Rozprávka pre dospelých - 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ja viem, že to strašne moc moc moc dlho trvalo, ale nakoniec prinášam ďalší diel, a bude ich omnoho viacej. Takže začíname naším bozkom, potom stavom nevedomia, opilecké ospravedlňovanie a nakoniec reč tela:) Užite si to a ďakujem moc moc moc za komentáre, z minulej kapitoly! Skutočne si to cením! Ďakujem!:) vaša Rose!

30.12.2009 (15:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 554×

6. kapitola - Raz to začať muselo...

hudba

Podišiel som ku nim. Chloe ma spozorovala. Usmiala sa a úplne sa vykašľala na chalanov okolo nej. Podišla ku mne a....

.... a ... ona ma pobozkala. Bozkávala ma a ja som aj chcel... ale nemohol som sa od nej odtrhnúť. Vedel som že to nie je správne... ale jednoducho som nemohol. Keď ma dobozkávala pozrela sa mi do očí a usmiala sa. I opitá bola krásna. A potom len prevrátila či a odpadla. Rýchlo som ju zachytil. Pre boha... čo jej to dali. Vzal som ju do náručia a rýchlo šiel s ňou do mojej izby.

Dal som jej dole tú maškarádu čo mala vo vlasoch a na nohách. Trošku som ju fackal aby som ju zobudil ale ona stále nič. Počul som tlkot jej srdca a taktiež aj dýchala ale nebola hore... a ja som sa bál. Rýchlo som si ju vzal do náručia. Vošiel s ňou do sprchového kúta, posadil ju na zem a kľakol si pri ňu. Do rúk som vzal sprchu a začal som ju sprchovať.

Najprv vlažnou a potom až studenou vodou. Po chvíli sa zobudila. Dlaňami si skryla tvár a začala priam pišťať slovko „ nie“. Ešte chvíľu som nechal na ňu tiecť už ľadovú vodu. Keď som prestal stále si rukami zakrývala tvár. Ale už nepišťala iba potichunky plakala. Vzal som plachtu z postele a zabalil ju poriadne do nej.

Už bola úplne prebratá.

„Chloe... Chloe... počuješ ma?“

Spýtal som sa opatrne, iba prikývla.

„Tu máš oblečenie, prezleč sa a ja som hneď tu áno?“

Zase prikývla. Chvíľu som počkal pri dverách ale keď si už začínala rozopínať kostým, šiel som von. Počkal som asi desať minút a potom znovu vošiel. Ale Chloe tu zrazu nebolo. Panika tak rýchlo ako zmizla tak sa aj vrátila. Započul som kašľanie. Išlo to z kúpeľne. Rýchlo som tam vošiel. Chloe sedela pri záchode a rukou sa opierala o misu. Chvála Bohu... pomyslel som si a už bol u nej.

Už mala na sebe moju červenú károvanú košeľu a šedé kraťase. I v takomto stave bola krásna. Rýchlo som ku nej podišiel a dával jej preč z tváre vlasy.

„Ja... ja... Alexss... ja ša ti osprjavedlňujem... ja ti to zajtra vyčištím. Proším nehneviaj sa na mja. Ja šom nechcela... “

Chcela pokračovať ďalej ale naplo ju a už to šlo samo. Pevne som jej držal hlavu a dával preč z tváre vlasy a popritom aj pridržiaval. O chvíľu dovracala , nadýchla sa a chcela pokračovať. No ja som bol rýchlejší.

„Pšššt... to je dobré Chloe... nič sa nedeje... len hlavne nech si ty v poriadku, sľúb mi že už nikdy nebudeš robiť takéto hlúposti“

Chloe len tíško prikývla. A tak sme tam ďalej sedeli a ja som stále pomáhal Chloe. Potom zvracala už len našťastie 3 krát. Asi po hodine čo sme presedeli pri WC bez vracania, som ju preniesol do mojej postele. Totižto sme boli na izbe traja. A boli tu dve manželské postele. Chlapcom som sa asi moc nepáčil keďže tú jednu mi celú nechali pre seba. Opatrne som ju tam položil. Z kúpeľne som vzal pre istotu ešte vedro a dal ho pri posteľ.

Chloe bola skoro ako moja sestra... bledá tvár... kruhy pod očami... pery úplne bledé a taktiež aj tá jej teplota. Bola úplne studená. Po chvíli sa mi začala klepať na posteli. Vzal som do rúk pohár a šiel s ním ku nej.

„Chloe... zlatíčko... posaď sa ešte na chvíľku.“

Šepol som ku nej. Nemotorne s mojou pomocou sa posadila. Pridržal som jej pohárik a ona sa pomaly napila. Pohár som vzal a ona znovu klesla na vankúš. Odniesol som pohár a prišiel späť za ňou. Vzal som aj moju a aj druhú perinu a zabalil ju do nich. Privinul som si ju ku sebe a šúchal ju cez perinu aby sa jej rozprúdila krv. Tak moc som sa o ňu bál.

Pozrela sa na mňa. Tvárila sa tak moc smutno. Pohladil som ju po tvári.

„Prepáčšš“

Zašepkala. Za čo sa zase to trdlo ospravedlňuje.

„Zlatko spi už prosím ťa... hovoríš stále hlúposti.“

Usmial som sa na ňu i ona na mňa. Ovinula okolo môjho trupu ruky a ja som si ju prisunul tak, že celou tvárou ležala na mojej hrudi. Znovu sa usmiala, pohladila ma po tvári a ja som jej ruku vzal do svojej. Pomaly som sa pozeral ako zaspáva moja kráska. A asi hodinu na to som zaspal i ja.

Snívalo sa mi zase s Rose... ale tento krát celú tú dobu spala. Bol som pri nej... díval sa na ňu a aj pokúšal sa ju opatrne zobudiť no ona nič. Nechápal som tomu. Veď nikdy inokedy takto nespala. Tak som sa aspoň na ňu pozeral a hladil ju. Popritom som aj rozmýšľal o Chloe... boli si dosť podobné s Rose... keby je Rose skutočná... iste by boli skvelé kamarátky.

V tom som sa strhnutím zobudil na tvrdý zvuk nárazu. Prebudil som sa, pretrel si oči a začal hľadať čo to asi mohlo byť. Chloe... neležala pri mne. Pozeral som sa po celej miestnosti až som ju našiel, ležala nehybne na zemi. Rýchlo som podišiel ku nej a pozeral sa na ňu ako tam len tak ležala, oči otvorené.

Po chvíli jej z oka vyšla jedna malá slzička.

„Prepáč... zakopla som.“

Zašepkala. Rýchlo som si ju vzal do náručia. Po chvíli začala už viacej plakať dokonca aj vzlykať.

„Chloe... bolí ťa niečo? je ti niečo?“

Spytoval som sa jej zo strachom v hlase. Iba pokývala hlavou že nie.

„Tak prečo plačeš? Čo sa deje?“

Opýtal som sa na rovinu. Chloe na to začala ešte väčšmi plakať. Trhavo sa nadychovala, sem tam niečo aj zapišťala. A ja som ju len pevne objímal v náručí a hojdal sa s ňou dopredu a do zadu....

„Čo som robila včera... čo? ja si nič nepamätám... absolútne nič“

Vzlykla mi po chvíli na ramene....

„Kto ma prezliekol? Ako som sa sem dostala? Bola som vlastne na tom plese? Nič... “

Vzlykala ďalej. Pozdvihol som jej tvár tak, aby na mňa videla.

„Chloe... dievčatá ťa opili... a asi ti museli dať niečo moc silné...prezliekla si sa ty sama. Osprchoval som ťa studenou vodou a ty si sa na chvíľu prebrala. Pár krát si zvracala a potom som ťa uložil do postele. Bola ti zima a tak som ťa poriadne zabalil do oboch perín. Potom si už pokojne zaspala“

Odvetil som jej. Znovu sklopila zrak.

„Ja... Alex... prepáč... ja ti len robím starosti... prepáč mi to prosím... ja už pôjdem... a celý výlet ťa už nebudem otravovať“

Povedala mi a ja som sa skoro zhrozil. Konečne ju nájdem a ona sa ma chce straniť. Zase som jej podvihol tvár.

„Chloe... ty si strašná... nerobíš mi starosti... ty za to nemôžeš, že tak nejako ťa tie katastrofy vyhľadávajú. Nechoď prosím, ja som rád keď ma otravuješ... si asi jediný normálny človek“

Chloe sa na mňa prekvapene pozerala. A potom mi dala pusu na líce.

„Ďakujem.“

Povedala mi a pevne ma objala a tak i ja ju.

„Takže ty si nič nepamätáš zo včerajška?“

Spytoval som sa jej a pri tom ju niesol na posteľ. Položil som si ju na hruď a hladil ju po chrbáte.

„Ani moc nie.“

Pousmiala sa.

„Či stalo sa niečo o čom by som mala vedieť?“

V tej chvíli sa zdesila.

„Neviem či to budeš chcieť vedieť“

Zasmial som sa.

„To je až také zlé?“

Opytovala sa a upierala na mňa svoj zrak.

„Nie... nie , nie je“

V tom niekto zabúchal. Podišiel som ku dverám a stáli tam moji dvaja spolubývajúci úplne rozbití... krásny pohľad. Dotrhané mokré šaty a ostrý zápach vína a vodky. Celkom som sa na nich posmial.

„Čo by ste radi chlapci?“

Spytoval som sa a zadržiaval smiech.

„Aj my ťa radi vidíme Alex... prosím uhni nám z cesty, chcem ísť prvý do sprchy“

Odpovedal zrútene Scot. Zase som sa zasmial a uvoľnil im cestu. Ako prechádzali cez izbu, tak uvideli Chloe... tá bola už celá červená. Dave sa len pousmial a prehodil.

„Tak nielen my sme si v noci užili.“

„Dávaj si pozor na hubu Dave, možno ti bude treba dať urobiť nové zuby“

Zavrčal som a šiel ku Chloe, ktorá sedela na posteli a pevne si držala nohy u seba.

„Prepáč mu to... nevie sa chovať... neboj sa ich.. niekedy sú celkom fajn.“

Povedal som jej a ona sa trochu uvoľnila, z kúpeľne som počul len ostré.

„Ja som to počúl!“

Obaja s Chloe sme sa zasmiali.

„Ja ... Alex... asi už pôjdem, koľko je vlastne hodín?“

„No je 9 : 38 , to je ešte málo... aj tak by si bola sama v izbe, tak tu ešte chvíľu ostaň, pre mňa“

Usmial som sa a zamrkal na ňu očami. Chloe sa rozosmiala.

„Ty si rodený prehovárač, povedal ti to už niekto?“

„Hm... nie... si prvá, ale možno vďaka tebe začne moja kariéra“

Usmial som sa na ňu a ona sa znovu rozosmiala. Zase sme si ľahli na posteľ. Chloe mala hlavu opretú o moju hruď a dívali sme sa navzájom do očí. Bola taká krásna keď sa smiala.

Jednou rukou som ju hladil po chrbáte a druhú mi zase ona pevne držala vo svojej. Sem tam pohladila a pousmiala sa. Takto by som s ňou ležal navždy. Nebolo treba slová, naše telá, tváre, ruky, mysle a oči si rozumeli i bez toho....

7. kapitola

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování