OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Miluješ ma? Nie! Fajn! 1. kapitola

01.12.2010 (17:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 648×

Lee:

Už je to týždeň, čo mi tá malá suka nič nevyviedla. SUKA???-ozval sa mi v hlave hlas. ÁNO! Stále čakám čo urobí. Už som jej dnes vzal podprsenku a vyvesil ju, aj s tričkom v školskej jedálni. NIČ! Prišla, zvesila, odišla. Už mi naozaj chýba jej krik. Jej blonďavé vlasy, ktorými vždy švihne dozadu, keď ju naštvem a ona odchádza. Jej krpatá, sexi, postava ktorá vrtí zadočkom, keď uteká. Ale najmä jej úsmev diabla a oči dračice. Vždy vie, čím ma dokonale naserie. Naozaj ju chceš nasrať? Nechceš ju radšej pretihanuť? Opäť ten hnusný hlas. A teraz? Už týždeň nič! Musím vymyslieť, čím ju vytočím. Dačo diabolské! Čo nerozchodí. Čo toho pidihajzlíka, dorazí. Už viem! Ale je to risk. Najprv musím vziať mobil Katy. Ale kedy? V škole ho má stále vo vrecku. Jediná moja šanca je tréning. Potom nájsť učiteľa, ktorý sa na to hodí.  Musím sa na to pripraviť!

                                                 ***

Pomaly som sa blížil k dievčenskej šatni. Priložil som ucho na dvere a počúval. Super! Nikto tam nieje. Otvoril som dvere a rozhliadol sa. Kur*a! Čo mala dnes Katy na sebe? V hlave som sa premiestnil k scéne v jedálni. Jediné na čo som však dokázal myslieť bola Emma. Len v kraťasoch a uteráku, ako sa snažila zvesiť si tričko a podprsenku. Sústredil som sa na ľudí okolo. Pred očami sa mi zjavili pohľady chalanov. Prasce! Doslova ju vyzliekali pohľadom. Prisahám že Thomasov „ kamoš“ sa postavil. Mal som mu ho odtrhnúť. Hajzlovi! Fuck! Úchyl! LEE, SÚSTREĎ SA! Si na misií. Skúsil som sa znova rozpamätať. No konečne, modré tričko, čierne nohavice. Obzrel som sa a zbadal to na vešiaku, úplne vzadu. Rozbehol som sa tam. Vybral som z vačku telefón.

  Doučko u Beana. Po tréningu.

Napísal som a vybehol zo šatne. Vbehol som do ich telocvične a zakričal.

„Katy! Máš ísť dokončiť projekt! To otepľovanie! Zajtra ho máš priniesť!“ Zakričal som a Katy vybehla z telocvične. Otočil som sa a pozrel sa čo robia ostatný. Nacvičovali pyramídu. Emma bola samozrejme navrchu. Usmial som sa na ňu a ona zletela dolu. Mal som chuť bežať k nej a opýtať sa, či je v poriadku. Boha! Lee čo je z tebou? Otočil som sa a odišiel. Nič sa jej nestalo. Veď trénujú na žinenkách. Prešiel som na chodbu, k mojej skrinke.   Vybral som z nej list. Prepisoval som ho asi štyri hodiny. Až potom bol konečne „ženský”.

Zobral som ho a bežal k pánovi Beanovi. Zaklopal som. Chvíľu som počkal a pán Bean mi otvoril. Podal som mu obálku. Toto vám posiela Emma. Vraj to pochopíte. Usmial som sa a zahol za roh. Práv išla okolo Emma a ja som sa začal strašne smiať. Pozrela na mňa ako na idiota. Veru sa jej nečudujem. Vykukol som spoza rohu. Vo dverách stál Bean bez košele. Musel som sa znova usmiať. Keď si predstavím ako si vyložil ten list.

 Milý pán učiteľ,

Potrebujem zlepšiť známku z Matematiky. Určite to pochopíte. Emma

Raz ma za to zabije. Ale vychutnám si to. Rozbehol som sa k autu. Rýchlo som sa odviezol domov a tešil sa na zajtra.

 MILUJEŠ JU!!! Ozval sa ten hlas. Dnes už druhý raz.

NIE!!! Odpovedal som mu. Cítil som sa ako debil. Rozprávam sa tu v hlave, sám zo sebou.

ÁNO! NEHÁDAJ SA SO MNOU.  Zase ten hlas. Ale vedel som že má pravdu. Teda aspoň som si to už uvedomoval.

NIE!!! Skúsil som sa oklamať.

ÁNO!!! Zase!!! Už mi ide na nervy!!!

FAJN! MILUJEM JU! ALE EMMA BY MA NECHCELA! TAKŽE NEVIEM, ČO TU RIEŠIŠ, TY HLAS! Ak sa toto niekto dozvie! Tak ja prisahám , že...

                                                  ***

Priviezol som sa do školy a obzrel sa po parkovisku. Všimol som si Emmu ako vášnivo debatuje s Katy. Katy jej ukazovala mobil. Emma len prikývla a obzrela sa. Asi ma hľadala, lebo ma prebodla vražedným pohľadom. Potom sa otočila a odišla na hodinu. Ufff. Čakal som niečo horšie. Počkám ešte chvíľu a uvidím. Možno zaútočí.     

Nemusel som veru čakať dlho. Vošiel som do triedy matematiky. Emma sedela na svojom obvyklom mieste v našej spoločnej lavici. Prišiel som k nej a sadol si.

„Tak čo? Ako si sa včera mala?“ spýtal som sa. Proste som neodolal. Musel som ju vyprovokovať.

„Parádne! Naozaj som užila! Ale nebudem moc rozoberať, môj sexuálny život!“ Povedala a usmiala sa ako diabol. Musel som zalapať po dychu. Jej úsmev zase rozklepal moje kolená. Mal som chuť si ho odfotiť. Radšej som sa pozrel inam.

„No keď ťa nik iný nechce!“ Zašepkal som a sústredil sa na učiteľa. Celú hodinu nepovedala ani slovo. Čakal som kedy spustí, ale nič! Keď zazvonilo, chcel som sa dvihnúť, ale zastavila ma. Učiteľ už odišiel a posledný žiak tiež opustil triedu.  Stiahla ma na stoličku a usmiala sa. Chcel som sa jej spýtať, čo chce! Ale jej úsmev mi to nedovolil. Zatvoril mi ústa. Premenil na kameň telo.

Posunula sa bližšie ku mne. Chcel som ju zastaviť, ale zároveň ma zaujímalo, čo spraví. Prekvapila ma! Sadla si na mňa obkročmo. Jemne zavrtela panvou. Môj „kamoš” hneď reagoval. Usmiala sa a zavrtela sa viac. Prestal som dýchať a ona zašepkala niečo, čo ma dorazilo.

„Nezadus sa mi! Potom sa s tebou nebudú dať robiť isté veci...“ usmiala sa.

„Aké... no... aké... veci?“ dostal som zo seba koktavo.

„No...“ povedala a pritisla sa na mňa. „Rôzne!“  Nahlas som preglgol a čakal čo urobí.

Nahla sa na mňa a otrela svoje pery o tie moje. Jemne mi skusla spodnú peru. Usmial som sa. Chytil som ju za pás a pritiahol bližšie. Pobozkala ma znova, ale tvrdšie. Dorážala na moje pery a snažila sa dostať sa ku mne ešte bližšie! Môj „kamoš” hlásil, že nohavice sú mu už tesné. Musela to pocítiť Emma, pretože sa odtiahla a pozrela sa na moju grču v nohaviciach.

„Pocit zadosťučinenia je príjemný!“ Povedala a vstala.

„Kam ideš?“ Zašepkal som.

„Preč!“ Povedala a začala sa smiať. Vybehla s triedy a nechala ma  tam sedieť. Postavil som sa a vybehol som na chodbu. Nevedel som prečo sa všetci smejú. Pochopil som až keď som sa videl v zrkadle. Moje nohavice pripomínali stan. Fuck! Suka! Ja ju prerazým! FUCK! Malá, zasratá suka. Suka ktorú miluješ!!! Zase ten hlas.  Dobehol som do jedálne a pohľadom som ju našiel. Pribehol som k ich stolu a hodil si ju na plece. Vybehol som s ňou von. Bežal som k môjmu autu a posadil ju na kapotu.

„Čo to malo znamenať?“ Spýtal som sa jej pošepky.

„Čo?” Položila otázku tak nevinne, že som jej skoro uveril, že nič nespravila. Potriasol som hlavou. Musel som vyhnať tieto myšlienky z hlavy.

„Emma, nemôžme sa proste ignorovať?“  Opýtal som sa jej.

„Nemôžme! Pretože... pretože... pretože... kvôli tebe... áááách!“ začala plakať a oprela si hlavu o ruky.

„Prečo?“ spýtal som sa jej a čakal čo mi povie. Dostalo sa mi len šialeného plaču. Objal som ju, ale vlepila mi facku.

„Nebudem ťa ignorovať! Kvôli tebe, sa mi posral celý život. Nikdy mi nebolo horšie! A daj mi pokoj rozumel si ma?!“ kričala po mne. Pozrel som sa na ňu, ale videl som len, ako uteká preč.  

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Miluješ ma? Nie! Fajn! 1. kapitola: