Rozprávka pre dospelých 4. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ako bolo prvý deň v Blufftone? Kto je Dereck? Ako dopadne ceremónia, naši 4 vlci v akcii, Alex v akcii, zase záchrana a mnoho ďalšieho:) príjemné čítanie:)

26.09.2009 (09:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1008×

4. Červená Karkulka a 4 vlci...
Chloe Aiden (Bluffton)

Ráno keď som vstala mi už bolo omnoho lepšie...len mi je ľúto Kennetha...že to všetko musel zažiť. Vstala som a išla sa upraviť. Už som bola úplne pripravená...ale nevedela som nájsť moju sponu. Sakra! Veď som ju nechala na kabáte toho cudzinca. Zachmúrila som sa. Bola to jediná spomienka na pána Streeta....bol to knihovník a môj jediný kamarát v živote. To on mi ju daroval keď sme sa sťahovali z Oregonu....

„ Chloe!“

Skríkla po mne matka...asi som sa až primoc zamyslela... Rýchlo som zbehla aj s kufrom po schodoch dole. Čakal tam aj Noah...prečo aj on musí ísť. Matka aj otec pobozkali Noaha a na mňa vrhli iba nútené úsmevy. Po chvíli sme už stáli pred školou, nasadla som do autobusu a čakala kedy tam už konečne budeme.

O chvíľu do autobusu vošiel jeden chalan, ktorý si musel sadnúť priamo pri mňa. Autobus naštartoval. Prvých 15 minút bolo všetko fajn, ale potom mi začalo byť celkom nevoľno a zase ma chytili kŕče. A potom...zrazu... ten chalan ma chytil za ruku. Rýchlo som mu odfrkla, že ak nechce aby sa mu niečo stalo...tak nech toho nechá.

Na chvíľu ma teda nechal na pokoji. Zastavili sme ale neboli sme v Blufftone...ale len na pumpe. Šofér tankoval vonku a aj pár žiakov tiež postávalo vonku. V tom sa mi chytil stehna ten hlupák pri mne. Vykríkla som a ihneď si zadržala ústa...prišlo mi až moc nevoľno. Pripomenul mi úplne otca. Rýchlo som sa vyzdvihla a už aj bežala von s rukou na ústach. Stačila som prebehnúť aspoň do lesa.

A tam na čistinke som si kľakla a vracala. O chvíľu sa niekto za mnou ozval a ja som len zrak upierala do zeme.

„ Si v poriadku?“

Opýtal sa a mne to prišlo tak strašne sprosté...ako môžem byť v poriadku...veď ten sviniar ma včera znásilnil...

„ Choď preč“

Zašeptala som a pár krát sa vzlykavo nadýchla. Ten dotyčný bol hneď u mňa. Pozrela som sa na neho a skoro sa zadusila...bol to on ten muž...zo včerajška...čo ma „ zachránil“ pred otcom. A potom zase došla nevoľnosť...rýchlo som zvrtla hlavu a vracala ďalej. Celú tu dobu bol pri mne a pomáhal mi. Dokonca ma aj potom niesol umyť sa a naspäť do autobusu. Cítila som sa ako hadrová bábika. Nasadli sme do autobusu. Moju hlavu si oprel o rameno a usmial sa na mňa. A ja som sa už pomaly poberala do ríše snov.

„ Tvoje meno“

Hlesol mi pri uchu.

„ Chloe“

Zašepkala som a vnímala už len tiché.

„ Alex....“

Foto Blufftonu

Neviem ako dlho som spala. Absolútne to neviem. Prebudila som sa...nebola som už v autobuse...ale v nejakej izbe....celkom peknej. Pretrela som si oči...ešte stále mi bolo dosť zle. Pomaly som sa posadila a zadívala sa po izbe. Bola krásna...ale niečo tu bolo ešte krásnejšie...Alex...čo tu robí?

„ Ahoj“

Žiarivo sa na mňa usmial. Bol veľmi milý.

„ Ahoj?...“

Odpovedala som nerozhodne. Alex sa po tichu zachichotal a prešiel ku mne. Prisadol si na posteľ a upieral na mňa zrak.

„ Už je lepšie?“

Opýtal sa skoro špetom.

„ Áno...omnoho...ďakujem ti... a...ja som sa chcela ospravedlniť za to všetko..a.“

„ Chloe...z toho si nič nerob...hlavné je že ti už je dobre, no nie?“

Usmial sa zase na mňa a i ja na neho. Bol naozaj krásny. Na chvíľu bolo ticho a potom zase prehovoril.

„ Chceš sa ísť pozrieť na tú ceremóniu? O chvíľu začínajú“

Povedal s úsmevom na tvári. Prikývla som. Pomaly som vstávala a Alex mi v tom pomáhal.

„ Počkáš chvíľu...chcela by som sa prezliecť“

Usmiala som sa na neho a on prikývol.

„ Mám ísť von?“

„ Nie netreba idem do kúpeľne“

Znovu som sa usmiala a zamierila si to rovno do kúpeľne. Ach...konečne som dala tie šaty zo seba dolu. Rýchlo som sa prezliekla. Dala som si kraťase a modrú kockovanú košeľu a čižmy.

Vyšla som von z kúpeľky a Alex sa na mňa zvláštne díval. Len som sa na neho pozerala o sa stalo.

„ Ehm...prepáč...ja len že šaty naozaj robia človeka“

Usmial sa na mňa. No áno...všetci ma poznali iba ako šatovú barbie. Podišla som ku dverám a on mi ich gentlemansky otvoril. Spoločne sme vyšli von a ja som si až teraz všimla tej nádhery v ktorej budem celý týždeň bývať. Ani to nevyzeralo ako chata...

chata

Chvíľu som sa na ňu pozerala a potom aj s Alexom pokračovala ďalej. Vošli sme do takého veľkého dalo by sa povedať altánku alebo prístrešku.

Bolo tam pristavené veľké pódium a všetci už postávali blízko neho. Na pódium vyšla nejaká pani a začala rozprávať. Ako vždycky nás privítala, poďakovala...atď , atď. Alex celú tu dobu stál pri mne. A tak mi bolo vlastne jedno o čom tam vraví. Potom si Alexa zavolal nejaký profesor. Pani na pódiu....ako som zistila zástupkyňa Lewisová už dohovorila a všetci sa začali rozchádzať. Očami som hľadala Alexa ale nikde nebol.

A tak som sama šla preč. Opodiaľ altánku sa istá kopa ľudí bavila. Bolo už celkom zima a tma... ale mne sa ešte nechcelo ísť do izby...ani neviem s kým bývam...a potrebovala som byť na vzduchu. Kráčala som po trávnatej cestičke od všetkých čo najďalej.

„ No čo Aidenová...už nie si taká frajerka ako v škole?“

Zakričal niekto na mňa...radšej som sa ani neobzrela ale pridala do kroku.

„ Ale no mačiatko...poď sem“

Schytil ma niekto za ruku. Bol to Derek Sflasch, triedny lámač sŕdc. Pritiahol si ma ku sebe bližšie.

„ Ideme sa pohrať mačička?“

Povedal a mňa ovial zápach alkoholu.

„ To isto nie“

Precedila som pomedzi zuby a rýchlo ho kolenom buchla do slabín. Derek sa sklátil na zem a ja som začala utekať. Ale Derek tam nebol sám. Boli tam štyria . Pokúšala som sa rýchlo utekať ale ustavične som o niečo zakopávala. A tak ma dobehli. Derek ma znovu schytil za ruku a pleskol o zem.

Zvalil sa na mňa a začal mi bozkávať celé telo. Plazila som sa po zemi ale on si ma stále viac a viac priťahoval. Znova som ho kopla do slabín a už sa len plazila po zemi. Podišli ku mne tí jeho traja kamaráti a začali ma obchytkávať...bránila som sa a pri tom si urobila pár tržných rán a perfektne roztrhala oblečenie. Z posledných síl som sa pokúšala ich nejako striasť, keď v tom všetci prestali a otočili sa. Nechápala som a tak som pomaly a bolestne pozdvihla hlavu.

Stál tam Alex....tváril sa nahnevane...zhrozene a bolestne...keď práve svoje oči upieral na mňa. Alex vzal Dereka pod krkom a vpálil mu takú facku až sme všetci počuli chrupnutie. Ďalej sa na neho vrhli i tí traja s nimi to mal ťažšie...ale po chvíli aj oni ležali bolestne na zemi... Alex pristúpil ku mne a jemne ma vzal do náručia. Odišli sme preč.

Alexander Raymond (Bluffton):

Keď sme boli na zahájení toho výletu... zavolal si ma nejaký profesor z ich školy.

„ Áno?“

Opýtal som sa keď som došiel ku nemu.

„ Ty si Alex Raymond, že?“

Spytoval sa opatrne, len som prikývol.

„ Ty si s Chloe kamarát už dlho?“

„ Nie pán profesor...vlastne len dnes som ju spoznal...prečo?“

„ No viete...ste prvý človek ktorý sa ku nej dostal tak blízko...nechápem tomu“

Tak toto ma zarazilo...ako blízko? Prvý? S otázkami v očiach som sa díval na profesora , ten pochopil a pokračoval.

„ Viete...ja Chloe a jej rodinu poznám už dlhšie... veď sme vlastne boli susedia. Nikdy živote som ju nevidel ísť samú von...ani nijakú kamarátku či kamaráta u nich doma...čo by prišiel za Chloe... a aj väčšinou ostáva sama doma, keď jej rodičia niekam idú. Nikdy mi nepovedala nič osobného a ani si ma nepripustila ku telu...ani nikoho iného....teda až doteraz.....“

Tomuto som už vôbec nechápal...Chloe? A takáto... ale prečo? Čo sa jej stalo? Zatiaľ čo ja som rozmýšľal, niekto zavolal toho profesora. Ten sa mi ospravedlnil a odišiel preč. Keď som sa obzeral za seba u skoro nikto tu nebol ani Chloe...kam išla? Šiel som ju teda hľadať. Hĺadal som ju u nej v izbe ale dievčatá mi vraveli že ju ešte nevideli. Presliedil som celú chatu ale nikdy nebola. Spanikáril som...len nech sa jej nič nestalo...prosím.

Prechádzal som po lese a podobne. A potom som ich započul a zacítil Chloe. Prišiel som
práve včas...ale Chloe...ležala na zemi.

Roztrhané šaty... tržné rany...bolestivý pohľad. Strelil som Jednému chalanovi ktorý bol najbližšie. Ostatní traja sa do mňa pustili. Keby som plnohodnotný upír tak je z nich blato raz dva...ale moja koža a ani sila nebola dostatočná a tak mi to chvíľu trvalo. Pri tom mi jeden spravil tržnú ranu na ruke... pred predlaktím.

Tí netvory čo obťažovali Chloe ležali už na zemi. Ja som pomaly podišiel ku Chloe a opatrne ju vzal do náručia. Išiel som s ňou do mojej izby. Chalani tam neboli a určite ani dlho ešte nebudú. Volali ma že idú obkuknúť baby...ale ja som im povedal že nejdem...a dobre som spravil. Opatrne som Chloe položil na posteľ.

„ Sem nie...zašpiním to tu“

Zašeptala. Ja som sa len musel pousmiať...tak toto ju tak strašne moc trápilo.

„ Počkaj tu chvíľku, hneď som späť“

Povedal som jej a rýchlo šiel do autobusu. Nenápadne som si s tadiaľ „ požičal“ lekárničku. Vrátil som sa späť ku Chloe...poslušne sedela na posteli a pokúšala sa usmiať...ale tá tržná rana nad okom to zakazovala. Vzal som kúsok obväzu a nastriekal naň septonex.

„ Prepáč...bude to štípať...ale lepšie ako dostať infekciu“

Pozrel som sa na ňu ospravedlňujúco. Pousmiala sa a ja som jej na ranu priložil obväz...ale stalo sa niečo ....čo som nepredpokladal....

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování