Miluješ ma? Nie! Fajn! 9. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

9. kapitola. Mrzí ma, že ste tak dlho čakali. Príjemné čítanie... :)

18.12.2010 (12:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 668×

EMMA:

Odišla som odtiaľ a nechala som ho ležať v snehu. Musela som sa pre seba usmiať. Takže chce, aby to bolo oficiálne. Nikdy som nebola šťastnejšia. Teším sa na piatok. Všetko mu poviem. Nič nevynechám a my budeme spolu. Ale pred tým, si ho ešte overím. Budem ho pozorne sledovať a uvidím či mi neublíži. Milujem ho. To áno. Ale verím mu, len na 90%. Pomaly som prešla až s autu. Na tej streche sme boli celkom dlho. Poobedňajšie vyučovanie sa skončilo a bol čas vyraziť domov.

***

Konečne piatok. Tak sa teším na večer. Celý týždeň som Leeho sledovala a nič. Naozaj sa za nejakou čubkou ani neobzrel. Bola som taká šťastná. Už len dnešný deň a večer sa dúfam, budem chúliť v Leeho náruči. Aj keď pri Leem si človek nesmie byť istý. Pomaly som prechádzala po školskej chodbe na moju posednú hodinu. Mala som ju s Leem, ostatne ako každú. Prechádzala som práve okolo záchodov, keď odtiaľ vyletel Kevin a Kate. Pozrela som na nich so zdvihnutým obočím a oni sa len omluvne usmiali. Prevrátila som oči a ďalej šla na moju hodinu. Keď som vošla dnu, ako na prvého mi padol pohľad na Leeho. Niečo robil na mobile a usmieval sa pri tom. Prišla som k nemu a rýpla som si.

„Píšeš správu Mii?“ spýtala som sa ho a štuchla som ho do rebier.

„To by som sa nesmial ako debil!“ povedal mi a okúzľujúco sa usmial.

„A čo teda robíš?”

„Tajomstvo, ale ty ho môžeš vedieť. Objednávam ti kvety,“ povedal a schoval mobil.

„To isto!“ povedala som ironicky a sadla si na svoju stoličku.

„Premýšľala si?“ spýtal sa ma a zadíval sa na mňa hypnotickým pohľadom.

„Nad čím...“ pokúsila som sa z toho vykrútiť. Chcela som sa z toho vyvliecť. Neviem čo mu mám povedať. Ak poviem áno, bude naliehať. Ak poviem nie bude sklamaný.

„Áno, aj!“ povedala som mu a otočila som sa mu chrbtom. Chytil ma za rameno a otočil si ma k sebe.

„A?“

„Ples! Povedala som na Plese!“ Usmiala som sa naňho a našťastie ma zachránil učiteľ. Vošiel do triedy a niesol testy. Uff... Ešte že som sa učila.

„Kto vyplní test, môže odísť!“ povedal pri rozdávaní testov. Vyplnila som ho ľavou zadnou. Nemusela som sa ani pozastaviť nad akoukoľvek otázkou. Keď som to povypĺňala pozrela som sa na Leeho. Celý sa potil a ešte nebol ani na tretej otázke z dvadsiatich. Zo zošila som vytrhla papierik. Napísala som naň veľkými písmenami áno a pod to som mu napísala správne odpovede. Podstrčila som mu papierik a dala mu pusu na líce. Pomaly som prešla k učiteľovi a podala mu test. Hlavou mi naznačil, že môžem odísť. Vyšla som teda z triedy a mierila som si to k autu. Keď som bola pri aute začula som za sebou Leeho hlas.

„Emma!“ kričal a bežal ku mne. Zastavil sa len pár metrov odo mňa a v ruke držal papierik.

„Ďakujem!“ povedal a zase sa ku mne priblížil. Vedela som, že ma ide pobozkať. Šikovne som sa mu uhla a nasadla do aute. Otvorila som si okno a zašepkala:

„Na plese,“ povedala som mu znova. Hovorila som mu to celý týždeň. Na plese. Na plese. Plese. Plese. Plese. Začínalo mi to ísť na nervy. Tak veľmi som ho chcela pobozkať. Už aby tu bol ples. Naštartovala som auto a vydala som sa, pripraviť sa na ples. Strašne som sa tešila, že bude po všetkom. Že budeme spolu a šťastný. Zároveň som sa však bála prekážok. Nebola som si istá, či ich spolu prekonáme. Dúfam že áno, ale človek nikdy nevie.

Pomaly som sa priviezla až pred dom a vystúpila. Na chvíľu sa mi zachcelo mať tu mamu. Moja mama nikdy nebola typ domácej ženy. Keď sa s otcom v mojich pätnástich rozviedli, začala miznúť aj na mesiac a viac. Nikdy som nevedela, kedy príde. Ale na pár minút, som chcela, aby tu bola. Aby mi poradila, čo s Leem. Vždy keď je mama doma, obsluhuje v miestnom bare. Som rada, že vstup je až od osemnástich a kontrolujú si to, pretože by som nezniesla, keby moji spolužiaci zistili, že keď je mama doma, obsluhuje hore bez. Vždy som sa ju od toho snažila odhovoriť, ale vždy ma odbila. Vraj sa nemám starať. Vtedy som si uvedomila, že jediný rodinný príslušník ktorému na mne záleží je ocko. Žiaľ ma nezverili do jeho starostlivosti. Bolo mi zle keď som si spomenula, ako sa hrala na vzornú matku keď som ležala v kóme. Dokonca zavolala aj Kate a babám. Potom sa tvárila, že mi spravila veľkú láskavosť. Pche. Pred doktormi zahrala divadlo a o týždeň bola zase fuč. Už si ale ani neuvedomujem, že so mnou nežije. Zvykla som si a beriem ju, len ako občasnú nájomníčku. Proste občas príde, ubytuje sa, odíde. Proste nočná mora.

Vybehla som po schodoch do izby a vybrala som zo skrine môj kostým. Položila som ho na posteľ a rozhodla sa, dať si ešte sprchu. Bola som tam celkom dlho. Potrebovala som sa uvoľniť. Horúca sprcha mi pomohla sa spamätať sa a donútiť sa ísť sa obliecť. Vošla som teda do izby a navliekla sa neba minišortky a korzet. Trošku mi zavadzali krídla, ale zvládla som to a podarilo sa mi cezeň obliecť kabát, dlhý až po zem. Pozrela som sa na hodinky a zistila som že je čas ísť. Vlasy som si nechala rozpustené, len som ich na konci trošku zatočila, a lá retro štýl.

Pomaly som zišla dole, aby som sa na opätkoch neprizabila a sadla si za stôl. Mala som ešte pol hodinu. Som dohodnutá s Kate, že ma s Kevinom vyzdvihnú o siedmej. Naliala som si džús a rozmýšľala som. Čo som spravila, že som si to zaslúžila. Taký život. Rozvedený rodičia. Otec ma síce miluje, ale má vlastnú rodinu s Michel. Matka je kur*a. Viem to. Čo iné môže robiť na jej výletoch? A keď ešte príde a robí tu hore bez. Ide ma z toho poraziť.

Odo dverí sa ozval zvonček a ja som išla otvoriť. Stála tam Kate s usmievala sa. Vytiahla ma za ruku a vsotila ma do auta. Sedela som vzadu a ona s Kevinom vpredu. Kevin šoféroval a Kate ho sledovala zbožným pohľadom. Bolo to úžasné. Milovali sa a bolo to vidieť. Dúfala som že nám to z Leem vyjde rovnako. Že budeme šťastný. Verila som tomu.

Pomaly sme prišli na parkovisko školy. Z telocvične sa ozývali dunivé tóny hudby. Vybrala som sa k nej. Nechcela som rušiť Kate a Kevina. Kevin dával práve Kate kvetinu a bozkával ju. Otvorila som dvere do telocvične a obzrela sa. Bolo to tu zmenené na nepoznanie. V strede sa nachádzal tanečný parket a okolo boli stoly. Na konci bol postavený barový pult. Samozrejme samé nealko. Bolo mi však jasné, že mnohý študenti si sem alkohol prepašovali sami.

Zbadala som voľný stôl a išla si sadnúť. Niečo mi v tom však zabránilo. Zozadu ma chytili dve silné ruky a zdvihla do vzduchu. Zatočili sa so mnou a postavili ma ne zem. Otočila som sa a videla som Leeho. Usmieval sa a držal ma za ruky. Na sebe mal čierne nohavice a bielu košeľu. Na chrbte mal pripevnené dve biele krídla. Ako povedala Kate, budeme ladiť. Objal a a ústa dal k môjmu uchu.

„Ako si sa rozhodla?“ spýtal sa ma a pritiahol si ma ešte bližšie, aj keď sa čudujem, že to išlo. Nemala som sa k odpovedi a tak som sa len usmievala a nič nevravela.

„Ty si nad tým nepremýšľala?“ Znova mi zašepkal do ucha. Tentoraz však smutne. Pohladila som ho po líci a zahľadela sa mu do očí.

„Emma, na túto chvíľu čakám dlho, prosím povedz, že si premýšľala,“ hovoril zronene a pozeral sa pred seba.

„Áno!“ povedala som rozhodne. Áno bolo moje rozhodnutie. Chcem aby to bolo oficiálne.

„A ako si sa rozhodla?“ spýtal sa ma a absolútne to nepochopil.

„Áno bola moja odpoveď!“ povedala som mu vážne, ale on tam len stál a pozoroval ma.

„A... a... áno?“ zakoktal sa. Zjavne bol pripravený na nie.

„Samozrejme. Milujem ťa!“ povedala som slová, ktoré ma ťažili už veľmi dlho. Skočila som naňho a nohy mu omotala okolo pása. Začal sa so mnou točiť na mieste a smial sa. Pobozkala som ho a odmietala sa od neho odtrhnúť. Aspoň nie dnes večer.

TOTO NIEJE KONIEC! DVE, TRI KAPITOLY EŠTE PLÁNUJEM...:)

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování