OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hurricane - 1. kapitola

02.04.2013 (15:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2387×

Hurricane

1. kapitola - Dar

Jared sa podráždene pozrel von oknom. Na príjazdovej ceste práve zaparkovala čierna limuzína a z nej vystúpil David Fitzggerd, úradník pracujúci v odbore zahraničného tovaru a Jaredov známy v jednom. Nemohol ho pokladať za priateľa, dokonca ho tak nemohol nazvať ani v duchu, hoci bolo jasné, že ním z veľkej časti bol. Už pred rokmi si dal záležať na tom, aby styk s vysoko postavenými politikmi, nebodaj poslancami, úplne zamedzil.

Lenže David – taktiež bývalý vojak, ktorého znenazdania vlastný strýko dosadil na miesto v úrade, bol rovnako neodbytný ako kedysi Jared, keď sa hlásil o miesto medzi ozbrojenými jednotkami. Pred pár rokmi, keď mal chuť odísť zo Spojených štátov a začať život nanovo kdesi na Kanárskych ostrovoch, ho tento muž zadržal a presvedčil ho, aby ostal v krajine. A on sa hlúpo nechal prehovoriť. Vlastne teraz, keď sa tak nad tým zamyslel, bol aj vcelku rád, že Davida má. Bol jediný človek, ktorý ho informoval o udalostiach tam vonku – za múrmi jeho menšej pevnosti. Každý štvrtok k nemu chodieval na návštevu, cez 3D tablet mu ukázal najnovšie novinky zo sveta ľudí a on ho za to na oplátku ponúkol dvadsať ročnou whisky.

Preto teraz vonkoncom nechápal, čo tu David v tejto neskorej hodine robí – bola sobota. Domom sa ozvalo neznesiteľné buchánie na dvere a Jared sa nahnevane postavil a došiel mu otvoriť dvere. Za nimi sa na neho vyškieral dosť nízky mohutný chlapík s krátkymi vlasmi myšacej farby. Bez opýtania vošiel do domu nechávajúc za sebou stáť dvoch vysokých mužov v čiernych tielkach s vyholenými hlavami a nechutnými pírsingami v nosoch a ústach. Jared vedel, kto títo chlapi sú – patrili ku strážcom, ľuďom, ktorí sa starali o tovar. Možno by mu pripadali hroziví, keby nevedel, že to ani nie sú muži – o svoju mužnosť prišli v deň, keď boli súdom odsúdení na túto dlhú a nudnú prácu. Preto im bez obáv zabuchol dvere rovno pred nosom a pevným krokom zamieril do veľkej honosnej obývačky, kde už v kresle sedel David a štedro si do pohára nalieval alkohol.

„Čo tu robíš?“ štekol Jared a sadol si do kresla naproti. David preglgol a rukou si utrel ústa, pri čom spokojne zamľaskal.

„Netvár sa tak prekvapene. Prišiel som sem oslavovať,“ odvetil a pobavene sa usmial.

„Vieš veľmi dobre, že takéto veci ja neoslavujem. A hlavne nie na úkor podstatných zmenšení mojej zásoby chľastu,“ očami spočinul na poloprázdnej fľaši. David urazene ohrnul vrchnú peru a s tresnutím položil nedobytý pohár na stôl.

„Okrem iného som ti prišiel povedať najnovšie pikošky. Poznáš Eddieho Boona, pravú ruku Damiana Gernera, ktorý má na starosti naše obchody s Francúzskom?“ opýtal sa ho. Jared prikývol.

„Samozrejme. Spomínaš ho v jednom kuse.“

„Predvčerom v noci priviezli nový tovar. Eddie, ktorý na prenos do hlavného sídla dozerá, máva vo zvyku vybrať si spomedzi tých najkrajších a potom si ju odvedie ku sebe domov – býva v centre mesta hneď naproti Erotic-shopu. Miluje, keď môže ženy mučiť. Väčšinou to trvá celé hodiny, ak nie dni a je to obzvlášť bolestivé. Vraj pri tom spieva národnú hymnu a okolo hrude má obtočený uterák s americkou vlajkou. Je skrátka blázon. Aj keď to o ňom nikto nemôže povedať – v podstate len prejavuje národnú hrdosť, čo sa v dnešnej dobe cení. Vieš, k ženám neprechovávam práve najvľúdnejšie vzťahy,“ uškrnul sa, „ale, priznajme si, ktorý muž áno. Lenže žien, ktoré skončia v Eddovom náručí mi je fakt ľúto. Pred pár týždňami, keď dorazila do mesta ďalšia loď s tovarom z Francúzska, sa povrávalo, že na lodi bola aj jedna Ukrajinka. Samozrejme si ju hneď odviedol a o pár dní sa roznieslo, že ju nožom celú prevŕtal zospodu – veď ty vieš z kade. Teda, zvládnem ti všeličo, ale toto počúvať bolo aj nad moje sily,“ priznal sa mu úprimne a radšej si okamžite doprial ďalší glg drahého alkoholu.

Jared chápal, prečo je zbabelec ako David hneď takto rozrušený. Netvrdil, že vyberanie vnútorností cez ženský pohlavný orgán je čosi príjemné, no bolo mu to absolútne jedno. Mučenie žien videl na vlastné oči už toľkokrát, že by to ani nedokázal spočítať. A boli to tie najhrozivejšie spôsoby mučenia, aké kedy ľudstvo zažilo.

Napríklad asi pred pol storočím vedci vytvorili zmes látok, ktorá po vpichnutí do tela spôsobí u človeka kanibalistické sklony. A ak ste v tej chvíli v miestnosti sám, začnete si zubami rvať vlastné mäso z tela a je vám jedno, že od bolesti zamdlievate. Bolo to nechutné. Ale obete – v tomto prípade ženy, ktoré sa pokúsili o vzburu – vám takmer okamžite prezradili, kde majú sídlo spolu s ostatnými vzbúrenkyňami. A keď strážcovia spolu s vojakmi dorazili na miesto plne vyzbrojení kyselinou, ktorá vám rozleptá všetky kosti v tele, to len bola zábava. Pre niekoho.

„A čo si mi tým vlastne chcel povedať?“ spýtal sa Jared unavene.

„Prišiel nový tovar, ale to som už asi spomínal. A žena, ktorú si včera ráno odniesol, zomrela po vpichnutí vzduchovej bubliny do žily. Naozaj obdivujem jeho vynaliezavosť a zmeny nálad. Niekedy tie ženy zmasakruje, až mu musia slúžky drhnúť podlahu dva dni – taká je od krvi. A potom zmení taktiku a rozhodne sa ich mučiť pomaly pomocou jediného maličkého pichnutia ihlou do ruky... Geniálne! Hoci, ktovie, či jej to vpichol do ruky. Pochybujem. Podľa mňa si vybral radšej prsník, alebo oko, alebo iné citlivé miesto,“ pokrčil plecami David. Hoci sa mu stále triasli ruky od strachu, v očiach mu bolo vidno evidentné vzrušenie a rozčarovanie nad tým, kto takto dokáže mučiť ženy. Jared s ním nadšenie veľmi nezdieľal.

V armáde priam nenávidel, keď musel liať kyselinu vzbúrenkyňam do krku. Podľa neho boli ženy dobré len na jedno – na šukanie. Niečo ako potešenie z utrpenia druhých bolo v dnešnom svete... na dennom poriadku. Niečo, čo sa bralo ako samozrejmosť. Lenže Jared sa vždy pokladal za toho mierumilovnejšieho. Aspoň čo sa týkalo žien. Napriek tomu dievčatá, ktoré si vyberal u Marka, ho nevideli ako stelesnenie mierumilovnosti. Jaredovi prišli ako slabé a úbohé stvorenia. Bolesť, ďalšia vec, ktorá bola takmer neoddeliteľnou súčasťou dnešného sveta.

„Ak mám teda pravdu, tak ty si sem prišiel, aby si mi povedal o nových spôsoboch mučenia a popri tom mi vychľastal všetok alkohol v dome, nemám pravdu?“ povedal a zaťal zuby. Na toto nemal čas. Chcel ešte zavolať Martu zo sklepa a prikázať jej, aby mu upratala izbu. Po poslednej objednávke z Markshop, ktorý ponúka špičkový výber lacných žien a funguje na podobnom princípe donáškovej pizze - mu na obliečkach ostalo dosť krvi.

„Ale nie, nie,“ pokrútil hlavou David. „Ako som už spomínal, mal si včera narodeniny. A keďže pred pár hodinami doniesli nový tovar, rozhodol som sa, že podplatím dodávateľa a on ma na oplátku nechá vybrať si ako prvého. Ani nevieš, aké som mal šťastie. Do oka mi hneď padla jedna tmavooká kráska s hnedými vlnitými vlasmi, má len sedemnásť. Síce nepatrila medzi najmladšie. No spomenul som si na to, ako si kedysi spomínal, že nerád šukáš so štrnásťročnými a tak som sa pokúsil vybrať ti niečo vyvinutejšie,“ usmial sa na neho žiarivo. Jared povytiahol jedno obočie. On mu kúpil ženu? A to nie len na jednu noc? Tá ho musela stáť celý majetok, možno ešte viac ako to auto, ktoré si pred časom kúpil. Vlastné ženy mávajú len naozaj muži vo vate. Medzi ktorých síce Jared patril, no nikdy by mu ani nenapadlo utrácať ich za ženy, ktoré sa tak rýchlo opotrebujú a po čase každého správneho chlapa omrzia.

„Naozaj si mi kúpil ženskú?“ opýtal sa ho pochybovačne. David s úsmevom prikývol, odblokoval svoj tablet a poslal SMS-ku strážcovi.

Dvere od domu sa okamžite rozrazili a dnu vstúpili dvaja strážcovia, držiac medzi sebou ženu v čiernych kožených kraťasoch ktoré boli tak krátke, až jej boli vidno čierne podväzky. Okolo pŕs mala tenulinký kus látky, ktorý jej ledva-ledva zakrýval bradavky a na tváry mala nasadenú typickú koženú masku s vytvarovanými umelými ušami zvieraťa – v tomto prípade mačky, ktoré mali znázorňovať ku akému živočíšnemu druhu ženy patria. Ku zvieratám.

„Tak, čo povieš?“ ozval sa nadšene David a rukami strážcom naznačil, že už môžu odísť. Tí dievča schmatli za plecia a hodili ju na zem k Jaredovým nohám, potom sa bez slova otočili a prudko za sebou zavreli dvere. Jared sa na dievčinu skúmavo zapozeral.

Spod masky jej trčali dlhé, hnedé vlasy s červenkastým odleskom a siahali jej čosi pod lopatky. Telo mala na prvý pohľad dokonalé. Dlhé, štíhle nohy mali prirodzený bronzový odtieň – žiadne umelé opaľovacie krémy, - a ústa, ktoré ako jediné neboli zakryté maskou, boli natreté červeným rúžom. Jared sa trochu naklonil a rukami ženu prinútil, aby sa vyrovnala. Bez ostychu ju chytil za prsia a skúmavo jej ich stlačil sledujúc, ako pevne držia svoj tvar, a to dokonca aj bez plastických operácií, ktoré boli v posledných rokoch veľmi moderné.

„Je... Pekná. Veľmi pekná,“ uznalo prikývol Jared, keď sa konečne opäť posadil do kresla ďalej si nevšímajúc osôbku, ktorá sa mu triasla pri nohách. „No takých, ako je ona, som mal stovky,“ pokrčil ramenami.

„Ohó, to určite nie! Čo si si nevšimol farbu pút?!“ odsekol dotknuto David. Jared nechápavo sklopil zrak a očami spočinul na dievčiných zápästiach. Kov, z ktorého boli železné putá vytvorené, prekvapivo nebol čiernej farby ale nebesko bielej.

„Ona je ešte panna?“ spýtal sa prekvapene. Toto bola naozaj veľmi výnimočná situácia. Ženy prichádzali o panenstvo v trinástich rokoch – niekedy aj skôr, a len málokedy sa stávalo, že nepoškvrnenosť im vydrží do pätnástich. Nie to ešte do sedemnástich.

„Áno, je to ešte panna. Úplne nedotknutá, neskúsená a ja neviem čo ešte,“ spokojne prikývol David s neskrývanou hrdosťou v hlase. Jared prižmúril oči.

„Ako ti mám veriť? A ako mám veriť tým, ktorý ju sem doniesli? Si si istý, že to nie je len ďalší marketingový trik?“ povedal pochybovačne a zahľadel sa na ženine plné prsia. Jared neveril, že by bol niekto schopný jej odolať.

„Ani ja som tomu neveril a tak som s ňou zašiel ku bežnému gynekológovi. Teda poviem ti, bránila sa ako čert,“ zachichotal sa, „A ten mi to potvrdil. Je panna.“ No Jared nevyzeral, že by mu po tom jeho prehlásení dôveroval viac. „Keď si taký nespokojný, zisti si to dneska v noci sám. Ak bude úzka, krvácať a bolestne kričať, je panna. Ak nie, tak s tým už veľa nenarobím. Nebudem ju môcť reklamovať. Poznáš predsa pravidlá – po prvom sexe je návrat tovaru nemožný. A aj keby sme to chceli utajiť, som si istý, že by na to prišli. Obidvaja predsa poznáme tvoje chúťky a naozaj pochybujem, že tá ženská bude zajtra ráno pri vedomí.“

„Zabudol si, že pri mne kričia a krvácajú všetky ženy,“ poznamenal Jared. David sa zarazil a uznane prikývol. Potom pozrel na svoje digitálne hodinky a otrávene zafunel.

„Už je veľa hodín. Marko na mňa určite dávno čaká spolu s objednávkou,“ povzdychol si nespokojne a postavil sa. „Budem už musieť ísť, Jared. Aj keď si nemyslím, že by ti to nejako extra prekážalo,“ pousmial sa a očami spočinul na dievčati, ktoré sa odrazu celé roztriaslo. Položil prázdny pohár na stôl a prešiel popri nej, pri čom ju nezabudol poriadne plesknúť po zadku. Jared nahnevane zavrčal.

„Teraz už je moja, David. Daj si pekne krásne odchod a nechaj ma s ňou osamote.“ David zodvihol ruky na znak, že už ide a pobavene sa rozosmial.

„Ty sa nikdy nezmeníš, však nie? Ani si nepamätám, koľkokrát som ťa pozval do trojky. No ty si tak majetnícky,“ odvetil a ľútostivo stisol pery k sebe.

„Nerozumiem, prečo by som sa mal o to potešenie deliť s niekým iným. Okrem toho som rád, keď môžem byť na vrchu a ďalší nahý muž v mojej posteli mi nepríde ako veľmi lákavá predstava,“ odsekol Jared a otvoril mu dvere. David chápavo prikývol a prešiel okolo neho, no vo dverách sa ešte na chvíľu zastavil.

„Toto je kľúč od jej pút. Odteraz si oficiálne jej nový majiteľ,“ povedal a podal mu kľúč zavesený na červenej šnúrke. Jared ho okamžite prijal a strčil si ho do vrecka. „A bol by som rád, keby to prežila. Stála ma príliš veľa na to, aby hneď skončila v odpadkovom koši,“ a s týmito slovami konečne odišiel.

….

Už nebolo treba hrať sa na hrdinku. Všetko bolo stratené. Vedela, že dnes v noci buď umrie, alebo bude musieť až do konca svojich dní znášať odporné chúťky toho muža, ktorý si ju ešte pred pár minútami prehliadal. Prišiel jej ešte horší ako ten, čo ju do tohto domu priviedol.

Ten celý čas len rozprával a rozprával o tom, ako jeho priateľ miluje, keď sa mu vzdoruje v posteli. A ako ňou bude určite nadšený, pretože ona „prská ako mačička“. To preto jej nasadili tú odpornú masku s dlhými špicatými uškami. Považovali ju za mačku. Tie totiž treba najprv skrotiť, pretože prskajú a škriabu vás až do krvi. No keď ju skrotíte, tak sa k vám túli ako milé malé mačiatko vďačné za každé prejavenie milosti a ušetrenia od bolesti, ktorá by ju normálne čakala.

Lenže ona sa nedá skrotiť. Zle ju odhadli. Nebola mačička, ako jej to strážcovia neustále opakovali. Bola tigrica. Neskrotná. Odhodlaná bojovať za každú možnosť k úniku a záchrane samej seba. Aspoň to si nahovárala, kým neprekročila prah tejto veľkej, murovanej pevnosti a ona sa prvýkrát nestretla so svojím majiteľom. S Jaredom, ako ho ten jej dodávateľ nazýval.

Cítila z neho niečo strašné. Žiarila z neho sila a autorita, pod ktorou sa dokonca aj David krčil. A keď sa jej dotkol na citlivých miestach jej tela – len tak, bez ostychu... Už nie je cesty späť. Bála sa. Veľmi sa bála.

Počula, ako zabuchol vchodové dvere a vošiel späť do miestnosti. Sklonila čo najviac hlavu v naivnej viere, že na ňu zabudne a odíde si užívať s niekým iným. Áno, bola naivná. Jared totiž bez zaváhania zamieril k nej, schytil ju za plecia a hrubo ju vytiahol do stoja. Ona len nešťastne zalapala po dychu a urobila krok od neho. Bol veľmi vysoký, mohol mať meter osemdesiattri. Pri jej úbohej výške 165 centimetrov sa pri ňom cítila ako dieťa. Nemohla si nevšimnúť, ako sa mu rysujú svaly pod tenkým čiernym tielkom. Ten keby chcel, tak by mu stačila jedna jediná dobre mierená rana a ona by spadla na zem bez známok života.

„Tak, čo s tebou urobíme?“ ozval sa do ticha jeho hlas. Odvážne zdvihla hlavu a pozrela sa mu do veľkých, modrých očí. Chcel ju. Videla chtivosť v jeho pohľade. „Opovažuješ sa mi pozrieť do očí?“ spýtal sa, no skôr pobavene ako nahnevane. Na znak, že sa ho nebojí, zodvihla bradu a úplne sa vystrela. Jared zamyslene prižmúril oči.

„Nebojím sa pozerať do očí zbabelcovi,“ odvetila lámavou angličtinou s veľmi počuteľným francúzskym prízvukom. Jared ohúrene zalapal po dychu.

„Ty sa ma opovažuješ nazvať zbabelcom?! Opovažuješ sa ku mne prehovoriť?!“ zrúkol, hnev sa mu vlial do hlasu ako jed. Dievčaťu sa trochu roztriasla spodná pera, no aj naďalej stála rovne a hrdo sa mu pozerala do očí.

„Ako inak by som mohla nazvať muža, ktorý sa ma chystá znásilniť napriek tomu, že vidí, aká som bezbranná? Ako inak ťa mám volať, Jared, keď viem, čo mi ideš spraviť?“ opýtala sa ho. Potom jej vydesene poskočilo srdce nad tým, čo to práve vypustila z pusy.

Napodiv však Jared nevybuchol. Namiesto toho sa mu ukľudnil dych a zaujato si ju premeral, akoby bola nejaký nový, vzácny objekt, ktorý sa musí preskúmať.

„David rozhodne vedel, čo robí, keď mi ťa vybral,“ usúdil zamyslene. Potešenie sa mu zablýskalo v očiach. „Povedz mi, ako sa voláš?“

„Cerise,“ odvetila. V hlase jej bola počuť panika. Vedela, že spravila chybu. Namiesto toho, aby ho odradila, ho ešte viac vyprovokovala. Jared urobil krok vpred a nahol sa k jej uchu.

„Tak teda, Cerise, David tvrdil, že si panna. Čo keby sme to hneď zistili?“ zašepkal, schytil ju okolo pásu a hrubo ju pritlačil k svojmu telu.

Cerise vyľakane skríkla a nechtami ho poškriabala na hrudi. Pokožka mu sčervenela a Jared sa pobavene usmial.

„Tak naša mačička škriabe?“

Bez varovania je schytil za vlasy, otočil sa a začal ju ťahať za sebou na horné poschodie, kde predpokladala, že má spálňu. Hoci sa bránila, kričala a škriabala, jeho stisnutie nepovolilo. Bez problémov otvoril dvere od izby a tvrdo ju sotil do vnútra. Cerise spadla na zem a dopadla na pravé zápästie. Kosti zapraskali a ona si bola istá, že sa jej práve zlomili minimálne tri kosti. No jej pohľad upútalo niečo iné. Krv, ktorá bola zaschnutá na podlahe. Ľudská krv.

Jared zamkol dvere a kľúče si vopchal do vrecka. Potom sa k nej zohol a znova ju vytiahol na nohy.

„Dúfam, že ti nevadí, že som ešte neupratal,“ zasyčal a hodil ju na posteľ. Cerise to nevydržala a rozvzlykala sa. Kde bola teraz jej povestná odvaha? Mohla si nahovárať, čo chcela, na toto nemala. Mohla urobiť jediné. Prosiť.

Jared si kľakol na posteľ práve vo chvíli, keď sa chcela posadiť. Chytil ju za boľavé zápästie a prinútil ju, aby si kľakla presne naproti nemu. Maska, ktorú ešte stále mala na tvári, ju nepríjemne tlačila. Otvory na oči boli príliš malé, znemožňovali jej pohľad do strán. Napadlo jej, že ich tvorcovia presne vedeli, čo robia. Zhoršili jej tak poriadny výhľad na dvere a tým aj šancu zachrániť sa. Jediné, čo videla bola Jaredova pekná tvár so svetlými vlasmi, ktorá ale momentálne bola zohavená zúrivosťou, ktorú v sebe dusil.

„Už si sa niekedy bozkávala?“ zašepkal, jeho pery sa priblížili k jej tvári. „Dúfam, že nie. Rád ťa to všetko naučím sám,“ usmial sa a zaútočil na jej ústa. Jeho jazyk si okamžite predral cestu spomedzi pevne stisnuté zuby. Cerise nenapadlo nič lepšie, ako ho čo najsilnejšie uhryznúť. A malo to svoj efekt.

Jared bolestne zastonal a odtiahol sa od nej, na pere sa mu trblietala kvapôčka krvi.

„Povedz mi, bola by si schopná zabiť, aby si si zachránila život?“ spýtal sa jej, keď si utrel ústa.

„Áno, bola by som schopná zabiť zbabelca, ktorý ide ublížiť žene napriek tomu, že má zviazané ruky a zakryté oči,“ odpovedala bez zaváhania. Jared naklonil hlavu na stranu a zamyslene sa jej zahľadel do čiastočne zahalených očí. Bola zvláštna. Mal pocit, že má sklony k samovražde. A to sa mu páčilo.

Preto šokoval aj sám seba, keď zodvihol jednu ruku, strčil si ju do vrecka a vytiahol malý, strieborný kľúč. Chytil ju na temene hlavy a odomkol jej masku, ktorá trochu povolila. Potom jej vyslobodil zápästia aj z bielych pút, ktoré sa čoskoro vymenia za čierne a hodil ich kamsi za seba.

Cerise sa prekvapene dotkla svojej masky a opatrne si ju stiahla dole. Vlasy sa jej uvoľnili a teraz sa jej vlnili na ramenách a prsiach. Párkrát zaklipkala viečkami, kým si zvykla na ostré svetlo. Očami spočinula na Jaredovi, ktorý ju sledoval uchváteným pohľadom. Bola ešte krajšia, ako si myslel. Maska ukrývala nádherné, veľké oči s dlhými čiernymi mihalnicami. Čo ho ale najviac ohúrilo, bola farba jej dúhoviek. Čierna. Taká čierna, že nevedel rozlíšiť, čo je dúhovka a čo zrenica.

Naklonil sa k nej a letmo sa otrel o jej pery. Ani na chvíľu si nerozmyslel jeho dnešné úmysly.

„A bola by si schopná zabiť, aby si dokázala svoju pravdu?“ znovu jej položil otázku. Všimol si, ako si šúcha pravé zápästie, ktoré jej začalo poriadne opúchať. Cerise mlčala. Vedela, že jejím oslobodením chcel dokázať, že nie je zbabelec. Teraz boli sily vyrovnané. Keby, samozrejme, nemala zlomenú ruku a Jared nevážil o polovicu viac ako ona. Vyzýval ju. Vyzýval ju, aby proti nemu bojovala, bránila sa. No vedela, že ak by to aj urobila, nemala by šancu. Presne na to on čaká, presne to chce. Nenapadlo jej urobiť nič lepšie, ako pravý opak.

„Bola by som schopná umrieť, aby som dokázala, že mám pravdu,“ povedala, spojila ruky za jeho krkom a vášnivo ho pobozkala. 

...............

Tak, predstavujem vám môj nový projekt - Hurricane, ktorý je akoby znázornením istého rovnomenného videoklipu (krátkeho 13 minutového filmu) Hurricane od skupiny 30 Seconds To Mars. 

Je to odo mňa niečo úplne nové, poviedka bude plná sexu, politiky, korupcie a zvláštnych vzťahov, ktoré budú medzi sebou mať hlavní hrdinovia. Touto mojou - nazvyme to knihou - chcem poukázať na temnú stránku sexuality, temnú stránku ľudskej mysle a všetkého, čo v dnešnej dobe poznáme pod slovami "zakázané myšlienky". Každý človek má v sebe niečo zlé a toto je moja predstava sveta, ktorý by vznikol, ak by ľudstvo nechalo vyhrať ich temné a skazené "ja". 

Motto tejto poviedky:

This is not reality. This is a dream.

Veľmi by mi pomohli nejaké tie ohlasy, kritika, či už kladná alebo negatívna, je veľmi vítaná. :)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hurricane - 1. kapitola: