OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 32. kapitola

05.07.2014 (17:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 799×

Čo bolo na tom všetkom najhoršie neskôr? Všetko. Musela som sa pretvarovať, že je všetko v poriadku, ale vo mne sa to všetko búrilo. Nevedela som, kade z toho vedie cesta von. Snažila som sa pár krát dovolať Nathanielovi, keď mi už praskli nervy, ale jeho číslo neexistovalo. Ako som mala vedieť, že je všetko v poriadku?! Ako som mala vedieť, že sa mi Nathaniel ozve? Stále som naivne dúfala, že si zo mňa niekto nemiestne vystrelil a on príde, otvorí mi náruč a nechá ma, aby som s ním splynula. Nechodil. Nevolal. Nepísal. A do toho začala škola.

Prechádzala som sa po škole a pozdravila milo angličtinárku. Tá sa na mňa usmiala a otočila sa na odchod. Udivene som ju pozorovala a nechápala, čo jej je. Vždy sa za mnou zastavila, aby sa ma popýtala na moje úspechy. Mala ma rada. Asi len dovtedy kým si sa nevykašľala na školu. Potlačila som zahanbenie a vykročila po škole. Cítila som na sebe pohľady okolia a snažila sa tváriť neutrálne. Uvidela som svoju jedinú záchranu, ktorá ma chytila okolo ramien a otočila do riaditeľského krídla.

„Kam ideme?“ spýtala som sa Adama a skrývala sa v jeho náručí pred všetkými.

„Máme pozvánku do riaditeľne,“ zašvitoril veselo Adam a stisol ma silnejšie. Mal pochopenie pre moju situáciu a snažil sa pre mňa vytvoriť, čo najľahšie prostredie. Zaklopal na dvere a vtlačil ma do vnútra. Pani Radlyová sedela pred počítačom a niečo si klikala. Keď nás zbadala, usmiala sa na nás a pokynula, aby sme si sadli.

„Zdravím vás decká, je mi jasné, že prvý deň pred otvorením školského roka sa vám nechce tropiť v riaditeľni, ale myslí, že musíme vyriešiť pár vecí,“ hovorila veselo, no na konci na nás vážne pozerala.

„Jedná sa o Nathaniela?“ spýtal sa pokojne Adam a na to meno som so sebou trhla.

„Presne o neho,“ potvrdila mu to riaditeľka a spriama pozrela na mňa.

„Nechcem sa starať do vášho vzťahu, ale je to trochu mätúce. Minulý rok ste obaja s Nathanielom klesli s výsledkami a učitelia sú z toho podráždení. Aj ja sama neviem, čo sa u vás deje.“ Pozerala na mňa spýtavo, akoby čakala, že jej to vysvetlím.

„Sme v poriadku,“ vyjachtala som zo seba nie príliš presvedčivo. Riaditeľka si vzdychla a vzhliadla k monitoru.

„Je to medzi vami, ale väčšina školy k tebe vzhliadala vďaka Nathanielovi. A keďže internet v telefóne je dnes neoddeliteľnou súčasťou každého mladého človeka, mala by si to vedieť pred tým, ako ti s tým niekto ublíži,“ povedala pomaly a potichu, a natočila ku mne monitor. Uvidela som článok, ktorý vyšiel pred pár minútami ako najhorúcejšia novinka dňa.

Nathaniel Grant v Európe s novou snúbenicou. A pod tým fotka Nathaniela s Amelle na červenom koberci. Zacítila som, ako sa mi zatočila hlava a cítila som, ako ma oblieva chlad. Adamova ruka, ktorá mi zvierala dlaň bola zrazu horúca. Pozrela som na článok a nejako spomalene som vnímala slová pod fotkou. Snúbenica...večierok...prsteň...pár...láska.

„Si v poriadku?“ ozval sa pri mne Adam a mnou trhlo. Zaklipkala som na neho očami a snažila sa nejako naštartovať mozog. Nešlo mi to. Tá správa ma zranila. Srdce mi búchalo o preteky, akoby som dobehla maratón. Ťažko sa mi dýchalo a mala som ľadové ruky. Adam sa na mňa ustarostene pozrel a stisol mi ruky, aby mi ich zahrial. Len som pomaly prikývla a zhlboka sa nadýchla. Riaditeľka sa pozerala z okna a snažila sa nechať chvíľu na upokojenie.

„Som v poriadku,“ vydýchla som po chvíli a jemne sa na Adama usmiala. Jeho starostlivý pohľad, ktorým ma skenoval, nešiel prehliadnuť. Úsmev mi úlavne opätoval.

„To má svoje vysvetlenie,“ šepol mi a pohladil po pleci.

„Takže máme voľné prezidentské miesto. Chceš ho?“ ozvala sa riaditeľka po chvíli. Zodvihla som k nej zrak. Pozerala na mňa. Ona sa pýtala či chcem jeho miesto?

„Ja?“ spýtala som sa udivene. Riaditeľka sa so smutným úsmevom prikývla. „Ak to nezvládneš, nájdeme niekoho iného.“

„Zvládnem,“ ozvala som sa tvrdo a trhane sa nadýchla. Mám sa prezentovať ako jeho priateľka hoci neviem, kto mi to ešte zožerie.

„Nemusíš to robiť, môžem to zobrať ja,“ ponúkol sa jemne Adam a venoval mi súcitný úsmev. Skôr ma to podráždilo. Vytrhla som z jeho zovretia ruku a priamo sa pozrela na riaditeľku.

„Zoberiem to miesto, čo znamená, že dnes by som mala mať príhovor pre školou Je tak?“ spýtala som sa s hranou pokojnosťou. Len prikývla. „Dobre, tak sa stretneme na pódiu,“ povedala som a postavila sa.

„Lana,“ ozval sa Adam a postavil sa tiež. „Myslím, že to ešte nie je všetko.“ Obrátila som sa späť k riaditeľke. Tá sa nadýchla a v mysli si asi prehrávala to, čo mi chcela povedať.

„Nathaniel je oficiálne odhlásený z tejto školy, čo znamená, že sa sem nevráti. Adam navrhol, že jeho povinnosť preberie a zoberie ťa na tej univerzitný ples.“ Zacítila som, ako sa mi rozklepali končeky prstov. Na ten ples som úplne zabudla. Na ten ples sme mali ísť ešte, keď sme spolu nechodili. Malo to byť podpichovačné a zábavné. Mala som si tam splniť svoj sen. Slzy sa mi tisli do očí a len som prikývla. Vyšla som z riaditeľne bez pozdravu pretože som sa bála, že mi zlyhá hlas. Bolo mi to jedno, že budem vyzerať ako nevďačná.

„Počkaj!“ zaznel za mnou Adamov hlas a stiahol ma do úzadia, keď som zbadala grupu ľudí, ktorí mierili do haly. Odvrátila som od neho zrak a zhlboka dýchala.

„Nerob to Lana. Zničia ťa! Chloe čaká na jedinú zámienku, aby ťa mohla zosmiešniť. Nechaj to zobrať na mňa. Pomôžem ti s tým,“ dohováral mi a keď som sa na neho odmietala pozrieť, chytil mi tvár do dlaní. Donútil ma, aby som sa na neho pozrela. Jeho modré oči ma so svojou starostlivosťou a úprimnosťou úplne odrovnali. Staral sa o mňa. Neustále. Nikdy som si to neuvedomila. Pohľadom preletel po mojej tvári a smutne sa usmial.

„Keby som vedel, že Nathaniel všetko pojebe, nemal som sa ťa vzdať. Nikdy,“ zašepkal a priblížil sa ku mne. Zacítila som jeho horúci dych na tvári a palcom ma pohladil po líci. Jednoduché gesto vo mne vyvolalo toľko odoziev, ktoré som nezvládala kontrolovať. Nie v tomto rozpoložení, nie zranená a bezmocná. Nie takto, v jeho objatí. V jeho očiach.

„Prosím,“ zašepkala som a sklopila pohľad.

„Nie, teraz je rad na mne,“ povedal potichu a zacítila som ako ma zovrel v náručí. V náručí, ktoré som potrebovala od niekoho iného. Prešiel mi perami pri uchu a po chrbte mi prešiel mráz. Nie, takto to nemá byť. Nemôžem prebiehať z jednej náruče do druhej. Otvorila som ústa, aby som mu niečo povedala, ale bol rýchlejší a pobozkal ma. Zdalo sa mi, že som sa zrazu vzdialila od svojho tela. Akoby som stratila kontrolu nad všetkým. Hmlisto som si uvedomovala, že spolupracujem. Cítila som jeho dotyky na mojom chrbte. Cítila som ho pri sebe a cítila som tú potrebu, moju potrebu, ktorú som vôbec nedokázala ovládať. Neďaleko od nás sa strhol nadšený krik a vo mne sa prebudila racionálnosť. Odtrhla som sa od neho, vrazila so sebou do steny, čo ma zabolelo. Oprela som sa o ňu a snažila sa upokojiť. Jedna moja časť sa zúfale zvíjala a chcela, aby som sa vrátila k nemu, druhá na mňa revala, že som zasraná zradkyňa a to tretie, neutrálne ja, mlčalo. Keď som konečne nabrala nejakú istotu a sebakontrolu, narovnala som sa. Stál oproti mne ešte stále bez pohybu. Vykročila som späť, no nechcel ma pustiť.

„Počkaj, ja..“ začal a chytil ma za ruku. Obratne som sa mu vyšmykla.

„Už to nikdy nerob,“ zavrčala som na neho až so sebou cukol. Jeho pohľad plný bolesti ma zmiatol. „Prosím,“ zašepkala som a nechala ho tam na chodbe.

Stála som vzadu pri pódiu a pozerala, ako sa zaplňuje sála. Stále som sa snažil ovládať a to nedorozumenie s Adamom ma úplne vykoľajilo.

„No, pozrime sa. Ohrdnutá milenka,“ ozvalo sa za mnou a musela som potlačiť zavrčanie, ktoré sa mi tlačilo cez zuby.

„Neporovnávaj ma so sebou,“ povedala som ľadovo a obrátila sa k Chloe. „Čo u vlastne robíš? Mala by si si ísť už sadnúť.“ Chloe sa na mňa široko usmiala.

„To isté by som mohla povedať ja o tebe. Zarezervovala som ti miesto v prvej rade, keď ma budú menovať novou prezidentkou školy.“ Vtom mi to trklo. Takže, ak by som to odmietla, Chloe bola na rade, aby prebrala vedenie rady.

„Máš mylné informácie. Prezidentkou už byť nemôžeš, ale môžem ťa urobiť mojou asistentkou, ak by si veľmi chcela,“ usmiala sa na ňu. Prevrátila očami a pokynula svojej kamarátke, aby šla preč.

„Neviem, čo si o sebe myslíš chudera,“ ozvala sa chladne a o krok pristúpila ku mne. Boli sme tu samy. „Užila si si svoju chvíľku slávy, ale už si ho omrzela. Vôbec ti nedošlo, že ťa len využil a teraz má lepší úlovok?“  Videla to. Kútiky úst mi nešlo skrútiť do ďalšieho úsmevu. Moja maska nebola dokonalá.

„Ako som už hovorila, podľa seba súdim teba. Vzdaj to Chloe, táto hra, ktorú hráš sa obrátila proti tebe. Neužívala som si svoje chvíľky slávy a Nathaniel ma nevykopol. Nemáš ani potúch, čo sa deje, tak sa vtom nerýp. Mňa s tým nezraníš,“ hovorila som ľahostajne a dúfala, že moje slová tak aj vyzneli. Na sekundu ostala neistá, no zakryla to.

„Na tej titulke s Boscotovou to tak nevyzeralo. To dievča je z lepších kruhov než ty,“ odfrkla si pohŕdavo a vo mne sa zdvihla vlna hnevu. Pristúpila som k nej a zaťala päste. Vedela som, že vyhrala.

„Nemala by si sa so mnou hrať, nedopadlo by to dobre,“ zavrčala som zúrivo.

„Nemala by si sa mi vyhrážať,“ ozvala sa ľstivo a vycerila na mňa zuby vo výhražnom úsmeve.

„Stačilo dievčatá,“ ozval sa tvrdý hlas a nejaké ruky a stiahli od nej ďalej. Chloe sa na mňa ešte raz zle pozrela a potom odkráčala preč.

„Hovoril som ti, že si na ňu máš dávať pozor,“ zasyčal Adam a pustil ma. „Bože, vy ženy! Keby svorky vlkov mali viesť vlčice, tak to by sa dve alfy v kuse obchádzali a nebavili sa medzi sebou. Nie, nadarmo sa muži ujímajú vedenia!“ hovoril mi naštvane a rozhadzoval pritom rukami. Jeho rozčúlenie ma pobavilo a musela som sa trocha usmiať. Keď zbadal môj úsmev, jeho hnev bol ta tam.

„Ty si strašná, Popeldo,“ odfrkol pobavene načo sme obaja vybuchli do smiechu. To pomenovanie bolo trefné a pri tom bolestivé. Tak bolestivé, že už mi to raz jedna osoba povedala. Proste som sa stala paródiou na Popolušku. Pozrela som na Adama, ktorý ma pobavene sledoval.

„To by si nebol ty, šašku,“ vrátila som mu to načo sa len horko usmial.

„Vždy som chcel byť tvoje princátko,“ zamrmlal a pokrútil hlavou. Pevne som k sebe stisla viečka a chcela, aby táto chvíľa prehrmela bez vedľajších škôd.

„Skôr by si bol len zlý vlk, ktorý rád kláti všetko okolo,“ vyšlo zo mňa po chvíli. Adam sa zasmial a oprel sa o pódium.

„To by si musela byť Karkulka.“

„Dosť bolo rozprávok, my žijeme v realite,“ mávla som rukou a pošúchala som si tvár. Nechcela som spomínať na to, čo sa stalo pred chvíľou, ale môj mozog v jeho prítomnosti začal štrajkovať. Do riti s tebou Nathaniel! Kde si? Prečo ma nechávaš v tomto pekle?!

Zachránila nás riaditeľka a ja som si odrapotala narýchlo zlepený príhovor. Videla som, ako sa všetky oči zvedavo a niektoré škodoradostne upínajú na mňa. Hľadali, čo i len najmenší náznak toho, že niečo nie je v poriadku. A ja som stála na pódiu so širokým úsmevom a vlhkými očami. Vždy, keď som ľutovala, že som prevzala jeho miesto, zadívala som sa na Chloe a jej nenávistný pohľad mi dodal istotu, že som robila správnu vec. Aspoň jednu správnu vec. Avšak, koľko správnych vecí som urobila za posledné mesiace? Prestala som chodiť do školy, prestala som dbať na dobré známky. Učitelia sa ku mne stavajú, ako k tým namysleným deckám, čo serú na školu. Prestala si si ísť za svojimi snami. To zistenie ma zabolelo. Všetkého som sa vzdala, len v prospech môjho a Nathanielovho pohodlia. Keď som schádzala z pódia, zrak sa mi zahmlil. Niekto ma zachytil a potiahol do náruče. Zacítila som jeho vôňu.

„Bude to dobré, ja ťa ochránim,“ zamrmlal Adam a vtisol mi pusu do vlasov. „Nedovolím Nateovi, aby ti ubližoval.“

Čus! Ja viem, malo to byť aj s epilógom, ale epilóg má viac slov ako táto kapitola :D Takže bude pridaný ako samostatná kapitola. :)

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 32. kapitola: