OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Miluješ ma? Nie! Fajn! 8. kapitola

17.12.2010 (19:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 561×

EMMA:

„Lee, ty sa hneváš?” spýtala som sa ho po dlhšej ignorácíi.

„Prečo?“ spýtal sa ma úplne ináč, ako sa doteraz choval. Neuveriteľne citlivo a zamilovane.

„Pretože som ušla z toho auta. Mrzí ma to, ale bolo toho na mňa moc!“ povedala som mu a čakala čo mi odpovie. Bála som sa, že na mňa nakričí. Že mi pomohol a ja som odišla, alebo niečo podobné. Namiesto toho ma chytil za pás a objal ma. Privinul si ma k sebe a začal ma bozkávať. Bolo to neuveriteľné. Bol nežný a zároveň drsný. Nechal ma, aby som sa zapojila, ale zároveň sám určoval tempo a intenzitu našich bozkov. Jemne sa držal za boky, ale zároveň mi neumožňoval únik. Nachvíľu som za zamyslela, čo to robím a odtlačila som ho. Zmätene na mňa hľadel a naťahoval ku mne ruky. Vybehla som z triedy a bežala na toalety. Zavrela som sa tam a len okrajovo som vnímala čo sa okolo mňa deje. Ani som s nevšimla, že už je posledná hodina doobedňajšieho. Počula som ako sa otvorili dvere a niekto vošiel dnu. Počula som zvuky bozkov, čo vo mne vyvolalo silnejšie vzlyky. Dvere kabínky sa otvorili a uvidela som Katyn zadok a Kevinove ruky.

„Bože! Vy ste nadržaný! Toto nechápem,“ povedala som im a usmiala sa na nich.

„Och! Emma! Čo tu robíš?“ zaujímala sa Kate a dala by som krk za to, že ak by som jej dala dole nohavice, zadok by vyzeral ako rajčina.

„Nič!“ povedala som jej a zotrela som si slzy.

„Ty si plakala!” obvinila ma Kate a kľakla si.

„Nie! Ja len...“ moja veta zanikla v objatí. Kate ma objala a hladila ma po chrbte.

„Čo sa stalo?“ zaujímal sa Kevin.

„Bozkávali sme sa,“ povedala som mu a opäť objala Kate.

„A preto plačeš?“ zaujímala sa Kate so zdvihnutým obočím.

„Kate, je toho veľa. Ja sa toho bojím, aj keď vravíte že ma miluje, ale čo ak ho omrzím? Odkopne ma a mne to zlomí srdce. A to bude bolieť,” vylievala som si srdce a plakala.

 „Neboj sa! Nič sa nestane,” hovoril nevrlo Kevin a bolo na ňom vidieť, že už má nervy na prasknutie.

„Zlato, čo ti je?” spýtala sa Kate.    

„Chcem si to s tebou rozdať, ale ty sa opiješ s Leem. Chcem si to s tebou rozdať, ale tieto dve indivídua si nevedia priznať, že sa milujú. Fajn, chápem. Bojíš sa toho. Ale som chlap!!! Mám potreby. Ak ma chápeš,“ hovoril jej Kevin a zazeral na všetky strany.

„Aha! Ty si šialene nadržaný,“ povedala Kate a obe sme sa začali smiať.

„Veľmi vtipné. Ale som aj hladný, tak poďme na obed,“ povedal a otočil sa k odchodu.

„Tak poďme. Lebo nás zožerie za živa,“ povedala som Kate a zdvihla sa.

Prišli sme na obed a sadli si k stolu, spoločne s basketbalistami. Bavili sa so mnou úplne normálne a nenútene. Ako by sme spolu sedávali odjakživa. Bolo to naozaj zvláštne. Neustále sa ma niekto snažil zatiahnuť do rozhovoru, až do okamihu, keď prišiel Lee. Všetci stíchli a strieľali pohľadmi, raz na mňa a raz naňho. My sme si hľadeli do očí a neboli schopní slova. Nemusela som byť Edward, Cullen aby som vedela, na čo myslí. Myslel na to na čo ja. Ako sme sa dnes bozkávali. Bolo to krásne a neuveriteľné. Neviem koľko by sme tam takto sedeli, keby sa nedovalila Mia. Sadla si na Leeho obkročmo a snažila sa ho pobozkať.

„Tak kedy ma v piatok vyzdvihneš? Veď vieš ten ples. Zlatko. Bude to úžasné. Užijeme si to,“ povedala mu a hlavu mu položila na hruď. Nevedela som o čo tu ide, ale mala som chuť Kate a Kevina zabiť. Nie nestane. Miluje ťa. Jasné!!! Ja som to vedela. Má milión bokoviek a to sme sa ani nedali dokopy. Hlavne že ma miluje! Pozrela som sa na Katy a Kevina. Obaja hľadeli na Leeho a ústa mali až na podlahe. Postavila som sa a štrádovala  si to cez jedáleň preč. Zastavila som sa a premýšľala kam pôjdem.

LEE:

Sadol som si za stôl a sledoval Emmu. Tiež sa mi pozrela do očí a ja som videl ako napätie narastá. Všetci okolo nášho stola stíchli a sledovali nás. Chcel som niečo povedať, ale nevedel som čo. Všetka kúzelnosť tejto chvíle sa však rozplynula v momente keď sa k nám dorútila Mia. Sadla si na mňa obkročmo a priblížila sa, že mi dá pusu. Uhol som pred je perami, ale ju to nezastavilo.

„Tak kedy ma v piatok vyzdvihneš? Veď vieš ten ples. Zlatko. Bude to úžasné. Užijeme si to,” povedala mi hlasom tak nechutne sladkým, že mi bolo zle. Snažil som sa, dostať ju zo seba preč, ale nedala sa. Držala sa ma ako kliešť. Všimol som si, že okolo nás prebehla Emma a vybehla von. Tvrdo som sa pozrel na Miu a prudko sa postavil. Mia zo mňa spadla a zvýskla.

„Sorry!“ zamumlal som a vybehol som z jedálne. Videl som Emmu, ako beží smerom ku kotolni. Vbehol som za ňou a videl ju bežať hore schodmi. Nevedel som kam tie schody vedú a v tejto chvíli mi to bolo jedno. Bežal som po nej a dúfal, že sa zastaví. Aspoň na chvíľu. Musím jej to vysvetliť. Zastavila sa pred ťažkými dverami a zaprela sa o ne. Povolili a ona vyšla na strechu školy. Vyšiel som za ňou a na strechu a omámene som ostal stáť. Na to že pred pár dňami bolo celkom teplo, som si ani neuvedomil koľko je vonku snehu. Na dlani sme mali celé mesto, pod snehovou prikrývkou. Pomaly som prešiel k Emme a objal ju. Vytrhla sa mi a otočila sa ku mne tvárou.

„Emma, ja ti to vysvetlím. Ja som sa s Miou rozišiel. Podvádzala ma na každom kroku. Ale ty? Ty si iná. A ja neviem ako to povedať, no milujem ťa. Vyvolávaš vo mne pocity ako nikto iný. Každý tvoj pohľad, bozk, dotyk...” vetu som nedokončil lebo ma Emma pobozkala. Bolo to nádherné. Tiskla sa na mňa a ťahala ma k sebe za krk. Musel som sa zohnúť, aby som na jej pery dočiahol, ale bolo mi to jedno. Naše jazyky sa prepletali, ako dva hadi. Aby som sa už nemusel skláňať, tak som si ju za pás zdvihol a ona si omotala nohy okolo môjho pása. Bolo to neuveriteľné. Neveril som, že teraz držím v náručí túto malú, a dokonalú bytosť. Ako by sme boli stvorený jeden druhého. Emma sa odo mňa odtiahla a usmiala sa. Skočila na zem a rozbehla sa po streche niekam, na druhú stranu. Bežal som po nej, ale ona mi šikovne uhla a zahla za komín. Pribehol som sa ňou, ale to už zase bola preč. Stála sa druhej strane strechy a smiala sa. Jej smiech bol nákazlivý a tak som sa začal smiať aj ja. Pomaly som k nej prišiel a zase ju pobozkal. Neuvedomil som si čo sa deje, až kým sa zase nerozosmiala. V bunde som pocítil strašný chlad, ktorý sa do mňa zabodával ako nože. Pochopil som, že mi za tričko hodila sneh a tak som po nej skočil. Obaja sme ležali na bielej pokrývke školskej strechy. Jemne som ju držal za pás a usmieval sa.

„A teraz je to už oficiálne?“ spýtal som sa jej. Myslel som si, že prikývne, ale namiesto toho zavrtela hlavou, že nie.

„Prečo?“ spýtal som sa jej znovu, netrpezlivo.

„Počkaj si do piatku. Na plese to poviem, ako som sa rozhodla. A ak by som sa rozhodla pre nie. Nechám ti niečo, aby si mal spomienku...“ vetu nedokončila. Namiesto toho sa sklonila a dala mi pusu. Bolo to len také malé a nevinné. Ani som si neuvedomil, že už tu nieje. Ostal som ležať v snehu a nechal na seba dopadať snehové vločky...    

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Miluješ ma? Nie! Fajn! 8. kapitola: