tebou nedal súboj." Uškrnul sa. 
„Kde je James?" opýtala som sa ho. 
„V Centre." Meč držal tak, že čepeľ mal opretú o plece. Krúžil okolo mňa. Vedela som, že ak by som zaútočila, nielenže by sa skvele vybránil, ale taktiež by to bolo s protiútokom. Tváril sa pokojne. „Vlastne, skúškami si prešla už dávno. Ale o tom ti povedia neskôr.„
Prikrčil sa a zaútočil. Pol to dokonalý útok na hlavu. Zdvihla som tesák pred seba. Zbrane sa stretli. Meč skĺzol po tesáku a ja som mala možnosť ho zasiahnuť do nechránenej časti tela. Zamierila som na hlavu. Šikovne sa uhol. Na perách sa mu celý čas pohrával úsmev. Vedel predvídať každý môj krok. Snažil sa mi dostať za chrbát, aby ma mohol zabiť. 
Zasiahol mi nohu, lenže meč narazil na brnenia. Aj tak to bolelo. Takto sa obnovila bolesť aj z predchádzajúceho súboja. Sykla som. Na malý moment som stratila prehľad o tom, čo Zachary robí, a tak som ho stratila zo zorného poľa. 
Zrazu som mala jednu jeho ruku okolo pása tak, že mi držal aj ruku, v ktorej som mala tesák, a druhou mi držal meč pri krku. Cítila som jeho dych na krku. 
„Uvidíme sa potom, Andy." Využila som všetku  svoju silu, aby som sa mu vymanila zo zovretia, lenže to bola chyba. Zachary len malý moment predtým uvoľnil obe svoje ruky, takže som si nedopatrením vrazila ostrou čepeľou do pery. 
 
 


 

Kapitolu by som chcela venovať voldy. Zlatí, ďakujem za neustále dokopávanie k písaniu. :) Jo a kedy plánuješ opäť prísť na Oravu? :D 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 17. kapitola:

4. Lizzienka
29.10.2013 [22:49]

Teraz som fakt rada že som s tým čítaním prestala a teraz mám viac kapitol pred sebou, bo začína to gradovať a keby že musím čakať na pokračko tak ma asi porazí Emoticon Emoticonno skúšky nesklamali, nejdem sa veľmi rozpisovať bo som už zvedavá, čo sa stane ďalej!!!! Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Perla přispěvatel
04.10.2013 [23:27]

PerlaAkože wau wau wau... nestíham reagovať na tie ich príchody a odchody. Toto je také strange. Emoticon Emoticon
Tak najprv nechápem, kto jej vyvolal ten prvý sen a potom v druhom sne sa spojí so Samom a k tomu všetkému ešte uvidí aj Zacharyho? Neznamená to potom, že on sa jej vie dostať nejako do hlavy?
Asi už priveľmi polemizujem.. ale toto je naozaj very strange situation.
Kapitola ináč skvelá ako vždycky. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Voldy
23.09.2013 [19:24]

ch venovanie vždy veeeľmi potešíii ďakujeeeem, a ja ďakujem predovšetkým za to, že sa dokopať necháš a my neprichádzame o takéto skvosty Emoticon Och a rozhodne dám vedieť, keď pôjdem tadiaľ Emoticon A ku poviedke, toto naooozaj nechápem, to že boj mi netrebalo rozpisovať, keďže veľmi neviem aj tak, čo sa dialo je ti jasné, ale to čo ten Zachary nakonci???? a ako mohla prejst ked ju skoro zabili Emoticon Kazdopadne ocakavame vysvetlenie a to veeeelmi skoro.. dufam ze ti je to jasne, pretoze nechat takyto koniec to nie je kamaratsky tah ani naaaaahodou... clovek aby mal cez skolsky rok abstaaaky Emoticon Emoticon kazdopaaadne prajem vela chute do piiisania, lebo uz vcera bolo neskoro Emoticon Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
23.09.2013 [18:52]

mima33Čo tam Zach robil?? Čo to má všetko znamenať? Ty ma chceš zabiť? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon - viac ti k tomu momentálne asi nedodám Emoticon Iba ak - skvelé Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!