OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 14.

12.02.2014 (13:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 821×

Časť 14.

„Ty tu čo robíš?“ zarazil sa Jessie, keď vkročil do obývačky a našiel tam, na pohovke, rozvaleného svojho otca.

Pán Stretton automaticky vyskočil na nohy a tváril sa prekvapene a previnilo zároveň. Poškriabal sa na hlave a obzeral sa dookola, akoby hľadal nejakú záchranu. „Sam ti nepovedala, že som tu?“ odpovedal napokon otázkou a Jessie zamračene zavrtel hlavou.

Popravde ho otcova prítomnosť ani veľmi nenaštvala. Mal tak dobrú náladu, vďaka drobnej dievčine, ktorá ho silno držala za ruku a tisla sa k nemu tak veľmi, ako len mohla, že by zniesol naozaj čokoľvek. Ale z nejakého dôvodu mal potrebu reagovať prchko a nepríjemne.

„No...“ habkal pán Stretton a pohľadom rýchlo zbehol Jessieho hostí. „Tak by som teda mal ísť,“ vyhlásil pevne, ale v jeho hlase bol počuť náznak sklamania.

Jessieho pichlo svedomie a zavrtel hlavou. „Zostaň, je to dosť veľký dom, takže pred tebou mám kam ujsť,“ fľochol a zacítil, ako ním Diana trhla.

Otočil sa na ňu a stretol sa s jej zamračeným pohľadom. Očividne sa jej ani trochu nepáčilo, že sa s ním baví takým hnusným tónom a to ešte ani nevedela, že to je jeho otec.

„Mimochodom, Diana, Nicolas, toto je môj otec,“ predstavil ich rýchlo a nechal Nicolasa prejsť ďalej, aby mohol zložiť kufre.

On tiež svoju cestovnú tašku položil na zem a rozhodol sa, že sa vybaľovaním bude zaoberať neskôr. Nemohol uveriť tomu, že je konečne doma. Konečne sa v noci vyspí bez toho, aby ho zobúdzal rachot z chodby, hlasy a ktoviečo ešte. Normálne sa nevedel dočkať okamihu, keď klesne do matracov na posteli a uvoľní stuhnuté svaly.

„Veľmi rada vás spoznávam,“ vyhlásila Diana a prešla k pánovi Strettonovi, aby si s ním mohla potriasť rukou.

Staršieho pána očividne Dianina milota prekvapila a potešila zároveň. Na tvári sa mu roztiahol úsmev a v očiach rovnakej farby, ako má Sam, mu zaiskrilo. „Potešenie je na mojej strane,“ povedal, keď prijal Dianinu ruku a jemne jej ju stisol.

„Kde budeme spať?“ vyzvedal Nicolas a hodnotiacim pohľadom behal po rozľahlej miestnosti.

Jessie sa zarazil a premýšľal. „Tipujem, že ty si v hosťovskej,“ otočil sa na otca a keď ten prikývol, pokračoval. „Vy budete v hornej obývačke. Je tam obrovská pohovka a dá sa roztiahnuť, garantujem vám, že je pohodlnejšia, ako hocijaká posteľ,“ povedal smerom k Nicolasovi, ktorý bez reptania prikývol.

„A Diana?“ opýtal sa a dotyčná v tvári sčervenela. Brala ako samozrejmosť, že bude s Jessiem, ale jej strýko očividne ani nie.

„Večne musíš riešiť takéto praktické hlúposti?“ frflala, keď sa usadila do kresla a hojdala nohami, aby sa nejako zamestnala.

Nicolas jej venoval úškľabok a zaprel sa o opierku sedačky. „To vieš, že áno,“ odvetil pokojne a pohľadom sa vrátil na Jessieho.

„Diana bude so mnou,“ oznámil a rozhodil rukami.

Čiernovláska sa žiarivo usmiala a prikývla. O inej variante ani len počuť nechcela. Mala v živej pamäti tú noc, čo pri ňom spala. Tie spomienky boli ako jej poháňač, svetlý bod jej života, ktorý sa pred rokmi ponoril do tmy a ona mala čo robiť, aby sa z toho dostala. Vždy, keď ju depresia sťahovala do svojich útrob, spomenula si na Jessieho, na jeho úsmev a na jeho oči. A vtedy sa dokázala usmiať a byť aspoň trochu šťastná. Ak jej toľko dobrého pocitu dokázal vliať do tela prostredníctvom spomienok, nevedela si ani predstaviť, ako sa asi bude cítiť, ak budú naozaj žiť spolu.

Nicolas si len vzdychol, ale na Jessieho svojráznu odpoveď nijako nereagoval a miesto toho začal riešiť jedlo, za čo bol aj blondiak rád, keďže si ani nespomínal, kedy naposledy jedol niečo poriadne.

„Kde je Sam?“ vyhŕkol Jessie, kým čakal, kedy si Diana vyberie z jedálneho lístka jeho obľúbenej donáškovej služby.

„Neviem, odišla už ráno. Vraj má toho veľa v škole, chystajú akúsi prezentáciu, či také niečo,“ odpovedal pán Stretton a ďalej venoval pozornosť kvízu, ktorý sledoval, keď sa Jessie vrátil domov.

Blondiak mal pocit, že asi praskne. Zjedol celú pizzu a ešte dojedol cestoviny, ktoré Diana len pobabrala a nechala tak. Nebola veľký jedák a bolo to na nej aj vidno. Alebo to možno bolo tým zničeným žalúdkom, ktorý spomínala, len nechcela kaziť dobrú náladu, ktorá medzi nimi panovala a tak to nevyťahovala.

Obaja sa dovliekli do izby a Jessie položil svoju tašku, aj Dianin kufor k veľkej vstavanej skrini a zvalil sa krížom cez posteľ. Diana sa bez váhania pridala k nemu a hlavu si zložila na jeho plece. Jessie skopol topánky z nôh a natočil sa tak, aby jej mohol hľadieť do tváre. Mal pocit, že sa toho pohľadu nikdy celkom nenasýti a čím viac bude mať, tým viac bude chcieť.

„Čo?“ spýtala sa s úsmevom čiernovláska, keď na ňu už niekoľko dlhých sekúnd civel a ledva pritom mrkol.

Jemne pokrútil hlavou a ďalej ju zaujato sledoval. „Si hrozne nádherná, vieš to?“ Prstom jej prešiel po sánke, až na dekolt a späť.

„Klamár,“ šepla do ticha, ktoré sa medzi nimi rozhostilo a pomrvila sa od vzrušenia, ktoré v nej vyvolával.

Usmial sa nad tým a ďalej si trval na svojom. Sklonil sa k nej a pobozkal ju. Nezaťažoval sa pomalými a jemnými bozkami, ale rovno sa na ňu vrhol a jazykom sa jej vkradol do úst. Tlačil ju k sebe tak silno, až medzi nimi nezostal ani jeden milimeter voľného priestoru. A i cez to sa mu zdalo, že je ďaleko. Nechcelo sa mu od nej oddialiť, ale pomaly im obom dochádzal dych a keď sa na kúsok odtiahol, aby sa mohol poriadne a zhlboka nadýchnuť, tvár mal sčervenenú a pery napuchnuté od bozkávania.

Diana na tom nebola inak. Pohľad na ňu spôsobil, že jeho srdce v hrudi stváralo tie najkreatívnejšie akrobatické kúsky a telo sa mu triaslo od toľkého návalu vzrušenia. Zimomriavky sa mu objavili aj na miestach, kde si myslel, že to je nemožné.

„Povedz mi,“ začala a pohodlnejšie sa uložila na posteli, „čo si robil celé tie tri roky?“ vyzvedala a oblizla si spodnú peru.

Prvé, čo mu zišlo na um, bolo spýtať sa jej, či to myslí vážne a takmer od zúfalstva zakňučal, ale nakoniec sa ovládol a ľavou rukou si podoprel hlavu, aby na ňu mohol ďalej hľadieť a pravou ju objímal okolo pása. „Pracoval som,“ odpovedal vyhýbavo a Diana sa ironicky zaškľabila.

„Uhm... a ďalej?“ pobádala ho, aby pokračoval, aj keď na ňom jasne videla, že mu dvakrát do reči nie je.

„Staral som sa o Sam,“ prehodil tento krát a mykol plecom. „Bola na odvykačne a teraz chodí na vysokú. Nespoznáš ju, keď ju uvidíš,“ dodal a na tvári sa mu zjavil pyšný úsmev, ako zakaždým, keď hovoril o svojej sestre.

Kiežby taká bola vždy, mohli by sa tak vyhnúť kope problémov, ktoré nespôsobili nič dobré a poväčšine sa končievali katastrofou.

„A mal si nejakú priateľku?“ odvážila sa spýtať na to, čo mala po celý čas na jazyku a cítila, ako jej tvár zahalil rumenec.

Jessie sa zamračil a Diana si všimla, že sa tvári previnilo. „Mal som niekoľko priateliek,“ vyšiel s farbou von. Nechcel klamať, nie jej.

Jeho odpoveď ju očividne zarazila a naširoko roztvorila tie temné studničky, čo mala miesto očí. „Ako?“

„Snažil som sa na teba zabudnúť, ale každý jeden vzťah skončil fiaskom. Potom som si uvedomil, že na to idem zle a radšej som s tým prestal,“ vyznal sa a Diana si sama pre seba prikývla.

„Koľko ich teda bolo?“ Nemohla si pomôcť, ale cítila, ako ju v hrudi pichá ťaživý pocit, ktorému sa hovorí žiarlivosť a príjemné to rozhodne nebolo.

Jessie sa zháčil, ale odpovedal. „Asi päť,“ pošepkal a skryl si tvár v záhybe Dianinho krku. Do nosa ho udrela jej sladká vôňa a pripadal si odrazu ako narkoman, ktorý po dlhej dobe dostal dávku svojej najmilovanejšej drogy.

„Pekne.“ Bola jediná jej reakcia, čo v ňom nezanechalo najlepšie dojmy.

Narovnal sa a tváril sa tak vážne, ako dokázal. „Ale nespal som so všetkými,“ vyhlásil rázne. Ani nevedel, prečo jej to povedal, ale chcel, aby to vedela. „Nedokázal som to a to bol ten problém,“ dokončil a hral sa so šnúrkou na jej bielej mikine.

„Prečo?“

Spopod mihalníc na ňu pozrel. Nespúšťala z neho oči a takmer nedýchala, ako prahla po jeho odpovedi. „Chcel som teba. Vždy len teba.“ Ako mu tie slová vyšli z úst, zostali medzi nimi visieť a vytvorili zvláštnu atmosféru.

Dianine oči sa zahmlili čímsi, čo u nej nikdy nevidel. Stiahla ho na seba a automaticky z neho zvliekla sveter. Vyšiel z neho povzdych,  keď ho obopla svojimi nohami a tlačila k sebe. Jednou rukou sa vrátil na miesto, na ktorom bol, keď ich vyrušil Nicolas a druhou ju hladil po líci. Keď jej perami zašiel na krk, ucítil, ako sa prehla a hlasno zalapala po dychu. Ten zvuk bol ako spúšťač a odrazu si bol istý, že nebude môcť prestať.

„Určite to chceš?“ spýtal sa zachrípnuto a čiernovláska, zvíjajúca sa rozkošou pod jeho telom, len prikývla a neúprosne si ukoristila jeho pery pre seba.

Rukou ju hladil po tele, až napokon zašiel k podprsenke. Ucítil jej čipkovaný okraj a vzrušenie doslova vystrelilo jeho telom. Diana ho nohami tlačila k sebe a keď ucítila jeho stoporené prirodzenie, prepadla ju ešte väčšia túžba.

Snívala o tom okamihu, keď splynú v jedného, keď budú len svoji. Každú noc si predstavovala, ako by to asi prebiehalo a čo by cítila a keď sa to dialo, uvedomila si, že jej predstavy sa ani zďaleka nepriblížili ku skutočnosti. To, čo v nej dokázal spustiť, bolo zarážajúce a cítila sa ako najšťastnejšia žena na celom svete. Bol stredom jej vesmíru a tým, čo všetkému dodávalo svetlo a žiaru.

Pretiahol jej mikinu cez hlavu a spolu s ňou ju vyzliekol aj z trička, takže pred ním zostala len v bielej podprsenke a ku podivu sa ani trochu nezahanbila. Prišlo jej to úplne prirodzené, ale hlavne správne. O to viac správnejšie jej pripadalo, keď perami bozkával jej holú kožu okolo podprsenky a po chvíľke si vybozkával cestičku po jej bruchu, až k opasku. Šikovne ho rozopol a pohľadom na ňu zašiel, aby skontroloval jej výraz.

Uprene na neho pozerala a spodnú peru si nonstop hrýzla. Ten, v podstate, nevinný čin s ním narobil hotové divy a mal pocit, že sa už viac ovládať nedokáže. Bez premýšľania jej stiahol rifle a naskytol sa mu pohľad na nohavičky, ladiace s podprsenkou.

Usmial sa a nechal, aby ho pritiahla späť na seba, pričom mu jediným rýchlim ťahom dala dolu tričko. Znova sa vrátil k bozkávaniu jej dokonalých pier a užíval si ten pocit, keď mu svojimi drobnými prstami prechádzala po plochom bruchu a láskala ho na bradavkách. Keď zrazu rozopla jeho nohavice, prekvapil sa, lebo si vôbec nestihol uvedomiť, že sa o to pokúša a pomohol jej s ich vyzlečením.

Zostali len v spodnom prádle, ale obaja mali pocit, ako keby toho na sebe mali strašne veľa. Diana ľavou nohou zašla pod jeho boxerky, čím u neho vyvolala prekvapený smiech, plný spokojnosti. Zakvačila sa na neho ešte pevnejšie a nadvihla sa, keď Jessie bojoval so zapínaním podprsenky. Trvalo mu to však asi päť sekúnd a srdce jej urobilo asi desať sált, keď ju stiahol dolu a očami zastal na jej drobných prsiach, ktoré mu pripadali úplne dokonalé. Zosunul sa dolu a pobozkal ju najprv na ľavé a potom na pravé. Oba palce zavadil do jej nohavičiek a desivo pomaly ich zosúval dolu, až mala chuť na neho zakričať, nech zbytočne nezdržuje, ale v tom momente jej zhrýzol bradavku a zabránil jej tým vo vydávaní akýchkoľvek iných zvukov, ako sú vzdychy.

Ruky zaťala do pästí a keďže ich mala v jeho vlasoch, potiahla ho za ne, na čo ju odmenil pobaveným chichotom a ten kúsok látky, čo na nej zostal, skončil razom na zemi. Čiernovláska mala pocit, že prinajmenšom zhorí. Bolo jej také teplo, ako ešte nikdy, ale tá nesmierna horúčava sa ešte vystupňovala, keď do nej Jessie jemne vnikol a pomaličky sa začal hýbať. Diana sa k nemu chcela pridať, ale zatlačil ju do matraca a priľahol ju tak, že sa nevedela ani pohnúť. Omotala mu ruky okolo krku a vychutnávala si bozky, ktorými obsypával jej krk a prsia.

Čím dlhšie v nej zotrvával, tým sa stávali jeho pohyby rýchlejšími a tvrdšími. Keď na ňu po dlhom čase celý spotený dopadol, nedokázal chytiť dych. Jednou rukou ho škrabkala na hlave a druhou mu prechádzala po boku sem a tam.

„Milujem ťa,“ pošepol a znova ju pobozkal.

Odtiahol sa a tvár mu rozjasňoval ten najväčší a najúprimnejší úsmev, aký kedy zo seba vydoloval.

„Aj ja teba,“ šepla späť a špičkou jazyka mu prešla po spodnej pere.

Zavrčal a Diana sa nemálo prekvapila, keď sa vrátil k predchádzajúcej činnosti. Celkom sa uvoľnila a užívala si jeho pohyby, ktoré napĺňali celé jej vnútro.

Vonku žiarili hviezdy a Diana sa na ne nemohla vynadívať. Nikdy si neprestala predstavovať, že aj jej rodina sa na také hviezdy zmenila a teraz na ňu dávajú pozor. Bolo to možno detinské, ale lepšie, ako sa umárať v depresii a ničote, ako tomu bývalo voľakedy. Naučila sa, ako si zo života brať len to najlepšie a bola rozhodnutá v tom pokračovať. A keď nad tým tak uvažovala, prišla na to, že to ani nebude ťažké, keďže Jessie jej vlieval do žíl chuť žiť a smiať sa.

Pootočila sa k nemu a venovala mu láskyplný úsmev. „Myslíš, že počuli...“ začala a kývla hlavou smerom k dverám.

Jessie sa zasmial a mykol ledabolo plecom. „No a? Však sme doma a môžeme si robiť, čo chceme,“ vyhlásil jednoznačne a jeho hlas nepripúšťal kompromisy.

„Sme?“ zadivila sa a otočila sa celkom k nemu.

Jessie prikývol. „Jasné, teraz tu budeš žiť so mnou a preto to bude aj tvoj dom. Ak sa ti nepáči, kúpime iný,“ navrhol rýchlo a Diana ho zarazil a plesla mu po holom pleci.

Prehodili cez seba len tenkú prikrývku a zostali ležať nahí. Ani jednému sa nechcelo odchádzať z postele a tobôž nie obliekať sa.

Zavrtela hlavou. „Je to tu úžasné,“ povedala a prsty si preplietla s tými jeho.

Predstava, že ona a Jessie budú spolu žiť v jednom dome ako rodina, bola v jednom smere mierne stresujúca, pretože – povedzme si úprimne – nikdy nemala zodpovednosť za nič a nemusela sa starať o nikoho, okrem seba, čo občasne tiež nebolo potrebné, lebo jej rodičia a neskôr strýko, s ňou zaobchádzali ako v bavlnke a keby mohli, čistili by jej aj zuby. No zároveň si uvedomovala, že je pripravená a že chce byť s ním, zaspávať pri ňom a že túži po tom, aby bol to prvé, čo ráno uvidí, keď sa zobudí.

„Nad čím premýšľaš?“ vyzvedal Jessie, keď už dlhšie mlčala.

Na tvári sa jej objavil úsmev, ani si to len neuvedomila. „Že mám obrovské šťastie, že som stretla práve teba,“ odpovedala úprimne a vtisla mu jemný bozk na líce.

Keď sa chcela odkloniť, znova ju stiahol bližšie a vášnivo pobozkal. Zavrnela a keď sa uložil zasa na nej, mierne ho odtisla, ale nie moc ďaleko.

„Pani doktorka povedala, že máš oddychovať,“ upozornila ho hravo a Jessie sa neubránil pretočeniu očí.

„Veď oddychujem,“ vyhlásil a vrhol sa na ňu. Nemal už v úmysle ju do rána pustiť k slovu.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 14.: