OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hurricane - 7. kapitola

03.08.2013 (15:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 22× • zobrazeno 3129×

7. kapitola – Pristihnutá

Cerise privrela oči a roztrasene od seba rozkročila nohy. Bolo to nepríjemné. Hoci bola Marta žena, Cerise nebola zvyknutá na prehliadky u gynekológa. A v tejto chvíli chcela byť sama.

„Už je po všetkom. Môžeš sa obliecť,“ zašepkala Marta a umyla si ruky v miske. „Budeš v poriadku, nie je to nič vážne. V každom prípade by si sa mala asi týždeň vyhýbať telesnému styku, aby sa ti to nezapálilo.“

„Zdá sa vám, že by to bolo moje rozhodnutie?“ zasmiala sa Cerise a prikryla sa. Marta stiahla pery do úzkej linky, brada sa jej zachvela.

„Poviem o tom Jaredovi. Určite dá na moju radu,“ odporovala.

„Ó, áno. Jared vždy dal na radu otrokyne,“ odvetila hľadiac pri tom do stropu. Nechcela sa o tom s Martou baviť. Je stará, jej spomienky už vybledli a nenávisť bola nahradená materinským citom. Marta už nebola stopercentná žena.  

„Jared je anjelik,“ odvetila Marta so slzami v očiach. Cerise zapochybovala, či je táto viac ako storočná žena príčetná. Preto jej neprotirečila a usmiala sa.

„Áno. Vyzerá ako anjel,“ prikývla a potlačila slzy, ktoré sa jej drali do očí. Anjel by toľko neubližoval. A nezabíjal. „Poviete mu, že potrebujem oddych, však? Však mu to poviete, Marta?“

Marta s úsmevom prikývla a pohladkala ju po hnedých vlasoch. Cerise privrela oči a preklínala sa za svoju slabosť.

„Poviem,“ prikývla Marta. Cerise jej v tej chvíli bola vďačná. Pripomenula jej mamu, ktorá jej tak veľmi chýbala.

Lenže Marta nebola jej mama. Napriek všetkému to bola Jaredova mama. A Cerise ho znenávidela o to viac. Mal všetko.

„Ak vám to neprekáža, rada by som sa trochu prespala,“ povedala a zavrela oči. Marta sa postavila a so slovami, že ju nechá osamote, odišla z miestnosti.

Jared je anjel?

Nad tou vetou sa neveselo zasmiala. No musela uznať – prekvapilo ju, že sa v sprche nič nestalo. Zastavili ho jej modriny? Nebodaj jej nechcel ublížiť?

Pravdepodobne mu prišlo zle pri pohľade na moje telo, pomyslela si a z neznámych príčin ju to zabolelo.

Ak je to tak, sama si bude ubližovať. Pokiaľ ho jej odporný vzhľad odradí... stojí to za to.

Stojí? ozval sa hlas v jej hlave. Cerise sa postavila a rozzúrene strhla perinu z postele. Nenávidela ho. Ako jej to mohol urobiť? Ten prekliaty čip ju nútil myslieť na také veci... Bála sa svojich myšlienok.

Jared voňal. Dokonca viac ako len to. Párkrát sa pristihla, ako sa ku nemu nakláňa, aby sa tvárou dotkla jeho krku a zhlboka sa nadýchla. Tá vôňa ju dostávala do euforického stavu. A jeho dotyky boli tak... dokonalé. On celý bol dokonalý.

Teda až ký sa mu nepozrela do očí. Jeho modrý pohľad ju vždy vedel dostať na kolená, až na samé dno. Pripomínal jej, kto skutočne je. A akú rolu v tejto hre zohráva ona.

Cerise bola vždy hrdá. Vzpriamená. Neraz utrpela zlomeninu, keď odvrávala svojmu predchádzajúcemu majiteľovi – svojmu otcovi.

Lenže Jared jej zobral aj to posledné, čo mala. Hnusila sa sama sebe. Plakala a zubami si hrýzla do jazyka vždy, keď sa jej dotkol a ona mala chuť zavzdychať.

Prstom si nahmatala malú vypuklinu na svojom krku. Bola skoro neviditeľná, na pohľad by si ju nikto nevšimol, a možno ani na dotyk. Lenže Cerise ten čip pálil. Až bytostne cítila, ako jej jemne pulzuje pod pokožkou pri každom údere svojho srdca.

Nechtami sa ho opäť pokúsila vyrezať. Zacítila, ako jej stekajú tenké prúžky krvi po ramene, no to bolo asi tak všetko. Bol príliš hlboko na to, aby sa ho dotkla.

„Prečo ma zabíjaš?“ zašepkala, neschopná ďalšieho pohybu. Nemôžem dýchať.

Dom bol prázdny. Po dlhšom premýšľaní sa rozhodla, že to využije a trochu sa tu porozhliadne. Dole, vo veľkej obývačke, sa jej dostalo veľkého prekvapenia. Hneď pod telkou totiž objavila menšiu ošúchanú skrinku pokrytú prachom, očividne dávno zabudnutú a nepoužívanú.

.............

Jared sa zahľadel na dievčinu ležiacu pod ním. Mala zelené oči a čierne vlasy. Nebola nádherná.

Dievčaťu sa triaslo celé telo. Celá bola zahalená do čiernej lesklej kože. Okolo krku mala upnutý golier a elastické nohavice končili až pri pätách. Hruď mala úplne plochú a boky rovnako rovné.

„Koľko máš rokov?“ opýtal sa jej.

„Trinásť,“ odvetila zachrípnutým hlasom. V Jaredovom pohľade sa na sekundu objavila nespokojnosť. Nebol pedofil. Nikdy nechápal mužov, ktorí radi spali s dievčatami pod pätnásť rokov. Nemali prsia ani boky, ženské hormóny boli ešte nedostatočne prebudené a veľakrát sa stalo, že normálneho dospelého muža ani len nepriťahovali. Boli ešte len deti.

Lenže dnešok bol pre Jareda iný. Keď sa ho Marko spýtal na vek... Mlčal. Potom mykol plecami a povedal, že mu to je jedno. A Marko to zobral ako výzvu. Najhoršie na tom bolo, že Jared presne vedel, ako sa Marko rozhodne.

„Chcela by si, aby som ťa pustil?“ povedal s úsmevom na perách. Dievča okamžite prikývlo, v očiach sa jej zračila nádej. Jaredov úsmev sa rozšíril a jemne dievča pohladil po vlasoch. Dlaňou postupne prechádzal z líca po sánke až ku krku. Chytil medzi prsty zips a prudko potiahol, kožená kombinéza sa jej rozopla od krku až po stehná.

Dievčina sa mykla, vyvalila oči a tlmene skríkla, keď jej ústa zapchala Jaredova druhá ruka. Naoko ľútostivo pokrútil hlavou a zašepkal: „Prepáč. Mal som zlý deň.“

Zo stola zobral nôž a zmeral si ho zaujatým pohľadom. Toto nerobil už... dlhšiu dobu. Odkedy ho odvolali z armády, už nebol ochotný zúčastňovať sa na mučení. Avšak to, čo sa stalo s Cerise...

Nemohol si dovoliť zmäknúť. Ahnes s Gernerom boli príliš veľké ryby v rybníku. A on nemal chuť stať sa v ich očiach ľahkým terčom, práve naopak. Museli vedieť, že on so sebou zametať nenechá. Bol hrdý. Nie ako David, ktorý o svoju hrdosť už nedbal a bolo mu úprimne jedno, akú veľkú podradnú prácu robí. Jared nemal v pláne stať sa bábkou.

Preto zväčšil stisk na rukoväti a zaťal. Bez väčších ťažkostí rozrezal kožu tak, až dievčaťu spadla úplne z pliec a ona pred ním ležala nahá. Pomocou noža odrezal rukáv a vytvoril tak koženú šatku na ústa. Prevliekol jej ju cez hlavu a vzadu pevne zaviazal. Nemal rád, keď kričali.

Ostrou hranou prešiel po krčnej tepne a urobil jej krvavé krúžky okolo bradaviek. Celá sa chvela, no neodvažovala sa pohnúť. Ruky mala čiernymi putami uväznené k posteli. Už nebola panna.

Jared znechutene zvraštil tvár. Bola pre neho tak... špinavá. Nie ako jeho Cerise, ktorá mala sex len raz a aj to s ním. Pochytil ho bezdôvodný hnev. Cítil, ako mu nenávisť ku bezbrannému stvoreniu pod ním úplne zastiera zrak.

Odhodil nôž a prudko do nej vnikol - až na samý doraz. Dievčaťu vytiekli slzy z očí a to ho ešte viac rozzúrilo. Pripomenulo mu to, ako pri ňom vtedy plakala Cerise. Prečo, dopekla, plačú?!

Schytil ju za vlasy a zaklonil jej hlavu dozadu, zatiaľ čo na ňu nešetrne dorážal ako zmyslov zbavený.

Bolo mu jedno, že dievča pod ním má sotva trinásť. Všetko mu bolo jedno. Na jej mieste si predstavil Cerise, ako jej ubližuje a ona sa mu nedokáže brániť. Nedokázal si vysvetliť, čo ho to ráno popadlo, že jej nedokázal spôsobiť bolesť. Vedel však jedno – ešte dnes v noci jej to vráti.

Keď po prvýkrát vyvrcholil, stlačil dlane v päste a tým jej na rukách spravil modriny. Opäť zobral do rúk nôž a urobil hlboké škrabance na bruchu. Dievčina vrieskala, no nebolo ju počuť vďaka koženej páske. Z očí sa jej naďalej kotúľali slzy.

Všimol si, že má žalostne malé prsia. Zatiaľ čo Cerise mala bez pochýb väčšia B-čka, toto dievča malo tie najmenšie prsia, aké kedy videl.

Bol ešte viac znechutený ako pred tým. Ako mohli takéto ženy uspokojovať? Odrazu mu to, čo robí, prišlo odporné. Podráždene zasyčal a zliezol z nej tak rýchlo, ako sa len dalo. Premýšľal, čo môže v takejto situácii urobiť.

Načo sem vôbec prišiel? Aby si dokázal, ako dokáže byť bezcitný? To už dávno vedel. Necítil výčitky svedomia ani voči nej a ani voči Cerise. Iste, možno ho zastavil pohľad na jej modriny a nechcel jej ďalej ubližovať, no to bolo len chvíľkové zlyhanie. Teraz mal pocit, akoby sa to ani nikdy nestalo.

Bol opäť sám sebou. No aj tak sa musel zamyslieť nad tým, ako z tohto plánu upustiť a vyťažiť čo najviac. Pred Ahnesom sa nemusel pretvarovať. Vedel o sebe, že muža akým bol Ahnes ľahko v slovnej šarvátke porazí a čo sa týkalo Gernera... Ak by nemal tak vysoké postavenie, ani by nepípol.

Preto stačilo, aby ich presvedčenie o jeho maličkosti, len zväčšil nejakým ďalším skutkom. Alebo fámou. A Marko bol dokonalý kandidát na jej uskutočnenie.

Jared sa nad ňu opäť nahol a sňal jej kožu z úst. Očami spočinul na noži ležiacom na zakrvavenej prikrývke a v tej sekunde sa rozhodol. Nemal rád mučenie, stále si to musel opakovať. Lenže armádny výcvik určite urobil svoje a keď chcel, - keď veľmi chcel, - vedel byť v mučení profík.

„Teraz budeš kričať, áno? Budeš kričať z plných pľúc,“ povedal Jared a opäť sa ostrá čepeľ dotkla detskej pokožky.

Zakričala. A Jared sa spokojne usmial, lebo ho počúvla. Ten výkrik bol tak tenký, vysoký a srdcervúci, až mu to trhalo ušné bubienky. Opäť zatlačil. Vedel, kde sú pomyselné hranice. Vedel, ako má mučiť, a pri tom nezabiť. A ako to má vykonať tak, aby obeť nezamdlela a bola nútená prežívať mučenie naplno spolu s ním.

Triasli sa mu ruky. Bez toho, ani čoby to len tušil, jeho pevný stisk bol čoraz slabší a slabší. No aj tak pokračoval. Po piatom záreze sa vo dverách objavil Marko.

„Jared! Dopekla! Nezaplatil si si za mučenie. Ak by si ma varoval, dal by som ti zvukotesnú izbu,“ zasyčal nahnevane a zbežne prešiel po dievčati pohľadom. Nevyzeral, že by ho to nejako šokovalo či znechutilo. A Jaredovi náhle došlo, že latka je postavená príliš vysoko.

Možno bol Marko známy ako klebetnica a rozširovateľ pravdivých aj nepravdivých fám, no mal aj tú schopnosť, že vedel mučiť. A bol na to zvyknutý. Vlastne ľudia akými boli Eddie či známy senátor z Ohia tu chodili viac ako len raz za týždeň.

Jared nebol zvyknutý prehrávať. Stisk na noži opäť zosilnel.

„Chceš sa pozerať?“ uškrnul sa a opäť zaťal, oveľa hlbšie a oveľa bližšie k rozkroku ako pred tým. Už skoro nepočul. V ušiach mu neustále zvonilo a nebol si istý, kedy kričí a kedy nie. Markov fascinovaný a obdivný pohľad mu neušiel.

„Keď tak na ňu pozerám... myslím si, že mučil si ju už dosť dlhú dobu. Ale užil si si s ňou vôbec? Je z Veľkej Británie, myslím, že je Írka. Bola by jej škoda,“ povedal Marko, zatiaľ čo si pohodlnejšie sadol do kresla naproti Jaredovi. Mal na nich perfektný výhľad. Jared potlačil nutkanie vyhodiť ho za dvere so slovami, že na lacné porno sa môže pozrieť aj doma.

„Už som to s ňou raz skúsil. Nič moc,“ odsekol. Marko sa chápavo zamračil.

„Bránila sa?“

„Horšie. Ani sa nepohla.“

„Ah tak,“ prikývol a smutne si vzdychol. „Veľmi veľká škoda. Nuž, tento problém s prispôsobivosťou tovaru už riešia Kanaďania. Počul si niekedy o projekte SULLY? Je pomenovaný po nejakom významnom astrológovi – bohvieprečo – a čo som počul, tak v tom má prsty náš milovaný prezident Spojených štátov.“

„Myslíš Andrewa Jacksona?“ spýtal sa Jared, zatiaľ čo si navliekal nohavice. Marko prikývol. „Nepočul som o nijakom kanadskom projekte.“

„To mi bolo jasné. Čo som počul, tak Gerner sa stará len o tú svoju Ambróziu. Aj tak si myslím, že projekt s Brazílčanmi je totálna sprostosť. Sú nespoľahliví. Ako inak, keď je to južanský štát? Čím nižšie ideš, tým lenivejší národ stretneš,“ uškrnul sa Marko.

„Čo je podstatou projektu SULLY?“

„Nuž... nič zaujímavé. Teda, niežeby tá vec, na ktorej sa pracuje, nebola dobrá, no ani zďaleka to tak nepreháňajú ako Gerner. Projektov je veľa, prachov zase málo. Asi pred dvadsiatimi rokmi sa USA s Kanadou dohodli, že supertajný projekt sa konečne zrealizuje. Z Francúzska ešte v ten deň doviezli čosi okolo tridsať detí – dievčat, ktoré umiestnili do zrenovovaného sirotinca a začali sa o ne starať s cieľom, že ich vychovajú podľa svojho gusta.“

„Podľa... čoho?“ Jared v duchu zanadával nad Davidovov neschopnosťou. Toto bol jeden z dôvodov, prečo mu aj naďalej dovoľoval ich dohodnuté štvrtkové návštevy - chcel mať o všetkom prehľad.

„Oblbujú ich. Niečo v tom smere, že zmyslom života je obšťastňovať nás a urobiť pre nás prvé posledné. Šikovné. No o panenstvo prišli už v dvanástich rokoch. Všetky do jednej. Ich cena sa bude pohybovať dosť vysoko, asi tak ako pätnásťročné panny. Samozrejme, že na dievčatá, akým bola tá tvoja, nemajú. Cerise bola naozaj... unikátom,“ zamľaskal. „Sám by som si s ňou užil, keby za mnou neprišiel David s dvojnásobnou cenou a správou od Gernera. Peniaze a moc mám radšej ako štetky.“

„Už budem musieť ísť,“ povedal Jared a obliekol si košeľu. Oči sa mu zastavili na skrvavenom detskom tele. „Urob s ňou, čo len uznáš za vhodné. Možno ešte niečo vydrží,“ pokrčil plecami, zatiaľ čo z jeho postoja bola cítiť ľahostajnosť.

„Počkaj,“ zastavil ho Marko, keď už stál pri dverách. Pomaly sa otočil a otrávene vydýchol. Marko prižmúril oči, akoby odhadoval jeho reakciu. „Čo je pravdy na tom, že spolupracuješ na projekte Ambrózie spolu s Ahnesom a Gernerom?“

„Nie si hlúpy, Marko. Skús si odpovedať sám,“ žmurkol Jared, upravil si košeľu a narovnal sa. Vždy vedel, že u ľudí budí rešpekt. Dokonca aj u Gernera, aj keď ten by si to nikdy v živote nepriznal.

...........................

Keď Jared otvoril dvere, domom sa šíril tichý, tlmený zvuk. Prekvapilo ho to. Bol zvyknutý, že v dome je vždy ticho a kľud. S podozrení, že ho opäť prepadol David a ani mu to nedal vedieť, sa vybral do obývačky. Všade bola tma.

Už ten zvuk rozpoznával. Bola to telka, ktorú takmer nikdy nepoužíval, keďže filmy a seriály z kanálov úplne vymizli a nahradilo ich porno.

Medzi dverami sa zarazil. Zatajil dych. Naskytol sa mu neuveriteľný pohľad na Cerise oblečenú v staromódnych, takmer priesvitných šatách po kolená, ako má zvesenú hlavu a pohybuje sa v rytme pomalej hudby. Pohľad mu na stotinu sekundy preskočil na plátno, ktoré sa zvíjalo farbami. Stará premietačka prehrávala obyčajný film s dávno mŕtvymi filmovými hviezdami a z reprákov sa šírila neznáma melódia.

Nedokázal od nej odtrhnúť pohľad. Celá bola zahalená, šaty boli na dnešné pomery pridlhé a na ramenách jej spočívali vzdušné rukávy. Celé šaty boli priesvitné. Videl, ako sa jej rysujú plné prsia pod nie príliš hlbokým výstrihom. Šaty neboli upnuté, len svetlomodrá stuha ich sťahovala tesne pod prsiami a inak sa jej voľné krútili a zdvíhali vďaka jemnému vánku, ktorý spôsobilo otvorené okno.

Nikdy nebola viac oblečená. A aj tak mu prišla viac sexy než kedykoľvek predtým. Chcel ju. Jediným pohybom ruky zapol svetlo.

Cerise zamrzla na mieste. Pomaly zodvihla hlavu a otočila sa. Takmer ihneď zbadala Jareda. Počul, ako sa jej zrýchlil dych a rozbúchalo srdce. Nehýbala sa. Film zmizol z plátna, očividne to bola záverečná scénka. Všimol si strach a bezmocnosť, ktorá sa jej zračila v očiach, videl, ako sa celá chveje.

Pomalým, lenivým krokom sa vydal smerom k nej. Ani sa neodvážila pohnúť. Chcel jej ublížiť? Dneska si už dokázal, že je krutý. Necíti ľútosť. No pred rokmi, keď pracoval ako vojak... Keď nemusel, nemučil. V čom bolo toto iné? Chcem jej ublížiť? zopakoval v duchu svoju otázku.

Bol tak blízko, že stačil jeden nepatrný pohyb a dotkol by sa jej. Opätovala mu pohľad. Dopekla, vždy mu tak neústupčivo hľadela do očí!

Pohladil ju po líci a bruškami prstov skĺzol nižšie. Roztvoril dlaň a schytil ju tesne pod krkom. Pery pritlačil na jej ústa, potom sa od nej trochu odklonil a čakal na jej reakciu. Prekvapivo neplakala. Mala zavreté oči, plytko dýchala a chvela sa, no bol si istý, že od strachu to nebude. Vedel, že ak by aj naďalej pokračoval takto nežne, dostane ju. Na jednej strane bola nepochopiteľná túžba dotknúť sa jej bez toho, aby jej z očí tiekli slzy. A na tej druhej neustále nutkanie zosilniť svoj stisk na jej krku a oplatiť jej všetko presne tak, ako si to plánoval.

Chcem jej ublížiť?

...........................

Čo poviete na Jareda? K nasledujúcej kapitole pridám video, ktoré si všetci povinne pozriete. :P

"V nasledujúcich kapitolách sa dozvieme viac o projekte SULLY. Vzťah medzi Jaredom a Cerise ešte viackrát naberie opačný smer a potrvá, kým sa ustáli. Myslím, že tento problém vydrží ešte pár nasledujúcich kapitol. Na kontrolu príde Ahnes, ktorý už počul o Jaredovom pobyte v Markovom obchode a rozhodne sa situácia nevyvinie tak, ako si Jared predstavoval."

Opäť prvé miesto v Nej povídke???

Dievčatá (a chlapci), robíte mi neskutočné výčitky svedomia. Aj vďaka tomu som sa pustila do písania ako zmyslov zbavená a máte tu ďalšiu kapitolu. Pokúsim sa napísať 8. kapču do týždňa. :)

Ďakujem!!!

Killy 

VŠETCI ČITATELIA, KTORÍ STOJA O POKRAČOVANIE HURRICANE SI MUSIA PREČíTAŤ MOJE ZHRNUTIE POVIEDOK - NÁJDETE TAM INFORMÁCIE!!!

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hurricane - 7. kapitola: