OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 13.



Len porozumieť - Časť 13.Po rokoch.
Príjemné čítanie.

Časť 13.

 

Dvere sa pootvorili len na škáročku a čiernovlasá žena nakukla dnu. Chvíľku tam len tak postávala a odhodlávala sa k ďalším činom. Keď nazbierala dostatok odvahy, prekĺzla dnu a potichu za sebou zavrela. Zostala však stáť pri dverách a očami spočinula na blonďavom mužovi, ležiacom na nemocničnom lôžku. Vyzeral tak pokojne, celkom ako malé dieťa.

Hruď sa mu pravidelne zdvíhala, oči mal zavreté a na tvári ten najpokojnejší výraz, aký kedy u neho videla. Keď sa uistila, že spí, precupotala k posteli a posadila sa na kraj. Prstom jemne prešla po hánkach na jeho ruke a potom ju uchopila pevnejšie a stisla. Nechcela ho budiť, chcela ho len cítiť.

Pomrvil sa a zaklipkal očami. V prvom momente jej napadlo, že ujde, ale prikázala si zostať sedieť a aby sa utvrdila, že to tak aj zostane, preplietla svoje prsty s jeho a čakala. Dezorientovane sa poobzeral a voľnou rukou si pretrel modré oči. Odrazu mu akoby svitlo a pohľadom sa do nej z ničoho nič zabodol. Zostala sedieť ako prikovaná a z celej sily sa snažila byť pokojná. Srdce jej búšilo ako šialené a úsmev sa stoj čo stoj pokúšal dostať na jej pery. Ale nemohla sa ani pohnúť – bola doslova ako paralyzovaná.

Pootvoril ústa a párkrát mrkol, ako by si ani nebol istý, či vidí správne, alebo sa mu sníva. Zvraštil obočie a pomaly sa posadil. Vtedy si uvedomil, že sa držia za ruky. Pohľadom kmital z ich rúk na jej tvár.

Znova otvoril ústa, ale zavrel ich. Ešte niekoľko sekúnd bolo ticho, ale nakoniec sa ho rozhodol prerušiť. Všetky emócie sa v ňom búrili, až nadobudol pocit, že vybuchne. „Diana?“ spýtal sa a hlas sa mu zreteľne triasol.

Konečne sa uvoľnila a roztiahla červené pery do jemnulinkého úsmevu. Na nič viac sa neodvážila.

„Sníva sa mi?“ položil jej ďalšiu otázku a čiernovláska si všimla, že v očiach sa mu lesknú slzy.

Pokrútila hlavou a bez ďalšieho zbytočného premýšľania sa mu vrhla okolo krku. Silno ho stisla a keď ucítila, že si ju k sebe aj on pritiahol, nedokázala sa viac ubrániť slzám. Boli to však slzy šťastia.

Odtrhli sa od seba po veľmi dlhom čase a Jessie ani nevedel, kde začať. „Ako to, že si tu? Kedy si prišla?“ začal ju zahŕňať otázkami, ale hneď ju aj zastavil. „Počkaj. Zavolám sestričku, aby ti priniesla papier a pero. Musíš mi toho veľa povedať!“ mrmlal a načahoval sa po gombíku nad posteľou, ale Dianina ruka ho zastavila.

Znova zavrtela hlavou a v očiach sa jej nezbedne iskrilo. „Už to viac nepotrebujem,“ odpovedala, značne chrapľavým hlasom. Ale odpovedala a to bolo dôležité.

Zarazil sa v polovici pohybu a s vyvalenými očami na ňu doslova zízal, akoby ho zhypnotizovala. Chvíľku si to nechal uležať v hlave a keď si bol istý, že je schopný normálne hovoriť, spustil. „Takže si v poriadku,“ uisťoval sa a pozorne si ju prehliadal.

Bola trošku iná. Z jej tváre zmizla tá detskosť a nahradila ju ženskosť. Vlasy mala dlhšie, ako si pamätal a čierne oči neboli naplnené smútkom. Tiež mal dojem, akoby jej zostrely črty. Bola úchvatná, krajšia, ako si ju pamätal.

Prehltla a mykla plecom. „Môžem hovoriť a normálne jesť, aj keď kvôli poničenému žalúdku mám špeciálnu diétu,“ spustila a ani na sekundu neuhýnala pohľadom z blondiaka. „V Španielsku so mnou strýko pochodil kopec doktorov a po niekoľkých mesiacoch rehabilitácií a ožarovaní a ktovie čoho ešte som konečne mohla normálne prehovoriť. Aj keď už nikdy nebudem celkom v poriadku. Neprestajne mám pocit, ako keby ma bolelo hrdlo a občas sa to vystupňuje tak, že nedokážem ani sliny prehltnúť, ale to sa stáva málokedy,“ vysvetľovala a Jessie hltal každé slovo, ktoré opustilo jej ústa. „Beriem veľa liekov a... to je jedno. Neprišla som, aby som ťa znova zaťažovala mojimi problémami,“ uzavrela a uškrnula sa.

Jessie nechápal, ako ju to len mohlo napadnúť a okamžite ju zahriakol. „Zaťažovala? Celé tri roky som sníval o tom, ako ťa uvidím a dozviem sa, čo s tebou je,“ povedal celkom vážne a Dianina tvár zvážnela.

„Ale neprišiel si!“ vyhŕkla a do Jessieho uší sa tie slová doslova zabodli. Zneli ako obvinenie.

Najskôr nevedel, čo jej povedať, ale razom sa spamätal a zahanbene sklopil pohľad k zemi. „Chcel som, vážne. Lenže som nevedel, čo je s tebou. Či si tam nezačala odznova a...“ zasmial sa sám na sebe a hlavne na svojej chabej výhovorke. „Nechcel som ti pripomenúť všetku tú bolesť,“ vydýchol a spopod mihalníc na ňu pozrel, aby skontroloval, ako sa tvári.

Spočiatku nevedela, ako reagovať. Chcela ho chápať, ale po celý čas čakala, kedy príde. A bol to sakramentsky dlhý čas. „Chcela som, aby si prišiel,“ šepla skôr, ako si to stihla uvedomiť a slzy – tento krát žiaľu – zatlačila do úzadia.

Jessieho tvár v momente zjemnela a oboma rukami ju chytil za tvár. Čo si nahováral, keď celé tie roky žil s tým, že s ňou byť nesmie? Nikdy ani neuvažoval, že je to presne naopak, ako myslel. Ubližoval jej svojou neprítomnosťou a ani ho len nenapadlo nad tým premýšľať. Bol taký hlupák.

Zhlboka nasal vzduch do pľúc a pritiahol ju k sebe tak pevno, ako sa dalo. Uložila sa mu v lone, presne ako kedysi a Jessie zaboril nos do jej vlasov. Odrazu mal pocit deja vú. Ako keby sa vrátili v čase a nikdy od seba neodišli.

Stisol ju silnejšie a z hrdla mu vyšiel bolestný ston. Tak dlho žil bez nej a trápil sa. Všetko to mohli vynechať – obaja – ani jeden nemusel trpieť a predstavovať si, čo by bolo, ak by boli spolu. Keby tak len mohol všetko vziať späť a nepustiť ju. Alebo ísť po mesiaci, či týždni, po ňu a priniesť ju späť. Aj modré z neba by jej zniesol, len aby jej nič nechýbalo.

Nadvihla hlavu a pozrela mu spriama do očí. Pohľad jej opätoval a srdce mu spokojne poskočilo, keď sa usmiala. Naklonil sa k nej a opatrne sa svojimi perami obtrel o jej. Cítil, ako sa zachvela a po tele mu prebehli zimomriavky.

„Chýbal si mi,“ pošepkala a priľnula sa k nemu ešte viac.

Už to nevydržal a bozk prehĺbil. Jazykom jej zašiel do úst a láskal jej celé vnútro. Diana si ho pritiahla bližšie, až sa prevalili a Jessie teraz ležal na nej. Všetko stratilo na dôležitosti a obaja zo svojej hlavy vytesnili okolie. Zabudli aj na to, že sa nachádzajú v nemocničnej izbe, kde sa kedykoľvek môže niekto zjaviť. Len sa tisli jeden k druhému a užívali si vzájomné dotyky a bozky.

Diana omotala nohy okolo Jessieho pása a blondiak zavzdychal pod náporom tej vášne, čo sa rozliala do celého jeho tela. Na milimeter sa odtiahol, aby mohol vidieť do jej tváre, no hneď sa perami znova prilepil na tie jej. Rukami hladne blúdil po celom jej tele, až jej nimi šikovne zašiel pod mikinu a tričko, kde sa ukrývala jej hebká koža. Nemal v úmysle prestať a ona nevyzerala, že by jej to vadilo, ale to by nemohlo byť naokolo toľko neprajníkov.

„E-ehm,“ ozvalo sa od dverí a Jessie takmer od úľaku vyskočil na strop.

Zvrtol sa a stretol sa s pobaveným Nicolasom, opierajúcim sa o zárubňu so založenými rukami.

„Nerád ruším,“ prehodil postarší pán a popod fúz sa smial.

Diana sa pozviechala a napravila si pokrkvané oblečenie. Pohľadom zabehla na Jessieho a ten si všimol, že sa jej oči nezvyčajne lesknú a na tvári má tak široký úsmev, aký u nej hádam nikdy nevidel. Možno naposledy, keď bola dieťa.

„Prečo ti neverím,“ reagovala Diana na poznámku svojho strýka a Jessie sa nemohol prestať diviť.

Nebol zvyknutý, že jeho mačiatko rozpráva a keď to teraz počul, pripadal si ako vo sne. Pôsobila tak bezstarostne a spokojne, až sa musel vyškierať ako idiot. Aj napriek Nicolasovej prítomnosti si ju pritiahol k sebe a uložil sa s ňou na posteli. Nicolas si zasa sadol na pohovku a oboch ich zaujato sledoval.

„Ak si myslíte, že teraz ju s vami znova pustím do Španielska, mýlite sa,“ začal a ucítil sa na sebe Dianin zaujatý pohľad. Ako keby mu do tváre vypaľoval dieru. Striasol sa, ale keď mu stisla znova ruku, jeho telo sa uvoľnilo z toho divného kŕča.

„Musí sa vrátiť,“ odvetil len brunet a Diana sa zamračila.

Jessieho v prvom momente prepadla panika a možno by sa na Danteho aj rozkričal, ale čiernovláska ho našťastie predbehla a nemal čas na to, aby začal šalieť. Predstava, že o ňu znovu príde, keď ju už konečne má pri sebe, bola desivá a nechcel sa s tým zmieriť. Nechcel o tom ani premýšľať. Bolo to príliš bolestivé.

„Povedal si, že sa môžem rozhodnúť sama a ja chcem zostať tu,“ vyhlásila pevným hlasom, plným pokoja, ktorý sa razom vlial aj do Jessieho.

Nicolas chcel očividne protestovať, no slová mu došli a zmohol sa len na zízanie na svoju neter, ktorej oči svietili šťastím. Hádam nikdy ju takú nevidel. „A čo škola?“ spýtal sa len s nadvihnutým obočím a Jessie sa automaticky stočil na Dianu.

Prvé, čo ho napadlo, bolo oznámiť, že on jej školu zaplatí aj v Denveri, ale nechcel rozhodovať za ňu a, nedajbože, nútiť ju do niečoho.

„Školy majú aj tu,“ odvetila len a mykla plecom.

Blondiakovi zišlo na um, že je nesmierne rozkošná, keď pôsobí tak pokojne a vyrovnane. Keď sa jej tvár nekriví od smútku a oči nemá neprestajne naplnené slzami. Ak by mohol, vybozkával by z nej dušu, ale vzhľadom na prítomnosť Nicolasa sa ovládal, aj keď ho to stálo všetko sebazaprenie. Odrazu sa mu tie tri roky zdali ako veľký, zlý sen.

Nicolas si nahlas vzdychol a najprv pôsobil, že uvažuje a napokon prikývol. „Si dospelá. Nemôžem ťa nútiť do vecí, ktoré nechceš, ale mám o teba strach,“ povedal a nervózne mykal nohou.

Diana sa zamračila a vyzerala nechápavo. Keď bude s Jessiem, nemôže sa jej nič stať. „Nemáš dôvod, aby si sa bál,“ napomenula ho a v krku jej navrela hrča, keď si všimla Jessieho upretý pohľad.

„Mason je stále na slobode. Nepodarilo sa im ho za tie tri roky chytiť,“ oznámil jej a starostlivo sledoval jej reakciu.

Najskôr zbledla a narovnala sa. Rukou sa zaprela do čela postele a pár sekúnd tú informáciu spracovávala, akoby jej ani neporozumela. Následne na to pootvorila ústa a hneď ich aj zaklapla.

„To kvôli nemu som tu,“ dodal na objasnenie Jessie a upevnil zovretie, v ktorom ju držal.

Chcel, aby pri ňom zostala, ale nemohol ju prinútiť a aby sa správne rozhodla, musí poznať všetky skutočnosti. Nikdy by ju vedome riziku nevystavil a Mason je jedna z najväčších hrozieb, ktoré za svoj život postretol. Nezastaví sa pred ničím, jediné, čo ho dokáže stopnúť, je smrť. Z tej myšlienky sa striasol, ale zároveň si uvedomoval, že je to to najlepšie, čo sa im môže prihodiť.

Ešte chvíľu bola ticho a potom rozhodila rukami. „Ak sa mi má niečo stať, tak sa stane,“ prehlásila odhodlane a uškrnula sa.

Nicolas čosi zahundral, ale Jessie to nezachytil a Diana sa vrátila do svojej pôvodnej polohy. Rozvalila sa na Jessieho a potichu priadla, keď jej rukou prechádzal po ramene a občasne jej vtisol bozk na spánok. Ani jednému z nich nebolo do reči. Ticho prerušil nakoniec Nicolas, ktorý vstal a tleskol rukami.

„Mali by sme sa ísť ubytovať,“ navrhol a Diana pritakala.

„Kam?“ vyzvedal Jessie a odmietal ju pustiť, keď sa pokúsila vstať. Spadla späť na neho a z úst jej vyšiel roztopašný chichot.

Nicolas nad nimi prevrátil oči, ale nekomentoval to. „Do hotela,“ odpovedal a navliekol na seba kabát, ktorý mal prehodený cez operadlo pohovky.

„No to teda nie!“ zvolal rozhorčene Jessie a napokon to bol on, kto vstal a zabalil sa do svojho mäkučkého županu, ktorý mu z domu priniesla Sam, spolu s miliónom vecí, ktoré ani nepotreboval. „Pôjdete ku mne,“ dodal, keď sa tackal ku dverám.

Stále bol veľmi slabý, ale cítil sa oveľa lepšie, ako predtým. No tú malátnosť mohlo mať na svedomí, že málo jedol. Dávali mu zväčša len nejaké polievky a ovocie, neprestajne bol napojený na infúzie. Tiff trvala na tom, že nemôže len tak spadnúť do svojho obvyklého režimu a držala ho v móde, ktorý mu starostlivo nastavila.

„A teraz si sa vybral kam?“ spytovala sa Diana, keď Jessie otvoril dvere a odhodlane sa vydal po chodbe, aj keď sa mu hlava nepríjemne točila.

Zastal a otočil sa na čiernovlásku, ktorá už postávala pri ňom a čakala na odpoveď. „Za Tiff. Podpíšem reverz a pôjdem domov tiež. Hádam si nemyslíš, že budem ležať tu, keď ty budeš tam,“ mrmlal a predieral sa pomedzi ľudí, ktorí sa náhlili z jednej strany na druhú.

A okrem toho, už mal plné zuby toho nemocničného smradu a doktorov, ktorí ho kontrolovali pätnásťkrát denne. Tiffany povedala, že potrebuje odpočívať, ale v tom neprestajnom chaose, ktorý v nemocnici vládol, sa to ani nedalo. Jasné, to je to, čo jej povie, ak bude protestovať.

Rozrazil dvere na jej kancelárii a vovalil sa dnu ako veľká voda. Tiff sa ani netvárila prekvapene, keď ho uvidela a rezignovane sa oprela do kresla. „Vedela som to,“ vyhlásila a Jessie sa posadil na stoličku pred jej stolom.

Ani za nič neprizná, že ten kúsok, ktorý prešiel, ho unavil. Dokonca cítil, že sa spotil a tak si nenápadne utrel kropaje potu z čela. „Čo?“ vyzvedal a jeho splašené srdce sa ukľudnilo, keď mu Diana položila ruky na plecia.

„Že sa silou-mocou budeš hrabať domov, keď sem Dianka príde.“ Zaškľabila sa a na stôl položila akýsi papier.

Ako si Jessie všimol, bol to reverz. Neposunula ho však jeho smerom, ale pridržala ho pri sebe a na Jessieho vrhla autoritatívny pohľad.

„Pustím ťa domov, ale jedine v prípade, ak mi sľúbiš, že nevyjdeš z postele a ty,“ stočila pohľad na Dianu, „ho stade za žiadnych okolností nepustíš!“ dodala a Jessie si nemohol pomôcť, ale musel sa zasmiať.

„Chováš sa ako mama,“ vydýchol pomedzi smiech a pravú ruku si pritlačil na brucho, lebo ho nepríjemne bolelo. Škvŕkalo mu od hladu, až sa zahanbil. „Sľubujem,“ vyhlásil a nedočkavo chňapol po papieri.

„Budem ťa kontrolovať desaťkrát denne, to ti prisahám,“ povedala Tiff, keď Jessie čarbal svoj podpis na dva papiere a jeden si hneď poskladal do vrecka na župane.

Keď sa postavil a Diana ho automaticky z jednej strany podoprela, otočil sa žartovne na najlepšiu priateľku. „Ešte niečo, maminka?“ zavtipkoval, za čo si vyslúžil škaredý pohľad od pani lekárky.

Zrazu sa cítil uvoľnený a v pohode. Predstava, že o chvíľu bude doma a Diana bude pri ňom s ním robila hotové divy a nemohol sa dočkať, kedy sa konečne niečoho naje. V nemocniciach teda veľkú starosť o svojich pacientov nemali a to tam on mal protekciu. Normálne sa bál toho, čo by s ním bolo, keby tam nebola Tiff, ktorá s ním zaobchádzala ako s kojencom a keby mohla, navliekla by ho do plienok a dupačiek. Zarazil sa nad tým, aké hlúposti mu lietajú hlavou a radšej sa sústredil na kladenie nohy pred nohu. Nechcel sa veľmi zapierať o Dianu, aj keď tá ho oboma rukami objala okolo pása. On jej zasa prehodil ruku cez plece a pritisol si ju bližšie.

Nicolas ich čakal v izbe a prechádzal sa sem a tam. Keď vošli dnu, otočil sa na nich a bez slova čakal.

„Dajte mi minútku,“ poprosil Jessie, keď za sebou zavrel dvere na kúpeľni.


Normálne som si pri písaní uvedomila, že mi Dianka chýbala - ja viem, že aj Vám. Takže, čo vravíte? Spokojnosť, či ani nie?

Foto "staršej" Diany je na mojom zhrnutí a poteším Vás, lebo na tých dvoch sa môžete tešiť aj v ďalšej kapitole. Rozhovor a "zbližovanie" budú jej hlavnou témou. :P

Mimi :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 13.:

10. mima33 admin
17.02.2014 [18:54]

mima33Blacks, minule si sa ma pýtala na kapitoly s obmedzením Emoticon tak na ďalšej ho máš Emoticon Ďakujem Emoticon

9.
Smazat | Upravit | 17.02.2014 [18:52]

bolo to tak krasne ako som ocakavala Emoticon di je spat a ja sa tesim, ze sa s nou este stretneme, a mozno aj viackratteraz ked budu byvat u jesinka? Emoticon ja idem utekam kliknut na dalsiu Emoticon

8. mima33 admin
15.02.2014 [17:49]

mima33Tethys, už som zľakla, že si na mňa zanevrela Emoticon som rada, že si späť Emoticon A súhlasím s tebou, myslím, že tí dvaja si toho už vytrpeli dosť - nie že by som im to teraz uľahčila Emoticon Ďakujem ti Emoticon

7. Tethys přispěvatel
15.02.2014 [16:17]

TethysSlavnostně hlásím, že jsem zpět a doháním resty! Emoticon
Teda, z týhle kapitoly mě trošku bolí plomby a dostala jsem neovladatelnou chuť na čokoládu. Jess a Di jsou si prostě souzeni a já jsem hrozně ráda, že jsou zase spolu. Zaslouží si to. Emoticon
Hned jdu na další. Emoticon

6. mima33 admin
12.02.2014 [14:56]

mima33Kiki, keď si spokojná ty, som aj ja Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

5. kiki1 přispěvatel
10.02.2014 [23:11]

kiki1Jo, taky mi Dianka chyběla a to moc. A jsem přešťastná, že je zpět. Emoticon Setkání bylo super a moc jsem si kapitolu užila. Už se nemůžu dočkat sbližování. Emoticon Takže, z mojí strany maximální spokojenost. Emoticon Emoticon Ať je tu nová kapitola co nejdřív! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. mima33 admin
10.02.2014 [19:47]

mima33Perlička, ja sa škerím poslednú hodinu - dolaďujem ďalšiu kapitolu, takže viem, o čom hovoríš Emoticon Som rada, že ťa kapitolka potešila a dúfam, že ťa poteší aj ďalšia. Pri troche šťastia ju pridám zajtra Emoticon Inak - s tou posteľou máš pravdu, ale Jessie musí oddychovať Emoticon Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

Maggs, na ďalšej som si práve opravovala chyby, takže sa ju pokúsim pridať zajtra. Ani nevieš, ako si ma potešila. Som rada, že sa páčilo a že si spokojná Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

Deny, emócie sú potrebné a že ti ukápla slzička ma teší. Hlavne, keď to bolo od šťastie (?) Emoticon dúfam. A ženy sú silné a samostatné bytosti, občas (často) inteligentnejšie ako muži, so... you are right Emoticon A k posteľovej scéne sa nevyjadrujem (ďalšia bude +15 Emoticon ) Veľmi pekne ďakujem Emoticon

3. Deny
10.02.2014 [19:38]

ÁNO, áno, áno, áno, áno, áno !!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Diana sa konečne vrátila - keď nejde hora k mohamedovi, musí ísť mohamed k hore Emoticon Vždy to zostane na žene, aby urobila prvý krok Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Pri tom zvítaní sa som normálne plakala, bolo to krásne, vždy tie emócie, dokonalé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Konečne, jupí!! A veľmi sa teším na ich "spoločné nažívanie" v Jessieho byte...
P.S. Dúfam, že tá posteľová scéna bude pokračovať tam, kde prestala a tentoraz už nebudú vyrušení Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. MaggieLove přispěvatel
10.02.2014 [17:00]

MaggieLoveJSem na 100% ne na 200% peocent spokojená.Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Tahle kapitolka byla tak krásná! Celou jsem si jí užila a asi si ji přečtu znova Emoticon Teda určitě. Dobře jsem se i pobavila, což jsem dnes potřebovala.
Honem honem další! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Perla přispěvatel
10.02.2014 [16:35]

PerlaTak predstava Jessieho ako sa prediera nemocnicou ma dostala. Škerila som sa na monitor ako debil a spolubývajúca na mňa len zízala ako na blázna.
Každopádne.... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Diana is back!
No tak na toto som sa tešila, o tomto som snívala... Tá posteľová scéna a Nicolas v tom najlepšom... ja som sa jednoducho celú kapitolu usmievala a tešila spolu s mojím zlatým Jessiem.
A že ho má Diana udržať v posteli? To by predsa pre týchto dvoch nemal byť najmenší problém, nie? Emoticon Emoticon Emoticon
Jeee... keby tak už bola ďalšia. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!