OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ako hlasno zakričíš...? 6

25.10.2009 (20:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 616×

6.Chcem počuť tvoj krik!

Príbeh:

Sebastián poobede vzal Savannah pevne do náručia a celý šťastný si ju niesol domov. Bol úplne unesený tým ako sa táto situácia vyvinula . Na jednej strane bol prešťastný...pretože ho už Savannah neignorovala, naopak, jej teraz robil kamaráta, priateľa a ochrancu v jednom. Zaviezol ju ku nim domov.

Spoločne ruka v ruke vstúpili do veľkého, celkom honosného, ale i útulného dome. Zoe sa ku nim prihnala ako hurikán a pevne stískala Savannah, ktorá prekvapením, zo seba nevydala ani hlásku. Z obývačky sa na nich už usmievala Grace, ktorá hneď šla ku nim.

„ Ahoj ja som Grace, Sebastiánova matka“

Priam zaspievala Grace a ihneď Savannah objímala.

„ Savannah, teší ma“

Zachraptela dusiac sa Savannah. Grace od nich odstúpila a Sebastián spoločne zo Savannah šli hore schodmi. Tam jej Sebastián ukázal jej izbu... Savannah zrazu zčervenala...

„ Ja...ja...nemohla by som bývať s tebou? ...bojím sa...verím len tebe“

Zašeptala a Sebastián div nevyskočil od radosti.

„ Pravdaže môžeš, ak ti to teda nebude vadiť“

Savannah sa iba usmiala a nesmelo ho objala, on ju tiež ale pevnejšie objal, vzal do náručia a prešiel s ňou prah svojich dverí.

„ Vítaj v mojom kráľovstve“

Predniesol vážne, ale i výsmešne. Savannah sa zachichotala a Sebastián ju opatrne položil na posteľ, pritiahla si jeho tvár ku svojej a opatrne ho pobozkala na pery. Nestačila si uvedomiť ani ako a už sedela na Sebastiánovi, pevne sa ku nemu tisla a bozkami absolútne nešetrila. A Sebastián? Ten div že nevybuchol od toľkého šťastia, nikdy by neveril že práve SAVANNAH! Má byť žena, čo mu zmení život, ktorá ho urobí naozaj šťastným.
-----------------------------------------------------
Jeden krok, vravíš, potrebujeme sa rozprávať
On kráča, ty povieš sadni si, je to len rozhovor
Slušne sa usmeje späť na teba
Uprene sa pozeráš priamo na neho
Na pravo od teba, nejaké okno
Zatiaľ čo on ide na ľavo, ty ostávaš na pravej strane
Na hranici medzi strachom a vinou
A ty sa začneš čudovať prečo si prišla

Čo som urobila zle, stratila som priateľa
Niekde v rozhorčení
A ja by som bola hore s tebou aj celu noc
Mala som vedieť ako zachrániť život
--------------------------------------------------------
Po chvíli sa od nej odtrhol a Savannah sa zapírila, sklopila oči a pohrávala si z nohami. Sebastián sa iba zachichotal a venoval jej ešte jeden dlhý bozk na spánok. Bol už večer. Grace pripravila Savannah večeru, ktorá jej náramne chutila. Potom šla Savannah do izby, kde na ňu už čakal Sebastián. Mal na sebe iba dlhé pyžamové tepláky. Jeho hruď bola taká krásna, že sa skoro Savannah neovládla a začala sa jej dotýkať. Úplne fascinovane na ňom nechávala zrak.
---------------------------------------------------------
Daj mu poznať, že ty vieš najlepšie
Pretože po tom všetkom to vieš najlepšie
Pokúšaš sa prekĺznuť cez jeho obranu
Bez pripustenia nevinnosti
Spíš zoznam vecí, čo sú zlé
Všetky veci ktoré si mu už povedala
A modli sa k bohu aby ťa počul
A modli sa k bohu aby ťa počul

Čo som urobila zle, stratila som priateľa
Niekde v rozhorčení
A ja by som bola hore s tebou aj celú noc
Mala som vedieť ako zachrániť život
---------------------------------------------------------
Posteľ už bola ustlaná. Savannah ešte šla do kúpeľne aby si umyla zuby a potom potichu zapadla pod perinu. Ani nie o 5 minút počula ako si ľahol na posteľ aj Sebastián, otočila sa tvárou ku nemu a pozerala sa do jeho hlbokých očí. Pritiahol si ju jednou rukou ku sebe. Savannah mu zaborila tvár do hrude a on zase svoju tvár do jej hustých voňavých vlasov. Takto v spoločnom objatí zaspali...

Sebastián:

Už teraz som vedel, že ku nikomu inému nebudem nič podobné cítiť ako ku Savannah, bola mojím slnkom, mojou radosťou, mojím šťastím, mojím živím srdcom, a ja som vedel že sa to už nikdy nezmení. Práve spala v mojej náruči a ja som vdychoval jej neopakovateľnú vábivú vôňu. Matka bola tiež celá šťastná z toho, že som ja tak neprekonateľne šťastný a Zoe, tá bola mimoriadne šťastná

Savannah našťastie kľudne spala, dokonca sa mi zdalo že sa po celý čas usmieva. Ráno sa už začala trošku prehadzovať. Šeptom som zavolal moju mamku a poprosil ju, aby Savannah urobila niečo na raňajky, pravdaže nadšene pritakala a odcupitala dole do kuchyne. Mamka totižto za svojho ľudského života bola kuchárka, takže variť pre niekoho ju nesmierne bavilo.

Po chvíli Savannah otvorila svoje krásne veľké kukadlá a uprela ich na mňa.

„ Bré ránko“

Zašeptal som a pobozkal ju nežne na spánok.

„ I tebe“

Usmiala sa zo zatvorenými očami a užívala si môj dotyk naplno. Dokonca sa i ešte väčšmi ku mne pritlačila. Potom som vstal a šiel pre jej inzulínové pero, ešte včera som jej vysvetlil že má cukrovku, nebola z toho až primoc nadšená. Pýtala sa ma aj na jazvu na boku, ale ani ja sám som nevedel od čoho ju má. Podišiel som ku nej a otočil si ju na seba. Nemotorne sa prevrátila ku mne a odhrnula si tričko na boku. Bola taká krásna.

Opatrne som jej vpichol inzulínové pero, odmeral a zase vpichol naspäť do krvi inzulín. Savannah sa celú tú dobu na mňa dívala s iskričkami v očiach, bol to krásny pohľad na ňu. Potom som jej pomohol vstať a ona už šla do kúpeľne, po pár minútach už vyšla upravená, bola krásna, pred tým nie že by nebola, vtedy bola roztomilá.

Zošli sme spoločne do kuchyne. Mamka už položila jedlo na stôl a Savannah sa do neho s chuťou pustila.

„ Ty si už raňajkoval?“

Pýtala sa ma, len som prikývol a ona sa ďalej venovala jedlu.

„ Sebastián, myslíš, že by som mohla ísť dnes von?“

Opýtala sa ma opatrne, podišiel som ku nej a pevne ju objal.

„ Ale pravdaže, čo len budeš chcieť.“

A tak sme boli vonku, naháňali sme sa, rozprávali, alebo len tak si užívali jeden druhého. Urobil by som čokoľvek o čo by ma požiadala, takže sme robili všetko, úplne všetko čo chcela. Jednou vetou povedané „ Asi som sa zamiloval“

Príbeh:

Večer prišli domov, Savannah ustatá a Sebastián vysmiaty. Savannah sa osprchovala a rýchlo skočila do perín, kde ju už čakal jej ochranca, ktorý ju pevne zachumlal do perín. Posledný krát ho pobozkala a potom sa ponorila do snov. Zase sa jej zdalo o Markovi, ale tento raz to bolo ešte horšie ako predtým. To inzulínové pero, nebolo v jej ruke, ale v jeho a on ho neprestajne zabáral do nej a stále a stále a stále.

Až kým sa Savannah s trhnutím nezobudila a zrazu si spomenula. Cukrovka, jej matka, otec, jej chovanie, Mark, znásilnenie, inzulínové pero, smrť, ten chlapec Rick, ďalšie znásilnenie, to ako sa rýchlo vzdala a potom zrazu už len tma. Potom ako videla anjela, ale bol to Sebastián, Pre Boha! Ona sa s ním bozkávala! Bože môj... A potom to všetko s ním jeho rodina a až teraz si uvedomila že ju niekto pevne drží v náruči a kolíše sa s ňou z jednej strany na druhú.
---------------------------------------------------------
Ako on začína zvyšovať hlas
Ty stišuješ svoj a dávaš mu posledný krát na výber
Choď kým nestratíš cestu
Alebo to skonči s tými, ktorých si nasledovala
Urobí jednu z dvoch vecí
Buď prijme všetko
Alebo povie že už nie je taký, aký býval
A ty sa začneš čudovať prečo si prišla

Čo som urobila zle, stratila som priateľa
Niekde v rozhorčení
A ja by som bola hore s tebou aj celú noc
Mala som vedieť ako zachrániť život
---------------------------------------------------------
Otočila svoju tvár a uprela zrak na Sebastiána. Rýchlo sa mu vymotala z náruče a vypadla z postele na zem. Pritlačila sa ku stene a rozhodným hlasom, plným paniky strašne moc nahlas zakričala.

„ Nedotýkaj sa ma!