OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 27. časť

22.12.2013 (15:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1039×

27. časť

„Uvarila som omáčku,“ oznámila Sam, keď sa prirútila do obývačky a rozvalila na pohovke.

Jessiemu prišlo zvláštne ju takto vidieť, ale nezaoberal sa tým. Viacej sa sústredil na problém, ktorý v danej chvíli obsadil na jeho stupnici prvú priečku.

Už to boli vyše štyri hodiny, čo Steve s ostatnými policajtmi odišiel za Masonom a stále nič. Nezavolal mu, nenapísal a rozhodne sa neukázal. Jessie už mal obhryzené všetky nechty a uvažoval, že sa presunie k prstom na nohách, keď sa odrazu rozozvučal zvonček a vzápätí na to ešte ktosi zaklopal na dvere.

Vyskočil z kresla, až ho odrazil dozadu, kde vrazilo do steny a rozutekal sa, akoby mu išlo o život. Sam len vyjavene civela a ďalej paralyzovane ležala krížom cez gauč.

Jessie prebehol k dverám a s trhnutím ich otvoril. Svet sa razom zastavil a jeho srdce sa od nadšenia predieralo von z hrude, keď jeho modré oči spočinuli na drobnej čiernovláske, s temnými, no láskavými očami.

Tiež sa usmiala a nervózne poskakovala na mieste. Pripadali si, akoby boli na svete len oni dvaja a ten moment im patril. Po celý čas si Diana predstavovala, ako sa konečne znova stretnú a Jessieho vidina jej objatia, držala pri zmysloch počas tých nechutne ťažkých chvíľ.

Steve, ktorý stál za Dianou si odkašľal, aby upozornil na svoju prítomnosť. Prišiel si ako piate koleso na voze a cítil sa nepríjemne, že im narúša, na prvý pohľad tak obyčajné stretnutie, ktoré však bolo v skutočnosti pre nich dvoch výnimočné a dôležité.

„Ja teda asi pôjdem,“ prehovoril.

Chcel ešte s Jessiem prejsť všetko, čo sa stalo, no rozhodol sa, že si to nechá na neskôr a jemu teraz dopraje čas s Dianou.

„Ale nie, pokojne poď dnu,“ navrhol Jessie a kývol za seba.

Steve však vedel, že ho volá len zo zdvorilosti a vďačnosti. Na to, aby mu nebolo jasné, čo presne sa odohráva v Jessiem by ho nemohol poznať. A jeho, o tri stupne vyšší hlas, hovoril za všetko.

Jediné, čo si blondiak želal bolo, aby Steve vypadol a on mohol byť len s Dianou.

„Nie, idem. Som unavený,“ hovoril, pokým cúval ku schodom a uškŕňal sa ako idiot. „Zajtra mi zavolaj, potrebujem s tebou súrne niečo prebrať. Tak pekný večer,“ zvolal a rozutekal sa dole po schodoch.

Jessie ešte nejakú dobu doslova zízal na Dianu. Ten pohľad ho akosi upokojoval a celé jeho vnútro oblialo príjemné teplo, ktoré mu navodzovalo zimomriavky.

„Jess? Nechceš ju pustiť dnu?“ prihovorila sa mu Sam, ktorá postávala na chodbe a nervózne sa škľabila.

„J-jasné,“ vykoktal, na čo sa Dianin úsmev o čosi viac roztiahol  a ustúpil jej z cesty.

Vošla dnu a automaticky si vyzula topánky. Pozrela na Jessieho a v tvári sa jej zračilo zamračenie. Spočiatku nechápal, čo sa deje, no keď si všimol, ako vyzerá, došlo mu, že jediné po čom túži je sprcha a jedlo.

„Prinesiem ti uterák,“ oznámil len a Diana sa otočila a zmizla v kúpeľni.

„Nie, vôbec do nej nie si zbláznený,“ naoko ledabolo skonštatovala Sam a vrátila sa k leňošeniu na sedačke.

Jessie sa nemohol ubrániť úsmevu a len mykol plecom. Načo ju presviedčať o opaku? Radšej bude ticho, ktorým vlastne len potvrdí jej domnienky, no až také klamstvo to asi nie je. Ak berie do úvahy svoju reakciu, keď ju uvidel.

Zaniesol jej uterák a doprial jej súkromie. Kým bola v sprche, nachystal jej jesť a teplý čaj. Mason zrejme nebol najlepším „hostiteľom“.

Mal v pláne ju vyspovedať, no najskôr nech sa upokojí a udomácni. Nechcel ju ešte viac stresovať a trápiť. Potrebovala hlavne pokoj a on bol rozhodnutý jej ho dopriať toľko, koľko potrebuje.

Netrvalo dlho a Diana sa objavila v kuchyni. Bola zabalená len do županu – Jessieho županu – a mokré vlasy jej padali okolo anjelskej tváričky. Keď si všimla jedlo, vďačne sa usmiala a okamžite sa do neho pustila.

Na to, že ju bolel každý hlt ho do seba doslova hádzala. Až keď temer vyprázdnila tanier, tak sa zarazila a zažmúrila oči, v ktorých si Jessie všimol drobné slzičky. Vzápätí na to tanier odsunula a pozrela na blondiaka, ktorý sedel naproti nej a po celý čas ju ostražito sledoval a zároveň hltal očami každú časť jej tváre.

Nemohol uveriť, že je konečne pri ňom, že už sa viac nemusí báť o jej bezpečnosť. Najradšej by skákal dva metre od radosti a spieval si. Možno tancoval... bol tak nabitý energiou, až mal dojem, že vyletí z kože.

„Pôjdeš si ľahnúť?“ spýtal sa jej, keď sa postavila a Diana len prikývla.

Spolu s ňou sa vybral do svojej izby, chcel si len vziať pyžamo a bol odhodlaný presťahovať sa späť na svoj gauč – za predpokladu, že odtiaľ vyženie Sam, ktorá sa tam príliš upelešila, ale keď sa Diana posadila a Jessie sa otočil na odchod s čistým oblečením v ruke, chytila ho a potiahla k sebe.

„Mám zostať?“ opýtal sa, mierne obarený šokom.

Znova prikývla a tak Jessie odhodil veci, zhodil si z nôh topánky a ľahol si k nej. Načiahla sa po papier a o chvíľu mu pod nos strčila jeden list.

Kde je Dean? Stálo tam.

Jessie si nervózne oblizol pery. „V nemocnici. Zajtra ťa za ním vezmem ak chceš.“

Kedy ho pustia? Jej ďalšia otázka ho priviedla do slepej uličky.

Mal by jej povedať pravdu, ale nechcel ten večer kaziť. Konečne bola v bezpečí a nemusela sa báť o svoj život a on jej len tak povie, že jej brat už z nemocnice nikdy neodíde? Teda... nie po vlastných. Z tých myšlienok ho až mrazilo a tak si na to zakázal myslieť a donútil sa k úsmevu.

„Zajtra sa všetko dozvieš, neboj sa,“ odpovedal teda diplomaticky. „Si v poriadku?“

Z jej úst vyšiel povzdych a na sekundu stiahla obočie k sebe, akoby o tom premýšľala. Potom napísala: Teraz už áno.

Tie tri obyčajné a ničím výnimočné slová ho zahriali pri srdci a ešte viac sa potešil, keď sa k nemu úplne prirodzene pritisla a skryla si tvár v záhybe jeho krku. Omotal okolo nej ruky a pritiahol ju k sebe. Uvažoval, či jej niečo povie alebo bude lepšie, ak zachová ticho, no Diana to vyriešila za neho.

„Chýbal si mi.“ Jej hlas sa mu zarezal do uší a ešte viac, keď sa rozkašľala, no už len ten pocit, že mu to chcela povedať, aj keď tým riskovala bolesť ho vyniesol niekam do siedmeho neba.

Pootvoril ústa a chcel jej odpovedať, no zarazil sa, keď si pritiahla nohy k sebe a rukami si ich objala. Stále kašľala, no skôr to bolo, akoby sa dusila, nevedel to s ničím porovnať. Nikdy nevidel, aby sa niekomu dialo čosi podobné.

Posadil sa a zozadu ju chytil za ramená a potiahol k sebe. Nebránila sa a tak ju stiahol úplne a uložil si ju v lone. Palcom jej zotrel slzy, ktoré sa predrali von z jej čiernych očí a následne na to ju pohladil na líci.

„Bál som sa,“ pošepkal, keď sa okolo nich rozhostilo ticho a aj Dianine srdce, ktorá mu akoby bubnovalo v ušiach, sa upokojilo.

Vzhliadla k nemu a zamračila sa. Zostala na ňom pokojne ležať, len sa pomrvila, aby sa dostala do takej polohy, kedy by mu mohla pozerať do jeho modrých očí, ktoré boli krajšie, než oceán počas jasného, letného dňa.

„Toľko sa toho stalo a ja...“ zarazil sa a špičkou jazyka si navlhčil ružové pery. „Prišiel som o mamu a potreboval som...“ Tentoraz ho zastavila Diana.

Dvomi prstami mu prešla po sánke, čo mu po celom tele vyvolalo chvenie a ešte viac sa roztriasol, keď prstami zašla do jeho vlasov a on zacítil, ako sa celým telom priľnula k tomu jeho ešte o čosi viac.

„Vážne, Diana, potreboval som ťa. Nedokážem to vysvetliť, ale aj teraz, keď si tu, cítim sa pokojnejší a...“ hľadal to správne slovo a po pár sekundách mu vplávalo na jazyk. „Cítim sa ako doma.“

Až keď to vyslovil, vedel, že je to stopercentná a ničím nevyvrátiteľná pravda. Kútik jej pier sa vytočil dohora a znova sa pomrvila, pričom si tvár skryla na jeho hrudi.

Pevnejšie utiahol svoje ruky, ktorými ju držal pri sebe a tvár zaboril do jej ebenovo čiernych vlasov. Ucítil vôňu svojho šampónu a uškrnul sa, keď mu napadlo, že k nej sa tá vôňa hodí viac, ako k nemu. Odteraz už rozhodne nezmení tú značku.

„Už nikdy nikomu nedovolím, aby ti ublížil, sľubujem,“ zamrmlal a hlavu si oprel o čelo postele.

Diana sa znova na neho pozrela a v očiach jej tancovali iskričky nehy a pokoja. Zároveň zazrel vďaku a možno lásku... pravdepodobne si to len nahováral a už vrieskal v duchu sám na seba, že to nikdy nebude možné, keď mu vtisla bozk na líce.

Bola to len obyčajná pusa, no i tak v ňom spustila tú lavínu, ktorá už balansovala na hrane. Ani nepremýšľal nad tým, čo sa chystá urobiť a už vonkoncom nad jej možnou reakciou, pretože sa toho pravdupovediac desil, no sklonil sa a najskôr jej len veľmi opatrne pohladil pery tými svojimi.

Cítil, ako sa napäla, no súčasne natiahla krk, aby k nemu bola bližšie. Pretočil sa tak, aby ona bola pod ním a jednou rukou ju chytil za hlavou, zatiaľ čo druhou ju stále objímal okolo pása. Keď na ňu pozeral, musel sa usmiať a ona mu úsmev opätovala. Úsmev, ktorý bol tak veľmi úprimný a skutočný, až sa mu zahmlilo pred očami.

Znova sa k nej sklonil a zopakoval ten letmý dotyk pier. Na milimeter sa odtiahol a kontroloval výraz jej tváre, no ona oči neotvorila. Miesto toho sa znova načiahla po ňom a rukou mu zašla do vlasov, aby ho mohla lepšie ťahať k sebe.

Nebránil sa a znova spojil ich ústa. Tento krát však na dlhšie a o čosi viac pritlačil. Nevedel, koľko skúseností má Diana a pýtať sa jej na to nemohol.

Celkom ho prekvapila, keď prebrala iniciatívu a on na spodnej pere ucítil dotyk jej jazyka. Len jemnulinko ho pohladkala a keď z jeho úst vyšiel povzdych, ktorý by sa dal pokojne spliesť so stonaním plným vzrušenia, jazykom sa mu vkradla do úst.

Znova ho tým vyviedla z rovnováhy, no nie na dlho. Nelenil a okamžite vrátil vedenie na svoju stranu. Tuhšie si ju privinul a pomaly sa hral svojím jazykom s tým jej. Rukou jej prechádzal po páse sem a tam a cítil, ako sa pod ním roztápa a uvoľňuje.

Zo začiatku bolo celé ich maznanie nešikovné a plné nervozity, ale po niekoľkých desiatkach sekúnd, keď sa obaja prestali báť, sa to jednoducho prehĺbilo a vkradla sa medzi nich vášeň a chorobná potreba mať toho druhého.

Stále viac a viac sa na seba tisli a bozky sa stávali dravejšími a vášnivejšími. Dokonca neprestávali, ani keď už Jessiemu dochádzal kyslík a Diana na tom nebola inak. Cítila, ako sa jej zrýchľuje tep a premýšľala, či je pripravená aj na niečo viac.

Keď konečne dospela k záveru, že áno, Jessie to prerušil a len na pár centimetrov ju od seba odtiahol. Čelom sa oprel o to jej a spokojne sa zasmial.

„O tomto som si ani snívať nikdy nedovolil,“ vyznal sa jej.

Nakrčila čelo a Jessie vedel, že očakáva odpoveď a tak si povedal, že jej ju ešte chvíľku nedá.

Znova ju pobozkal, ale už obišiel tie ceremónie s pusinkami a rovno jej jazykom vnikol do úst. Jej slastný povzdych bol pre neho ako poháňač a rozhodne nechcel prestať.

Sunul ju k sebe, aj keď boli na sebe doslova nalepení. Dotýkali sa každou časťou tela a Jessie sa pristihol pri myšlienke, že aj tak to nie je dosť. Chcel ju viac, chcel ju, aj keď ju mal a doháňalo ho to do šialenstva.

Keď sa od nej napokon znova odtiahol, všimol si, že má strapaté vlasy, ani si neuvedomoval, že sa jej s nimi hrá. Pery mala sčervenené a opuchnuté od toľkého bozkávania. Bola rozkošná a v Jessieho očiach dokonalá.

„Bál som sa, že ak si o tebe takto dovolím premýšľať a ty ma odmietneš, tak ma to zničí,“ zašepkal a popritom jej dával pusy na líce, sánku, spánok, čelo, nos... jednoducho na každé miesto, na ktoré dosiahol.

Odtiahla sa od neho a už sa chcel začať hnevať, keď videl, ako chytila pero a papier a niečo písala. Hneď, ako sa hrot pera prestal šúchať o papier, jej ho doslova vytrhol a hltal každé písmenko.

To my vravíš ty? Desila som sa toho, že sa dozvieš, čo k tebe cítim. Ak mám byť úprimná, neprešiel deň, aby som si nepredstavovala, že ma držíš v náručí a bozkávaš. Dnes si mi vlastne splnil môj najtajnejší sen, ktorým si bol vždy ty.

To slovíčko vždy mu rezonovalo v hlave. Odhodil papier niekam na zem a celou váhou svojho tela si na ňu ľahol, čím ju pod sebou uväznil. Nebola schopná jediného pohybu a bolo jej to jedno.

Hlavne v momente, keď si Jessie znova ukoristil jej pery pre seba a rozhodne nemal v pláne to znova prerušiť. Na kecanie bude času habadej, keď sa jej nasýti. Teda, ak je možné, aby mal niekedy dosť jej bozkov a láskania.

Otvoril oči a nespokojne zamrkal. Do izby prúdilo ostré raňajšie svetlo, ktoré sa stalo aj jeho budíkom. Chcel zakliať, no ako náhle sa spamätal a všimol si spiacu krásku vo svojom náručí, len sa zvalil späť na posteľ a nespúšťal z nej pohľad.

Ešte stále mala na sebe jeho župan a on bol oblečený v teplákoch a tričku, ktoré na seba navliekol, keď sa vrátil z nemocnice.

Nebol hore poriadne ani päť minút, keď sa Diana pomrvila a zaklipkala očami. Hneď sa pozrela na Jessieho, ktorý sa usmieval ako slniečko na hnoji a úsmev – alebo skôr úškrn – mu opätovala.

Sklonil sa a pobozkal ju. Opatrne, jemne, no vášnivo a chtivo zároveň.

„Dobré ránko,“ prehovoril, s perami stále pritlačenými na jej.

Pozrela na neho a v tvári sa jej mihol tieň. Bola frustrovaná z toho, že mu nemôže normálne odpovedať a dokonca v noci, kým on spal a ona bdela, uvažovala o tom, že by naozaj navštívila lekára. Jessie jej pomôže a pokiaľ nebude sama, ako tomu bolo donedávna, tak sa k nej možno budú chovať milšie a starostlivejšie.

Našpúlila pery, čo Jessie pochopil ako žiadosť o ďalší bozk a vrhol sa na ňu, ako hladný vlk. Bozk však netrval dlho, lebo Jessie si na niečo spomenul a potreboval jej to povedať. Odtiahol sa, na čo sa Diana zamračila. Pobavilo ho to a prstom jej frnkol do nosa.

„Je tu tvoj strýko,“ povedal a čiernovláska sa zachmúrila ešte viac. „Nicolas Dante zo Španielska,“ dodal a čiernovláska vyvalila oči v nemom úžase.

Chvíľku na neho civela a potom sa vydriapala do sedu. Čierne, neskutočne strapaté vlasy, je odstávali od hlavy na všetky strany a tak si ich uhladila, čo moc nepomohlo a obzrela sa za Jessiem.

„Chceš ísť do nemocnice? Bude tam aj Nicolas,“ dodal a ani nečakal na odpoveď a rovno vstal, aby sa mohol obliecť.

Čaká ho dlhý a náročný deň, to mu bolo jasné.

No vidíte? Aj ja som romantická duša a doprajem mojim postavám aj šťastné chvíľky - občas. Dúfam, že ste si túto kapitolu užili, lebo nás znova čaká menší problém.

Mimochodom, uvažujem o druhej sérii tejto poviedky, tak neviem, či by ste mali záujem. Podrobnosti sa dozviete po epilógu a vtedy zverejním aj obsah.

Názov 28. časti je: Ďalšie zbohom.

Mimi :) 

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 27. časť: