OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Lifestyle of rock stars - 37. kapitola

23.11.2010 (16:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2008×

CHAR:

Štvrtý deň stávky:

O môj bože! O môj bože! O môj bože!!! Nemôžem tomu uveriť! Nedokážem tomu uveriť! On... on... on ma asi fakt miluje! O môj bože! To všetko čo mi povedal v jeho reči znamenalo jediné: Milujem ťa. O môj bože! A keď sa mi potom pozeral do očí bol taký sladký! O môj bože! Veď on je predsa vždy sladký... O môj bože! Nie! Nie! Nie! Ja sa do neho nesmiem zamilovať!

Ešte stále bol pri dverách a preto som sa potichučky vytratila do kúpeľne. Musela som mu ujsť. Nemohla som zostať tam a čakať na neho. Potichu som zavrela dvere do kúpeľne a oprela sa o ne. O... môj.... bože!

Ja sa do neho naozaj nesmiem zamilovať! Veď je to predsa Ian... Vždy bol ku mne zlý a teraz, keď som sa k nim presťahovala, zhoršilo sa to. To jeho ego! A tá namyslenosť! Bože! A tie jeho oči... a to telo... O môj bože!!!!! Už dosť! Ja... nechcem sa do neho zamilovať. Nemôžem! Nesmiem! Ak sa to naozaj stane a ja sa do neho zamilujem, nikdy nebudem mať stopercentnú istotu, že bude len môj, že ma nepodvedie s nejakou štetkou. Vedela som, že jeho sa dá milovať buď veľmi veľmi veľmi, alebo vôbec. Takže ak sa do neho zamilujem, bude to až po uši a to znamená, že ak ma podvedie, ublíži mi to viac, ako budem chcieť a nebudem tomu vedieť zabrániť. Jediné, čo mi zostáva je, že si od neho budem musieť spraviť určitý odstup.

IAN:

Piaty deň stávky:

Boli sme tam len mi dvaja. Nikto iný okolo nás nebol. Boli sme sami na lúke a ona sa ku mne pomaly približovala. V mesačnom svetle bola ešte krajšia ako normálne. Prišla ku mne a usmievala sa. Bol to ten najkrajší úsmev, aký som na jej tvári kedy videl. Z jej krásy sa mi podlamovali kolená a nohy som mal úplne roztrasené. Prišla ku mne ešte bližšie, takže som cítil teplo jej tela. Nevydržal som to a nahol sa ku nej, aby som ju mohol pobozkať. Neodtiahla, ale práve naopak. Pritiahla si ma ešte bližšie...

 A vtedy som sa zobudil! Do riti! To už ani vo sne ju nemôžem pobozkať? Sen... taký krásny sen som už tak dávno nemal. V poslednej dobe sa mi vždy sníva len o nej, ale toto bolo inšie ako normálne. Toto bolo tak trochu viac skutočné. Ešte vždy som cítil jej pery na tých mojich, ešte vždy som na sebe cítil teplo jej tela... Pozrel som sa na druhú poličku postele, ale nebola tam. A potom som si spomenul na to, ako ma včera pobozkala. Bože! Tak to ma ešte nikdy žiadna žena nebozkávala. Dostávala ma na kolená a musím sa priznať, že včera som mal nohy roztrasené ako želatína. Pri spomienka na jej bozk som sa jemne zachvel.

Prinútil som sa vstať aj keď sa mi vôbec nechcelo. Nikde nebola, tak som si myslel, že je asi dole v jedálni pri chalanoch. Osprchoval som sa a obliekol a zišiel som dole za nimi.

„Bré ráno,“ pozdravil som ich.

Odpovedali my všetci až na Char. Vtedy mi to neprišlo divné, ale keď sa so mnou celý deň nerozprávala a ani na mňa nepozrela, začal som ju podozrievať, že sa mi vyhýba. Bolo mi z toho nanič. Chcel som ju mať pri sebe a ona mi vždy utiekla. Nakoniec som stratil nervy a vymyslel plán, ako z nej večer vytiahnem, prečo sa mi vyhýba. Nevedel som sa dočkať chvíle, keď budeme sami v izbe. Pripadalo mi to ako večnosť, kým sme sa konečne dostali do izby. Vyzerala mierne vystrašená, akoby na niečo čakala a čakala správne. Najprv som zamkol všetky dvere a pre istotu aj všetky okná, aby mi nemohla ujsť.

„Pozri sa na mňa,“ zašepkal som.

CHAR:

„Pozri sa na mňa,“ potichu zašepkal.

Hrozne som chcela, ale ovládla som. Nevedela som, čo chystá.

„Prosím, pozri sa na mňa,“ zašepkal znovu a tentoraz jeho hlas bližšie, ako minule.

Zakrútila som hlavou a neotočila sa.

„Prosím,“ ozval sa jeho hlas a ja som vedela, že stojí tesne za mnou.

Už som to nevydržala a musela sa pozrieť. Pomaly som sa otočila a zistila som, že mám pravdu, naozaj stál tesne za mnou. V očiach mal veľký smútok a na tvári mal taký zronený výraz, že ma prepadla túžba objať ho. Sklonila som oči, aby som sa nemusela dívať na ten smútok.

„Prečo si sa mi dnes vyhýbala?“ zašepkal.

Neodpovedala som. Chytil ma za bradu a prinútil ma pozrieť sa mu do očí.

„Prečo si sa mi vyhýbala?“ zopakoval.

Znovu som neodpovedala. Nechcela som, pretože som vedela, že ak niečo poviem, určite to nebude to najmúdrejšie, čo ma kedy napadlo.

„Prečo mi to nechceš povedať? Urobil som niečo zlé? Ublížil som ti?“

IAN:

Začal som sa trochu báť. Nechcela mi povedať, prečo sa mi dnes vyhýbala a ja som si začal myslieť, že som urobil niečo zlé.

„Prečo mi to nechceš povedať? Urobil som niečo zlé? Ublížil som ti?“

Znovu neodpovedala.

„Povedz mi a ja urobím čokoľvek, len aby som to odčinil. Prosím,“ povedal som jej.

A vtedy urobila vec, ktorú som od nej vôbec nečakal. Stúpla si na špičky a pobozkala ma. Najprv sa jemne obtrela perami o tie moje. Potom ma nežne pobozkala a na chvíľu sa odtiahla.  A potom ma pobozkala znovu, nežne a spýtavo. Odpovedal som jej bozkom a ona na nič nečakala, ale začala ma bozkávať poriadne. Prisahám, že sa mi zatočila hlava. Pritiahol som si ju bližšie k telu, ale vytrhla sa mi.

„Ian... ja nemôžem,“ zafňukala a ušla mi.

Zostal som tam stáť ako primrazený a vôbec som ničomu nechápal. Ešte stále som cítil jej pery na svojich a to mi dosť bránilo uvažovať normálne. Ešte vždy som okolo seba cítil jej vôňu, ešte vždy som cítil jej telo na svojom a ešte vždy mi srdce trepotalo ako šialené a dych na tom nebol o nič lepšie. Vedel som, že sa musím upokojiť a potom sa mi to určite podarí, nejak vyriešiť. Sadol som si na gauč a zavrel oči. Po pár minútach som sa konečne upokojil sa mohol začať uvažovať...

CHAR:

O môj bože! Urobila som to znovu! Znovu som ho pobozkala. Nedokázala som mu odolať. Bol taký zronený, taký smutný... taký zlatý... Utiekla som z izby a oprela sa o dvere. Srdce mi ešte stále trepotalo ako bláznivé. Zavrela som oči a snažila sa upokojiť.

„Hej! Čo tu robíš?“ ozval sa zrazu na chodbe Jaredov hlas.

Pozrela som na neho a takmer som sa rozplakala. Okamžite pochopil.

„Poď so mnou. Povieš mi, čo sa stalo,“ povedal a pomohol mi vstať.

Pomaly ma odniesol do jeho izby a posadil na gauč, kde som sa okamžite rozplakala.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lifestyle of rock stars - 37. kapitola: