Musím začať nový život... ako som prežila rakovinu • OurStories.cz ~ naše povídky

Šok. Kúsok z môjho života. Nesii. „Ešte sa usmievaš?" „Už sa dlho nebudem," na to ma premohla únava, oťaželi mi viečka a proti svojej vôli som zaspala.

09.05.2011 (12:00) • nesii • Povídky » Jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 2400×

Je toto stručný opis môjho život z pred dvoch týždňov.

Môj skutočný denník. Názov je:

Veď mám len 14

Potom, ako som skoro dvakrát umrela, sa zmenil môj život. Do dnes rozmýšľam, čo by sa stalo, keby som neprežila.

Stalo sa to pred dvoma týžnami, v sobotu. Chytila som riadne kŕče do brucha a keďže mám problémy so slepákom, mysleli si, že to prejde. No neprešlo, a tak sme išli k doktorke.

Na pohotovosti ma ani neprezreli, len povedali, že mám piť urologický čaj, že vraj mám chytené obličky.

A tak som pila UČ a bola v teplom. No, chytila som ešte väčšie bolesti. Mama začala ako vždy hovoriť.

"Nepočkáme? Bolí ťa to až tak?" vždy ma to nasralo. Nikdy mi neverila.
"Zasa s tým začínaš? Veď sa už uvedom," A tak sme išli znova o tej desiatej na pohotovosť. Nechali si ma tam a hneď brali na detské oddelenie.

Sprostá primárka, čo tam bola - mama a ani nikto ju nemá rád - vravela, že si vymýšľam a nechcela ma tam. No nakoniec mi dali infúziu proti bolesti. Do jednej mi tiekla a keď ma odpojili, konečne som zaspala. No tie budíčky o piatej sa mi nepáčili. Na druhý deň som išla na sono ku gynekológovi. Tam som sa dozvedela hroznú správu.

"Musíš ísť na operáciu. Máš rakovinu vaječníkov." Môj svet sa zrútil ako domček z kariet.

Veď mám len 14 rokov. Pomyslela som si.

Keď som si predstavila, že mám v sebe 4,5 cm nádor, bolo mi do plaču. Dal nám na výber. Buď hneď operácia, alebo smrť.

Kebyže sme nemali šťastie na primára na gynekológii, ktorý ma mimochodom operoval, ale na druhú základnú primárku, bola by som mŕtva.

Bolo to všetko rýchle, na druhý deň som išla na sono, potom som musela prežiť... A to som ešte panna, prehliadku z dola, aby vedeli, kde ma presne majú operovať. Plakala som, veď si to predstavte. Bolo to hrozné, cítila som sa taká... Hanbila som sa a bolo mi samej zo seba zle. Nepáčilo sa mi to. Povedala som si, že radšej zomriem, ako ísť na ďalšiu prehliadku. No, aj tak ma museli znova prezrieť. V ten deň som ešte behala po doktoroch, bola som aj na ARE, to sú testy, aké narkotikum mi dajú a tak. Na tretí deň operácia. Bála som sa, fakt. Pár hodín som vracala a preháňalo ma, no aj tak ma operovali.

Keby ste vedeli, koľko toho som si za tých pár dní vytrpela. Toľko injekcí do stehna či zadku, denne okolo päť. Teraz mám veľké hrče a doktori povedali, že ak do pár dní nezmiznú, budú mi ich musieť vyrezať. Potom mi pichli infúziu, praskli žilu na druhej ruke...

Prežila som no... Následky sú. Bohu ďakujem, že to nedopadlo zle, no bojím sa.
Bojím sa, že sa to vráti. Pred operáciou som sa pýtala:

"Čo keď sa z narkózy nepreberiem?" Zaujímavé bolo, že mi odpovedali, že, neboj sa, no moje obavy sa vyplnili. Nevedeli ma zobudiť z narkózy... No teraz som tu.

Ešte na operačnej sále, pred tým ako mi do žíl pichli na spanie injekciu, som sa usmievala ako slniečko a ako posledné som vypustila z úst na odpoveď pána doktora, ten sa ma spýtal:

"Ešte sa usmievaš?"
"Už sa dlho nebudem," na to ma premohla únava, oťaželi mi viečka a proti svojej vôli som zaspala.

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Musím začať nový život... ako som prežila rakovinu:

6. r0bbie

22.04.2013 [23:59]

ach, sucitim s tebou..sice som chlap.. ale.. viem si predstavit ako trpis..strachom..aj bolestou.. :/ keby si si chcela popisat.. tak tu mas moj mail.. kobki66@azet.sk :) drzim palce

5. nesii

29.06.2011 [19:34]

To dúfam aj ja. Lenže obávam sa, že to tak nebude. Nechcem myslieť na to najhoršie, ale bolesti sa znova vrátili. Zajtra idem ku gynekologičke na testy. Tak uvidí sa. Veľmi sa bojím, už nechcem zažiť žiadnu operáciu ani testy, či injekcie. Chcem mať od všetkého raz a navždy pokoj. Ale keď tak nad tým premýšľam, pokoj nenastane asi nikdy. Emoticon