Navždy spolu - 8. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Tak znova ďalšia kapitola. Prečo si Marek Katku nevšíma? A čo ďalšie sa stane? Odpovede na to dostanete v ďalšej kapitole NS. Príjemné čítanie. :)

21.12.2012 (14:00) • Katerina • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 617×

Marek ma viedol preč a ani sa na mňa nepozrel. Pichlo ma pri srdci. Keď sme prechádzali okolo recepcie, Natália na mňa vyvalila oči a potom rozčúlene zagánila. Musela som sa pousmiať. Až keď sme vyšli z budovy, Marek sa ma začudovane spýtal:

„Počkať, čo to máš s vlasmi?“ Chvíľu na mňa len zízal, nezmohol sa ani na slovo. No nakoniec sa na mňa usmial a povedal: „Ako tak pozerám, mama znova urobila dobrú prácu. Si krásna. A prepáč za moje správanie, niekto ma trošku naštval.“

„Trošku? Vyzeráš...“ Radšej som to nechala tak, keď som uvidela jeho tvár. „Tak kde ideme teraz? Alebo si si to nakoniec s mojou spoločnosťou rozmyslel?“ pozrela som sa na neho spýtavo.

„Tak vieš, to by mi zdvorilosť nedovolila,“ uškrnul sa. Začula som nejaké kroky na prázdnej ulici. Marek sa otočil a zatváril sa trochu prekvapene.

„Čau,“ pozdravil sa prichádzajúcemu chalanovi.

Mal svetlohnedé nagélované vlasy, veľmi pekné, výrazné modré oči a na tvári frajerský úškrn. Bol dosť vysoký a musela som uznať, že aj veľmi pekný. Aj keď nie až tak, ako Marek. Ten si zjavne všimol, ako na neho pochvalne prezerám a podľa jeho výrazu ho to dosť rozhodilo. Chudáčik, dnes asi zažíva šok za šokom.

Neznámy prišiel k nám, zvedavo si ma obzrel a prekvapivo mäkkým hlasom zatiahol: „Čakám.“

„Na čo?“ spýtala som sa a potmehúdsky som sa na neho usmiala.

„Predsa na to, že mi ťa Marek predstaví.“

„Tak čakaj,“ odvrkol.

„Hmm... Vyzerá to tak, že Marek je trochu mimo, takže...“

Chytil mi prvú ruku a než som si uvedomila, čo robí (Dobre, uvedomila som si to už pred tým, ale akosi sa mi nechcelo protestovať.), pobozkal ma na ňu. Cítila som sa ako v Stredoveku. Myslím, že nikomu inému ako tým dvom by som to nedovolila. Celý čas so mnou dodržoval očný kontakt. Ja som sa snažila tváriť, že ma to nezaujíma a myslím, že sa mi to aj trošku darilo, pretože jeho oči boli zrazu trochu neistejšie. No jeho jemne arogantný úsmev sa vôbec nezmenil.

„Teší ma, ja som Filip,“ povedal a jemne sa mi poklonil. Uškrnula som sa:

„Ak si myslíš, že sa ti budem klaňať, si na omyle. Veď je dvadsiate prvé storočie! No meno ti povedať môžem. Katarína.“

„Takže ideme tam, kde sme si to naplánovali?“ spýtavo sa na mňa pozrel môj spoločník. Zvedavo som sa na neho pozrela, keďže mi predtým nepovedal o svojich plánoch, no prikývla som, keďže Filip mi so svojou prehnanou starostlivosťou a so záujmom o moju osobu už išiel pekne na nervy.

„Mohol by som ísť s vami. No samozrejme, ak s tým súhlasí aj mladá dáma.“

Prevrátila som oči stĺpkom. Vedela som, že za toto ma asi Marek zabije, no aj napriek tomu som pokrčila plecami a povedala čosi v tom zmysle, že mi to je jedno. Zašli sme do baru. Samozrejme, iba na kofolu, lebo pivo som veľkodušne odmietla, aj keď to asi považoval iba za vtip. Podľa toho sa zariadili aj tí dvaja. Aj keď ani jeden z nich nemal nad osemnásť, myslím, že by im alkohol bez problémov predali. Teda, ak tu je rovnaká situácia, ako na Orave. Aj keď sa aj Marek trochu zapájal do rozhovorov, bol dosť mlčanlivý, čo som si nevedela vysvetliť.

Večer som im oznámila, že už musím, lebo budem mať problém od otca. Obaja mi naraz ponúkli, že ma pôjdu odprevadiť. Prišlo mi trošku nefér, že som sa dnes Marekovi venovala menej, a preto som sa slušne „Filipkovi“ poďakovala za ponuku, no odmietla som. Pripadalo mi to tak správne. A keď sa Marek otočil, že ide zaplatiť, Filip mi do vrecka strčil papierik. Nikto mi nemusel vysvetľovať, že to je jeho číslo.

K tomu mi ešte zašepkal do ucha: „Večer mi prezvoň.“ Potom pokračoval nahlas: „Ja už musím ísť. Majte sa.“

Žmurkol na mňa a odišiel. Marek si kreditku strčil do vrecka a rázne odišiel smerom k dverám. Tak ma to prekvapilo, že som sa nezmohla ani na slovo a len za ním s otvorenými ústami zízala.

Tak, ako sa vám páčila ďalšia kapitola? :)

Možno vás to teraz prekvapí, keďže doteraz som kapitoly priliš často nepridávala, no rozhodla som sa, že na tom poriadne zamakám a posnažím sa to ukončiť do konca roka, pretože chcem začať niečo iné. Už mám všetko do bodky premyslené, len to dať na papier. No dúfam, že vám nebude vadiť, ak tu všetko nebude na čas, pretože sa budem sústreďovať hlavne na písanie.

S pozdravom Katerina. :)

« Předchozí díl

Autor: Katerina, v rubrice: Povídky » Na pokračování