OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 13. kapitola

26.02.2010 (15:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 1206×

" Ty si myslíš, že sa mi schováš? Mne sa nik! Neschová..."

13. kapitola

30 seconds to Mars - Search and Destroy

„Dnu, von, dnu, von, dnu, von... Nie, nie, nie!“

„Nie!!!“

„Megan, Megan!“

Rýchlo som vystrelila do sedu.

„To nie, nie, nie... nie!“

Priam som zavrešťala. Niekto si ma pritiahol do náruče. Bože, nie... to je on!

„Pusti ma!“

Začala som do jeho hrude búchať päsťami... Dnes sa nevzdám, dnes už nie...

„Čššš, Meg, to som ja, Kellan, zlato prosím!“

Zastavila som sa v pohybe. Ten hlas... Lanie? Pozrela som sa na dotyčného, ktorý ma držal v náruči. Zavzlykala som a hodila sa mu rýchlo okolo krku, až priam som sa na neho sápala...

„Nie, nie, nie, nie...“

Šeptala som stále dookola... Toto už nie, on tu už nemôže byť! Lanie ma pevne objímal, ale ja som sa stále na neho tlačila. Chcela som byť jeho súčasťou, stratiť sa z povrchu zemského a navždy byť už len v jeho prítomnosti, ním...

„Pšššt, Anjelik, kľud... už som volal Frankovi... Pôjdeme do domu, ďaleko od mesta. Je to Frankova chata, on nás tam bude po celý čas chrániť aj s chlapcami neboj sa, ja ťa ochránim, ja mu ťa nedám, prosím zlato, ukľudni sa.“

Musím, musím mu jednoducho veriť a ja mu aj verím. Pomaly som sa ukľudňovala... pokúšala som sa na to nemyslieť, ale keď som si všimla mojej zaviazanej ruky a uvedomovala ši, čo na nej mám, tak sa mi zase priťažilo. A tak som zase začala pevne objímať Lanieho, no tento krát bez vzlykania. Jemne ma hladil po chrbte a ja som sa už konečne upokojila. Opatrne mi dal ruky z jeho krku preč, ale stále ich držal v rukách. Odhodlane mi hľadel do očí.

„Meg, teraz ma pozorne počúvaj... Tebe! Naozaj tebe, sa nič nestane, už sa ku tebe nepriblíži. Hliadky nás budú strážiť vo dne aj v noci, jednoducho stále... Ja... nedopustím, aby ti niečo urobil, proste už nie, budeme stále spolu, nebudú nás otravovať ani paparazzi a keby si niečo potrebovala, tak ti to Frank ochotne donesie, len prosím zlatko, ukľudni sa. Milujem ťa a my to všetko spoločne zvládneme.“

Prikyvovala som každému jeho slovu, lebo bolo vidno, že to myslí vážne. Lanie sa krásne na mňa pousmial a venoval mi malú pusu.

„Dobre zlatíčko. Crystal ti aj s mamkou pobalili veci a mne Scott aj so Steveom. Kola ostáva tu. Všetko je už zabezpečené, už len chýba tvoj súhlas.“

„Ja súhlasím... zo všetkým, len prosím, neostávajme už tu.“

Šeptala som a dívala sa neprítomne do každej strany. Očakávala som, kedy sa tu objaví, kedy si príde po mňa. Spolu s Laniem sme zišli dole do kuchyne, kde už na nás čakala celá rodina. Ako prvá ku mne prišla Susan. Poriadne ma objala.

„Zlatíčko... je mi to tak ľúto... ale neboj sa, Lanie povolal celé americkú armádu, oni ho dostanú.“

Usmiala sa milo na mňa a dala mi jemnú pusu na čelo... to isté robila kedysi mama... Potom ku mne prišla vzlykajúca Crystal. Ospravedlnila som sa jej, že som ju vystrašila. Ešte väčšmi sa mi zavesila okolo krku a sľubovala, že sa za mňa bude modliť každú noc a že keď to skončí pôjdeme spoločne niekam von... Ževraj napríklad na diskotéku... Usmiala som sa na ňu a potom ku mne priskočili Lanieho bratia. Všetci ma spoločne objali, teda predviedli skupinové objatie a ja som bola objektom.

„Ja... ja... ani neviem, čo vám mám na to povedať. Ja vám tu spôsobím problémy a vy ste stále ku mne takí skvelí... Ďakujem vám, bolo mi tu naozaj krásne a rada vás sem zase raz prídem navštíviť... teda, ak budete chcieť...“

„Zlatíčko, príď hocikedy, aj keby Kellan nemohol, alebo niekam odišiel, ty príď.“

Susan ma ešte posledný krát objala a ostatní prikyvovali.

„Ďakujem...“

Zašeptala som. Lanie sa ešte objal s mamkou, ktorá mu prízvukovala, aby si dával pozor. Pristúpil ku mne, jemne ma pobozkal a naposledy sme zamávali Lanieho rodine. Keď sme vyšli pred dom, čakali tam na nás už dve autá. Z jedného vystúpil vysoký, možno tridsať ročný statný chlap, ale Lanie je vo svaloch pevnejší. Čierne vlasy mu mierne padali na čelo a ústa mal v pevnej linke, teda kým nezazrel Lanieho. Vtedy sa roztiahli do vľúdneho úsmevu. Lanie so mnou podišiel v pred a iba si potriasli rukou.

„Frank, som ti tak veľmi vďačný...“

„To je v poriadku... vieš, že na mňa sa môžeš kedykoľvek obrátiť. Predstavíš mi tvoju krásnu priateľku.“

Usmial sa na mňa. Bol vážne moc milý a ešte ku tomu, ma ukľudňoval.

„Ou, prepáč, nejako som si to neuvedomil... Frank, toto je môj Anjel Megan, láska, toto je Frank, ten Frank, čo nás pred tým zachránil aj pred paparazzmi.“

„Tak to som teda rada, že vás spoznávam.“

Jemne som sa pousmiala a potriasli sme si rukami.

„Tak, môžeme ísť?“

Spýtal sa Frank a Lanie sa mi pozrel do tváre. Prikývla som a tak sme sa pobrali do našeho auta.

„Auto sme už prezreli, nenašli sme tam nič, čo by nasvedčovalo, že sa s ním niečo robilo a taktiež brzdy a všetko ostatné je v poriadku.“

Oznamoval nám Frank, naozaj profesionál. Nasadli sme do auta a s nami nasadol aj nejaký iný policajt. Slušne nás pozdravil a mohli sme vyraziť. Frank si sadol tiež do auta a išiel prvý, potom sme išli my a za nami ďalšie auto. Bolo to celkom nenápadné, vyzeralo to skôr, že nejaký kamaráti idú na dovolenku. Lanie ma pevne objal a ja jeho tiež. Zase sa mi spustili slzy, ja jednoducho toto nezvládam...

Ale Lanie vedel, ako ma zamestnať od zlých myšlienok. Jemne mi nadvihol bradu a spojil rýchlo naše pery. Potrebovala som to všetko dať zo seba von... Potrebovala som vypnúť. Bozky naberali na intenzite a ja som z mysle maximálne vypudila myšlienky nad tým, čo bolo a čo bude... Teraz bola len prítomnosť a môj Lanie...

Verila som mu, v tejto veci som mu verila... On je schopný ma zachrániť. Zachránil ma už toľko krát a ja som vedela, že aj tentoraz ma zachráni a bude tu stále pre mňa. Po hodine cesty, som už nevládala a tak som sa usalašila na Lanieho hrudi. Ona si ma ešte väčšmi pritisol ku sebe, teda až tak, že som v aute pomaly ležala.

Jemne ma pobozkal na pery, pohladil po tvári a potom sa ďalej venoval mojim vlasom. Zatvorila som oči a psychickým vyčerpaním, som konečne zaspala. Ale to som ešte nevedela, čo ma čaká...

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 13. kapitola :