Miluješ ma? Nie! Fajn! 5.Kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Piatak kapitola. Som strašne rada, že to dakto číta!!! Naozaj!!! A k deju? Ako dopadne Emmino rande???

10.12.2010 (13:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 637×

EMMA:

Sedela som doma na posteli a pozerala do otvorenej skrine. Včera ma pustili domov. Do školy som našťastie ešte ísť nemusela. Omluvená som až do piatku. Keď som si spomenula na pondelok, prišlo mi zle. Automaticky sa mi vybavil ples. Budú tam všetci. Katy, Maira, Liss, Kevin, chalani z basketbalového týmu a Lee. Predovšetkým Lee. Určite bude mať okolo seba milióny dievčat. A ja? Hm... keďže som chýbala, nik ma nepozval. Nejako to však zvládnem. Katy mi povedala, že Kevin chce, aby som sedela s nimi. Čiže aj s Leem. Ako to len zvládnem? Pozerať sa naňho, ako ho obletujú všetky tie baby a on nevie, ktorej strčí jazyk do úst prvej. To bude strašné. Ani som si neuvedomila, že tu sedím už pol hodinu a šaty na rande s Nickom, som si ešte nevybrala. Prehrabala som skriňu ešte raz a našla, čo som hľadala. Biele minišaty bez ramienok. Usmiala som sa a obliekla si ich. Doplnila som ich čiernou koženou bundičkou a čiernymi topánkami. Moc som sa nemaľovala. Len špirála a lesk na pery. Pozrela som sa do zrkadla a musela som sa usmiať. Vyzerala som božsky. Naozaj božsky. Na to, že som sa cítila ako šachovnica, to bolo celkom dobré. V dome sa rozozvučal zvonček. Zbehla som po schodoch dole a otvorila Nickovi. Musela som sa usmiať, vyzeral neskutočne dobre. Na sebe mal čierne nohavice, červenú košeľu a sako.
„Tak toto som nečakal,“ povedal a usmial sa na mňa.
„To je to až také zlé?“ musela som sa spýtať.
„Práveže, je to viac ako dobré!“ opravil ma a pobozkal mi líce.
„Ale ani ty nie si zlý,“ povedala som a chytila ponúkanú ruku.
„Ďakujem.“ Bože, on je tak sexi.
„Aký je plán?“ spýtala som sa a pritisla som sa mu k boku.
„Večera, prechádzka, čo povieš?“ spýtal sa ma.
„Jasné!“ Povedala som a usmiala sa. Neviem, ako je to možné, ale my sme nemuseli hovoriť. Bolo mi s ním fajn aj potichu. Naozaj! Bolo to nádherné. Večerali sme asi v tej najlepšej reštaurácií v meste a neustále sme po sebe hádzali úsmevy.

LEE:

„Kde to malo byť?“ spýtal som sa Kevina do telefónu.
„Lee! Ak ju pôjdeš špehovať na rande! Tak ja ťa...“ Telefóz zdvihla Kate, ale nedopovedala, pretože jej Kevin mobil vzal.
„Lee, reštaurácia Mako a teraz ma nechaj... Chcem si užiť,“ povedal a nadržane sa zasmial.
„Jané! Čau!“ povedal som a zrušil hovor. Som na zlej strane mesta. Mako je úplne inde. Otočil som auto a viezol sa pred menovanú reštauráciu. Nevedel som presne kde to je, ale GPS to vedelo. Doviezol som sa pred reštauráciu a skoro som vyskočil zo sedadla. Také šťatie. Tá reštika má presklenné steny. Zahľadel som sa dnu a hľadal ich. Našiel som ich, ako sedia oproti sebe a škeria sa na seba. Vlastne, on sa škeril na ňu a ona sa usmievala ako bohyňa. Sledoval som ich rozvalený na kresle môjho auta. Chovali sa ako zamilovaný puberťáci. Bolo to strašné. Ráno sa zobudia a budú mať zlepené ústa, od toľkého cukrovania. Len dúfam, že sa nezobudia spolu. To by ma asi klepla pepka. Stále som ich sledoval, ako sa čoraz viac približujú. Nakoniec sa mi zdalo, že sedia na jednej stoličke. Našťastie sa mi to iba zdalo. Operadlá stoličiek som videl dve. Ale dal by som krk na to, že jej obchytkáva stehná. Zaujímalo by ma či aj ona, obchytkáva stehná jemu. Prečo tam musia mať také dlhé obrusy? Bolo mi z toho zle. Chcel som tam nabehnúť, napchať tomu doktorovi do nosa ten rezeň a sadnúť si na jeho miesto. Po predstave, ako by sme sa s Emmou obchytkávali, mi v nohaviciach ostalo tesno.
„Zradca! Si chodil na kurz: Kedy sa postaviť?“ Začal som dohovárať môjmu rozkroku. Pripadal som si ako idiot. No vážne! Rozprávam sa tu s mojim rozkrokom. ROZKROKOM! Už mi to ide na mozog. Opäť som sa pozrel, čo sa deje vo vnútri. Práve sa dvíhali na odchod a on jej pomáhal obliecť si bundičku. Nezdalo sa mi vhodné sledovať ich z auta a tak som vystúpil. Na ulici bolo dosť ľudí, takže ma nemohli vidieť. Nakoniec som sa dostal tak blízko, že som mohol počuť, čo hovoria.
„A čo tak ísť ku mne domov? Sú to len dva bloky,“ povedal jej ten nadržanec. Povedz nie! Prosím, Emma! Neprijmi to! Nesklamala.
„Nick, je to prvé rande,“ začala, ale prerušil ju.
„A prečo si, si potom dala tak krátku sukňu? Toto nevydržím, poď!“ Prudko ju chytil za ruku a ťahal za sebou. Emma sa mu snažila vyvliecť, ale nadarilo sa jej to. Nikto si ich nevšímal, všetci boli zamestnaní svojimi povinnosťami. Zatiahol ju do bočnej uličky. Postavil som sa tak, aby som ich videl a zároveň ostal skrytý. Emma sa bránila zdatne. Kopla ho medzi nohy, ale nereagoval na to. Prišiel som ešte bližšie, aby som ich počul.
„Nick! Neblázni, nerob!“ Prosila ho Emma už s plačom.
„Emma! Kebyže si dáš dlhšie šaty, možno by to na mňa tak nedoľahlo, ale keď vyzeráš takto!“ povedal jej a ruku jej sunul pod sukňu.
„Nick! Pusti ma! Prosím!“ kričala.
„Nie!“ drzo je povedal a pokračoval.
„Povedala ti niečo!“ Už som to nevydržal a vbehol tam.
„Zmizni zasran!“ povedal a ďalej ju bozkával.
„Bez nej nie!“ povedal som a blížil sa k nim.
„Tak poď!“ otočil sa ku mne a Emmu surovo hodil cez pol ulice. Zakričala od bolesti. Ten doktor, Nick, sa na mňa vrhol a dal mi päsťou. Síce to bolelo, ale vrátil som mu to. Zatackal sa dozadu a nenávistne si ma premeral.
„Fajn! Nechaj si ju, aj tak ju nechcem!“ nazúrene odkráčala a nezabudol do mňa vraziť. Pribehol som k Emme a dotkol som sa jej. Pozrela na mňa a usmiala sa.
„Si v poriadku?“ Spýtal som sa jej a pomohol jej vstať. Len sa usmiala a prikývla.
„Poď, hodím ťa domov!“ povedal som jej a objal ju za pás. Odtiahla sa a zarazene na mňa hľadela.
„Ďakujem, ale ja niečo vymyslím. Netráp sa,“ povedala mi a vykročila.
„No tak to nie! Emma buď to pôjde po dobrotky, alebo po zlotky. A ver mi, že do toho auta a narvem aj nasilu,“ vyhrážal som sa jej, ale ignorovala ma. Pribehol som k nej a vyhodil som si ju na plece.
„Lee! Daj ma dole!“ Kričala, ale počul som, že sa smeje. Nič som jej nepovedal, len som ju ďalej niesol. Otvoril som dvere a naložil ju dnu. Pripútal som ju a usmial som sa. Nazúrene si ma prezrela a otočila sa.
„Buď urazená, ale aj tak ťa samú nepustím,“ povedal som jej a naštartoval som. Celú cestu mlčala a prehovorila až pred jej domom.
„Lee, prečo? Prečo si mi pomohol?“ spýtala sa ma.
„Pretože, ehh... si fajn baba,“ fajn baba? Prečo som nepovedal že ju milujem? Nič nepovedala len vystúpila a odišla. FAJN BABA? Som normálny? Nie! A prečo? Lebo jej neviem povedať: Ach Emma, preto lebo ťa milujem. Lebo si jediná baba, ktorú chcem. Nie, ja poviem si fajn baba. Zobral som mobil a vytočil Kevina.
„Počkaj zajtra. Rozkopem ti zadok!“ Povedal mi zadychčaný Kevin.
„Sorry, ale potrebujem, aby išla Katy k Emma. Ten doktora sa ju práve pokúsil znásilniť. A keď sa ma spýtala, prečo som ju zachránil, povedal som jej: lebo si fajn baba. No chápeš to?“ Povedal som mu.
„Pošlem ju tam. Ale zadok ti aj tak rozkopem,“ povedal a zrušil hovor. Vydýchol som si. Emma na to nebude sama. Fajn. Naštartoval som auto a vydal sa domov.

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování