OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Te quiero



Te quieroMysleli ste niekedy na to, aké je to stratiť človeka? Ja som sa nad tým hlboko zamyslela a napadol mi tento príbeh. Ako sa asi musí cítiť človek, ktorý prišiel o svoju lásku? Nájdete to v poviedke... Nechala som sa inšpirovať filmom - P.S. Milujem ťa.

Nepremýšľala som. Nemyslela som. A nenávidela som. Nie, necítila som nenávisť k niekomu konkrétnemu, cítila som ju k sebe. Nevedela som, nad čím mám premýšľať. Nemala som chuť. Nerobila som nič – sedela som na gauči. Sama a v hlbokej tme.

Nebála som sa, nemala som čoho. Prijala by som akúkoľvek zmenu, akúkoľvek bolesť a akýkoľvek problém, len nie to, čo sa stalo. Chcem zažiť hocičo, len nie toto. Mám pocit, že ma nik nechápe. Vlastne, je to pravda. Nepochopí ma nikto, kto to ešte nezažil. Mala som pocit, že sa vznášam vo vlastnej eufórii. Neexistoval nikto, ba dokonca ani tma, ktorá bila do očí.

Spomenula som si naňho. Viem, nemala som to robiť. Ale mala som pocit, že ak to neurobím, tak to asi neprežijem. Môže človeka zabiť smútok? Môže ho zabiť ľútosť a slzy? Ak áno, tak to chcem mať čo najskôr za sebou. Nie som ani poľutovaniahodná. Nie som nič.

Myslela som na jeho tmavé oči, farby krajšej ako čokoláda. Fascinovali ma od prvé začiatku. Jeho vlasy, ktoré mali zvláštnu farbu – nedalo sa určiť, či to bola žltá alebo hnedá. Bol pre mňa ako stvorený. Od samého začiatku som to vedela. Výraz tváre, ktorý mával mi zaručoval, že stále hovoril pravdu. Iskra v očiach, čo ho sprevádzala po celý život. Po celý čas čo kráčal vedľa mňa. V zime, keď nosil svoj obľúbený čierny kabát. V lete, keď nosil tmavú košeľu. Vtedy, keď mi telefonoval v noci o jednej a svojím vtipom ma dokázal zobudiť.

Živo sa na to pamätám;

Bola som ponorená do hlbokého spánku. Bola som mimo vlastného tela, keď sa ozvalo drnčanie telefónu. Otravné cŕŕn. Keď bola noc, nedokázala som premýšľať a ani uvažovať. Bolo mi jedno, kto volá. Hlavne, aby ma nechal vyspať. Otrávene som si prešla rukou po očiach, aby sa aspoň trochu otvorili. Márne. Bola som priveľký lenivec.

Nahmatala som telefón a stihla tlačidlo, priložila som si ho k uchu.

„Haló! Bože, viete koľko je hodín?“ odsekla som naštvane a zívla som si.

„Dobré ráno, slečna. Práve som sa dozvedel o štátnom dlhu a premýšľal som, prečo sa prezident rozhodol nepomôcť takému vyspelému štátu. Štátne problémy sú záležitosťou každého občana,“ ozvalo sa sladkým a pobaveným hlasom. Chvíľu mi nič nedochádzalo.

„Ak ste nejaký úchyl, tak hľadáte na zlej adrese,“ vyštekla som v šoku a v polospánku. Môj hlas už nemohol byť otrávenejší.

„Hmmm. Tak krásna slečna, a tak milá? No toto. Ak by som bol úchyl, tak idem do parku na lavičku a nevolám mladej dáme,“ odvetil vážne. Vtedy som ho spoznala a myslela som, že to so mnou sekne. John, bol osoba, na ktorú som myslela neustále, od nášho stretnutia. Človek, o ktorom som mala pocit, že je môj najlepší kamarát a že ma nikdy nezradí. Mohla som mu plakať na ramene a utíšil by ma. Mohla som mu nadávať a bol by na mojej strane. Spriatelili sme sa tak, až to nebolo možné.

„Ty si vážne strelený, naozaj som sa zľakla.“ Žiarivo sa zasmial do telefónu.

„Vieš, koľko je hodín?“ opýtala som sa naštvane.

„Áno, je jedna hodina ráno. A ja myslím celú noc na teba. Nechceš predsa, aby som bol nevyspatý? Musel som sa nejako upokojiť tvojím hlasom,“ odvetil.

Po tejto spomienke ma zapichlo pri srdci. Na tú noc sa pamätám živo. Bolo to vtedy, keď sme boli najlepší kamaráti. Po jeho poslednej vete, sme prehodili ešte pár slov. Keď mi poprial dobrú noc, ešte chvíľku som sledovala vypnutý telefón, no premohla som sa a odložila ho späť na nočný stolík. Zavŕtala som sa hlbšie do perín a s úsmevom na perách zaspala...

Po líci sa mi skotúľala slza. Hneď za ňou nasledovala ďalšia. Ruky mi ochabli, už nevládali pokrývať moju tvár, večne obohatenú plačom. Rozvzlykala som sa a nesnažila som sa zakryť to. Nebol tu nikto. Stále som bola sama.

Nechcela som ísť na zajtrajší pohreb, nechcela som ho znova uvidieť. Netúžila som po tom, zničiť si aj poslednú nádej. Nechcela som vidieť svojho budúceho snúbenca v truhle.

Chcela som vidieť v jeho očiach iskru, ktorú už nikdy v živote neuvidím. Už nikdy mi nedaruje úsmev, už nikdy ma nerozosmeje. Je koniec. Neviem prečo, ale je to tak. Nechápem, prečo mi nepovedal, že je chorý. Donútila by som ho, aby sa liečil. Urobila by som aj nemožné, aby sa mi podarilo zachrániť ho. Nenechala by som ho na minútku samého a uchovala by som si do pamäti všetko, čo k nemu patrí. Nechcel, aby som trpela... Vedela som to, no nechcela som, aby ma ľutovali.

Priložila som si ruku na ústa a zostali mi v nej slzy. Nevedela som, ako ďalej. Vedela som, že to bola láska navždy. On bol ten, kto by nedopustil, aby nás niekto rozdelil. Ja by som to tiež nedokázala. Nevedela som si to predstaviť. Chcela som byť s ním. Už navždy.

Chcem vedieť, prečo mi ho Boh vzal. A prečo nás nenechal spolu. Aké má so mnou plány? Čím všetkým si ešte budem musieť preskákať? Ako mám ignorovať neustále vyzváňanie mobilu a správy od rodiny. Prečo ma nechali samú? V tomto byte, s vlastnými spomienkami. A s jeho úsmevom, či jamkami v lícach. Nikdy som nevedela, aké je to trpieť, no teraz to už viem. A nedokážem si pomôcť.

Opatrne som si ľahla a vystrela si nohy. Obe ruky som si položila pod hlavu. Cítila som, ako sa dlhé vlasy rozprestreli po pohovke. Ešte stále som cítila jeho dotyky. Stále som počula jeho hlas. Nechala som tiecť potoky sĺz. Zostala som sama. Ak nemôžem mať Johna, tak nechcem nikoho. Nebolo mi súdené byť šťastnou...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Te quiero:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!