Denník túžby - Druhá kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Al je z Liama nesvoja, no spamätá sa z toho a rozhodne sa, že mu bude robiť napriek. Je veľmi tvrdohlavá, a tak sa rozhodne, že do klubu pôjde a očarí každého, kto jej skríži cestu. Príjemné čítanie.

31.10.2011 (13:00) • Amonita • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 732×

Druhá kapitola

Zakázané ovocie chutí najviac

Ležala som na posteli a v ušiach mala slúchadlá. Počúvala som pesničku, a pritom mala hlavu vo vankúši. Nohami som kmitala do rytmu a snažila sa nemyslieť naňho a nemyslieť na nič. Potrebovala som mať čistú hlavu, ale pieseň mi iba pripomínala moje problémy. Vlastne každá, ktorú som si zapla. Bola som smutná a hlavne vo mne hlodala pochybnosť. Nedokázala som nájsť riešenie na svoj problém.

Otočila som sa na chrbát a zapozerala sa na strop. Biela a čistá farba ma upokojovala a ja som mohla premýšľať. Nedokázala som pochopiť, čo má Liam proti tomu klubu a čo myslel tým, keď povedal, že urobí všetko, aby som tam nešla. Naozaj urobí nejaké opatrenia? Nepustí ma tam? Povie niečo Kat? Nie, to by určite neurobil. Sú predsa priatelia. A čo je na tom klube také zlé? Do pekla, zakázané ovocie chutí najviac, tak prečo... Nahnevalo ma jeho hrubé a neslušné správanie voči mne. Liam bol stále k ženám milý a nikdy, ani tomu najhoršiemu a namyslenému dievčaťu na škole, nepovedal nič zlé alebo niečo, čo by ju nahnevalo. Až teraz. Toto bolo prvýkrát, čo bol taký. A ešte na mňa!

Zrazu, akoby som nabrala energiu, postavila som sa a vypla mp3. Bola som strašne nahnevaná a ak je človek nahnevaný, tak stvára hlúposti. Bola som zrazu v skvelej nálade. Keď som si spomenula na Liamovu tvár, mala som chuť robiť mu napriek a spôsobiť mu nejaké nešťastie. On chcel, aby som tam nešla, prezradil, že jedného člena pozná osobne... Zaujímalo by ma, kto to je. A prečo ho Liam tak neznáša... Chudák Liam, má sa na čo tešiť! Ešte nikdy ma tak nenaštval.

Pochodovala som po izbe a snažila sa premyslieť si to do poslednej bodky. Dúfala som, že Liam nič nepodnikne, aby som sa tam nedostala. Premýšľala som nad oblečením a nad svojim správaním. Dnes večer budem niekto iný. Niekto, kto sa rád zabáva a rád sa smeje. Budem nedosiahnuteľná, a pritom tak blízko. Budem milá, a pritom zlá. Aspoň túto noc. Ja mu ukážem, že aj ja sa viem zabávať.

Podišla som ku skrini a vytiahla si krátke čierne šaty, ktoré mi siahali po stehná a vrch bol bez rukávov. Ich tvar sa perfektne prispôsobil mojej chudej postave. Celú zadnú časť lemoval jeden zips a boli to veľmi jednoduché šaty, zato výstredné. Ešte nikdy som ich na sebe nemala, no táto príležitosť sa mi zdala skvelá.

Obzerala som sa v zrkadle a usmiala sa od ucha k uchu. Moja dobrá nálada pokračovala a vytiahla som čierne sandále na opätku. Vlasy som si prečesala a nechala ich voľne padať na chrbát. Boli rovnako dlhé ako šaty a pointou bolo, že moje vlasy stále držali spolu, a preto vynikali. Ak teda boli rozčesaná. Česala som si ich asi tridsať minút a krásne do toho vložila všetky nervy, že vlasy zostali úplne hladké. Prehodila som si ich dozadu a vzala modrú fľaštičku laku, ktorú som mala položenú vedľa zrkadla na skrini. Nikdy som ho nepoužila, ale Kat mi ho kúpila k meninám a povedala, že raz ho budem potrebovať. Mala úplnú pravdu.

Keď som bola hotová a pozerala som sa na seba v zrkadle, bola som niekto iný. Niekto úplne rozdielny, než stará Alien. Bola som... upravená a prvýkrát v živote som sa páčila sama sebe. Bola som celá natešená do klubu a neprekvapil ma ani čas, ktorý vyskočil na hodinkách, ktoré som mala na stene. Kat povedala, že ma vyzdvihne o ôsmej, mala som ešte hodinu času.

Začula som, ako dolu buchli dvere. Srdce mi párkrát poskočilo a skôr, než som začala otvoriť unáhlené závery, ozvala sa mama.

„Al, zlatko, som doma!“ skríkla. Úplne som na ňu zabudla, do šľaka! Dnes bola vybavovať niečo na úrade v inom meste. Proste sa rozhodla, že túto sobotu si vybaví všetky veci.

Bola som veľmi rada, pretože som netúžila potom, aby videla, v akom stave som bola, keď som sa vrátila od neho... Nechcela som, aby vedela podrobnosti.

Vyšla som z izby a vybrala sa po schodoch dole. Trpezlivo som sa držala zábradlia a snažila som sa, aby sa mi nohy nepošmykli, na tých masívnych schodoch, pretože potom by bol so mnou koniec. Nebola som zvyknutá mať na sebe také veľké topánky, lenže posledných pár hodín robím veci, na ktoré nie som zvyknutá vôbec.

Ocitla som sa pred mamou, ktorej z rúk spadla taška.

„Alien, čo to... Máš na sebe, preboha. Kam ideš? Takto oblečená?“ opýtala sa a šokovane si ma prezerala.

„No. Vieš, Kat ma pozvala von, a tak si ideme sadnúť, neboj sa. Takto oblečená predsa nechodím často. Ideme sa zabávať s mojimi rovesníkmi, takže sa nemáš čoho báť.“

„Pristane ti to, ale nie sú tie šaty príliš krátke? Al, nepotrebujem, aby sa ti niečo stalo. Prosím ťa, vyzeráš až príliš... výstredne.“

„Mami, prestaň. Idem s Katie, nič sa mi nemôže stať a mimochodom, o rok som dospelá, musím sa o seba naučiť postarať sama,“ povedala som pokojne a snažila som sa stáť na jednom mieste, aby si nevšimla, aká som v topánkach neistá.

„Ešte sa vám niečo stane! Samé dve a takto v noci. A to ešte nerátam tvoje oblečenie. Tie šaty. Nemohli mať aspoň ramienka?“ Vyzeralo to, akoby zabudla, že mi ich kúpila práve ona. No toto. Učiteľky. Prekrútila som očami.

„Ide aj Liam?“ opýtala sa nečakane a môj pohľad sa zmenil na nevraživý. Nechcela som k nej byť zlá, ale toto ma začínalo naozaj znechucovať.

„Nie, nejde, mami. Je to dámska jazda. Liam tam nemá čo hľadať,“ odvetila som pokojne. Nemohla predsa vedieť, ako veľmi mi ublížil svojím správaním.

„Takže tam nebude nikto, kto by ťa ochránil,“ skonštatovala.

„On ma niekedy chránil?“ opýtala som sa so zdvihnutým obočím a mama sa na mňa priamo zapozerala.

„Pokiaľ viem, stále, ak si s ním, tak sa o teba nemusím báť,“ povedala a usmiala sa na mňa. Vošla do kuchyne a ja som šla poslušne za ňou. Párkrát mi noha skočila do inej strany a vyzeralo to, akoby to bolo vystrihnuté z filmu.

Sadla som si za stôl a sledovala, ako vyberá suroviny na večeru. Spomenula som si na dnešok a na to, ako som smutne a bez nálady jedla cestoviny, ktoré som sama pripravila, a potom som si ľahla na posteľ s mp3, a tak som vydržala celé poobedie. Zakrútila som hlavou. Nechcela som na to myslieť. Je to jeho vina.

„Nechcem, aby som mnou niekam išiel,“ povedala som so sklonenou hlavou.

„Pohádali ste sa? Boli ste nerozluční odmalička. Neboj sa, dáte sa znova dokopy,“ povedala a motala sa po celej kuchyni. Otvorila a zatvorila chladničku.

„Pohádali. Už sa spolu nerozprávame,“ zdôverila som sa nadhodila falošný úsmev. Je mi to predsa jedno... Mama je ako moja najlepšia kamarátka. Vedela o mne úplne všetko.

„Rozumiem. To je tvoja vec. Rob, čo uznávaš za vhodné, ale zostaň nohami pri zemi.“

Prekrútila som očami, a potom povedala: „Takže smiem ísť?“

„Tak dobre. Vezmi si mobil a dávaj si na seba pozor. Zostaň stále s dievčatami a do jedenástej doma. Dôverujem ti, nesklam ma,“ povedala a otočila sa ku mne. Usmiala som sa a odišla preč z kuchyne. Bola som strašne šťastná a nesmierne som sa tešila. Dúfala som, že zabudnem na Liama a že ho naštvem tak, až bude naštvaný on a nie ja...

Vošla som do obývačky a vzala si mobil, ktorému som dnes poobede nastavila tichý režim, aby nevyzváňal. Mala som dvadsať neprijatých hovorov od Liama. Surovo som ich označila a stlačila tlačidlo – vymazať. Hneď na to mobil zazvonil a ja som ho s potešením zodvihla.

„Katie!“

„Al, si pripravená? Môžeš prísť von, už ťa čakám s autom,“ povedala natešene.

„Áno. Už idem, daj mi pár minút,“ odvetila som a zložila jej.

„Vezmi si túto,“ ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a pozerala na mamu, ktorá v ruke držala kabelku. Bola toho typu, ktorá sa iba drží v ruke – čierna. Perfektne mi sadla k šatám, i keď som sa v tom veľmi nevyznala.

„Ďakujem,“ povedala som vďačne a vzala si ju od nej. Vložila som tam mobil a kľúče.

„Do jedenástej,“ pripomenula mi pri dverách.

„Sľubujem, ahoj,“ povedala som a rýchlo jej a zatvorila dvere. Počula som ešte, ako zamkla, a potom som sa rozbehla k červenému športiaku, aké vlastnila Kat. Nadhodila som úsmev a sadla si na sedadlo spolujazdca. Išlo to nejako samo. Bola som spontánna a nadšená.

„Bude to vážne zábava, Al,“ povedala veselo a vyšla autom na cestu, ktorá lemovala okolie. Pozrela sa na mňa a vytreštila oči. Skoro sme nabúrali do pouličnej lampy, len Kat šikovne stočila volantom. Zasmiala som sa a pre zmenu si obzrela ja ju. Červené vlasy mala kučeravé a siahali jej po plecia, na sebe mala minisukňu a blúzku s krátkym rukávom.

„No teda... Al, panebože, tebe to teda sekne. Ešte nikdy som ťa nevidela v takomto oblečení,“ zahvízdala obdivne.

„Ďakujem, Kat. To vieš, všetko je niekedy po prvý raz,“ povedala som tajomne a kabelku položila za seba. Nohu som si preložila cez druhú a sledovala, aké sú dlhé a obnažené. Možno som si mala vziať silonky, ale je predsa horúco. Jemne som sa zapýrila a radšej sa zapozerala na usmievajúcu sa Kat.

„Aj tebe to sekne. Plánuješ niekoho baliť?“ opýtala som sa jej preventívne.

„Na dámskej jazde? Nie, prosím ťa. Flirtu sa nevyhnem, ale samú ťa nenechám,“ odvetila a žmurkla na mňa.

„Uvidíme.“

Zapozerala som sa na predné sklo a pozorovala osvetlenia lámp a tiež ľudí, ktorí sa v noci vybrali niekam za dobrodružstvom. Išli sme až za mesto a ja som cítila sa cítila napäto a krásne. Bola som taká nadšená, že som Kat ani len nespomenula Liama. Iba by som si pokazila dnešnú noc. Ale ja si ju plánujem poriadne užiť. Kat sa nič nedozvie... Nemusí mať o ňom zlú mienku. Stačí, že ju mám ja.

Prehodila som si vlasy cez plece a znova nadhodila šibalský úsmev.

Veľmi ďakujem tým, ktorí poviedku čítajú a dúfam, že mi zanecháte nejaký ten názor. Budem sa na ne tešiť. A dúfam, že ste si zapli pesničku, ktorá sa k tomu hodí.