OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Nečistá I.



Nečistá I.Lovkyne... čo sú zač? A aké je ich poslanie? Inak sú nazývané aj zaprisahané. Ženy, ktorým muži ublížili, si sľúbili, že nikdy nezažijú romantický vzťah, plný lásky a vášne. Prisahali na svoju smrť, že ak splodia potomka, umrú. Ale takýto potomkovia sú. Vravia si nečistý a sú lovení samotnými Lovkyňami. Alien je tiež jednou z nečistých. Pri úteku pred lovkyňami spoznáva šarmantného Nathana. Je tiež nečistý, ale našiel spôsob, Lovkyne prekabátiť. Je to taká jednorázovka, ktorú som rozdelila na tri časti. Dúfam, že sa bude páčiť

Utekaj! Utekaj! Zachráň sa! Kričalo moje vnútro a ja som sa ho snažila poslúchnuť. Žiaľ, len snažila. Moje nohy ma nepočúvali. Bežali stále pomalšie a spaľoval ich neuveriteľný oheň. Potrebovala som si odpočinúť. Na chvíľu si sadnúť. Ale vedela som, že nemôžem. Ak to spravím... chytia ma. A potom ma zabijú, alebo... nie! Na to, čo sa ešte môže stať, myslieť nebudem. Otočila som sa a videla, že sú len pár metrov odo mňa. Na rozdiel odo mňa sa oni unaviť nemôžu. Ony! Lovkyne. Lovkyne takých, ako som ja. Lovkyne iných. Nečistých, ako nás nazývajú. Už boli skoro pri mne, ale ja som sa nemienila vzdať. Vedela som, že ma dnes zabijú. Ale nechcela som skončiť, ako každý iný nečistý, ale vedela som, že ak sa lovkyne raz rozhodnú, už nám nič nepomôže. Zabíjajú nás tajne, ale krvilačne. Všetky sa na vás lačne vrhnú a budú vám do tela bodať dýky, až kým neumriete.

Na konci ulice som videla svetlo. Bežala som k nemu a videla nádej. Bola to malá cukrárnička a v nej bolo niekoľko ľudí. Ostať utajený je pre lovkyne druhá najdôležitejšia vec hneď po vraždení mužov a nečistých. Vbehla som dnu a cez okno som sa pozrela, či tam ešte stoja. Mračili sa na dvere a niečo žundrali. Potom sa otočili a odišli. Vedela som, že som im neunikla naveky. Pozrela som sa okolo seba a zacítila známu vôňu škorice. Nečistý. Je tu! Obzrela som sa okolo a zbadala ho za pultom. Usmial sa na mňa a ja som podišla bližšie.

„Nečistá!“ zašepkal a naklonil sa bližšie.

„Naviedla si ich na moju stopu!“ Vedela som, že myslí Lovkyne. Otočila som sa k dverám, ale už za nimi neboli.

„Som Nathan... a ty si?“ Podal mi ruku a ja som ňou potriasala.

„Alien!“ povedala som mu a sadla si za pult. Položil predo mňa horúcu čokoládu a ja som pokrútila hlavou.

„Nie... nemám čím zaplatiť. Keď ma tie opachy naháňali, odhodila som batoh.“ Odtlačila som čokoládu odo seba, ale on mi ju prisunul bližšie.

„Je to na mňa.“ Usmial sa ešte viac a môj srdečný tep sa zvýšil. Upila som si z čokolády a zamračila sa naňho.

„Prečo sa neskrývaš? Väčšina z nás uteká. Nie je usadená. Nepracuje. Prečo ty...“

„Nemusím utekať. Stačí sa pripraviť na ich stratégiu,“ prerušil ma a ja som nechápavo zahabkala, niečo v zmysle: o čom to hovoríš?

„No... ony útočia priamo. Ak spravíš nečakaný krok, zľaknú sa. Sú nesmrteľné do okamihu, kým nepadnú v boji, na to pamätaj...“ Začínala som chápať, čo tým myslí.

„Takže, ak proti nim spravíš nečakaný výpad... stiahnu sa,“ zopakovala som to, čo mi povedal v kocke.

„Presne...“ Postavila som sa a dopila čokoládu.

„Myslíš si, že tam ešte budú?“ Kývla som plecami ku dverám a on prikývol.

„Nemôžeš tam ísť, ak je ti život milý. Prespíš u mňa, ak chceš.“ Musela som sa zamyslieť. Prespať u cudzieho chlapa? Toto nie je nič pre mňa. Vždy som bola, ako Lovkyne. Chlapi sú zlí! Aj keď, teraz na výber veľmi nemám. Ide mi o život, hm...

„Tak berieš to?“ povedal a sledoval ma hypnotizujúcim pohľadom.

„Beriem. A... ďakujem.“ Usmiala som sa naňho a on mi podal tácku s kávou.

„Odnes to, prosím, na trojku.“ Zobrala som tácku a odišla k stolu, kam mi ukázal...

 

„Tak... môžeme ísť?“ Usmial sa a zamkol dvere cukrárne.

„Uhm.“ Prikývla som a on ukázal smerom na parkovisko.

„Tam mám auto...“ Išli sme tým smerom, ale nečakali sme, kto nás tam bude čakať. Lovkyne.

„Alien! Stiahni sa!“ zakričal Nathan a odtlačil ma za seba. Spravil prudký výpad voči tej prvej, ale ja som vedela, že nemá šancu. Ich bolo sedem a on jeden. Vrhla som sa k nemu, ale on ma zase odsotil. Všimla som si, že z vrecka vybral dýku. Bola v obale, ale on ju šikovne odbalil a začal proti nim útočiť. Zasiahol jednu, ale ďalšie dve mu poranili nohu. Dobehla som tam a zachytila ho skôr, ako spadol. Nohu mal rozseknutú a bolo mu vidieť kosť. Nemilosrdne som ho hodila za seba a z ruky som mu vytrhla dýku. Tak, čo to vravel o tom nečakanom hmate? Spraviť niečo, čo nečakajú... Chytila som dýku pevnejšie a porezala jednu Lovkyňu. Zajačala bolesťou, ale ja som sa nezastavila. Skočila som k druhej a bodla ju do ruky. Začali sa pomaly sťahovať, až nakoniec ušli. Skočila som k Nathanovi a pozrela sa mu na nohu.

„Zvládla si ich...“ zašepkal vysilene ale nadšene.

„Je to tvoja zásluha,“ povedala som a pomohla mu sa postaviť. V tvári mal bolestný výraz, ale držal sa. Objala som ho za boky a preniesla na seba váhu jeho tela. Trošku ma zapotácalo, ale zvládla som to a naložila ho do auta. Vzala som si od neho kľúče a nasadla na miesto šoféra.

„Musíš ma navigovať, neviem, kde bývaš.“ Otočila som sa naňho a on naznačil, aby som zabočila doľava.

„Teraz doprava... a potom zase doľava, bude tam taký malý zelený domček,“ zachrapčal a chytil sa za krvácajúcu nohu. Prišli sme až k jeho domu a ja som mu pomohla vystúpiť.

„Náhradný kľúč je pod rohožkou.“ Zobrala som ho a odomkla.

„Čo je tvoja ruita?“ Pozrela som sa naňho a on kývol smerom k mojej ruke.

„Držíš ju...“ Pozrela som sa na svoju ruku a videla v nej dýku.

„Ty máš dušu uväznenú v dýke?“

„Áno... vieš je to praktické. A v čom ju máš ty?“ Ruka mi automaticky vyletela k náhrdelníku.

„Náhrdelník... aké všedné.“ Zasmial sa a ja som ho plesla po ramene.

„Dobre... no... ale uznaj, že je to tak u každého druhého nečistého.“ Zase sa zasmial a ja som ho hodila na gauč. Začala som mu ošetrovať ranu a on mi podal lekárničku, ktorú mal na stolíku.

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nečistá I.:

3. LynVonNightlight přispěvatel
20.02.2011 [12:13]

LynVonNightlight*Žundrali? Netuším, čo to slovo znamená... alebo to malo byť hundrali? To som ti neopravila, nevedela som, čo tam mám napísať.
*"Nieje" sa píše oddelene.
*Lovkyne/lovkyne. Aké tam má byť písmeno? Niekde píšeš veľké aj uprostred vety a niekde malé.

2. SafiraDarkfire přispěvatel
19.02.2011 [17:58]

SafiraDarkfirePáni, naprosto dokonalé... Občas napětím ani sem nedýchala... Prostě úžasné...

Ps: Jsem ráda, že jsi zpátky:)

1. MirrorGirl454 přispěvatel
19.02.2011 [16:56]

MirrorGirl454WoW! Tak toto sa ti podarilo dvojča, miestami som dokonca nedýchala!!!!!! Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!