OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » MillieFarglot - Iné jablko? Áno, to horšie!



MillieFarglot - Iné jablko? Áno, to horšie!2. miesto s počtom bodov 30.

Článok je ponechaný v pôvodnej verzii, bez opráv.

Iné jablko? Áno, to horšie!

Keď sa jablko dostalo Snehulienke do úst, kráľovná sa usmiala. Ale jej úsmev na čoskoro zmenil na zdesený výraz. Snehulienka totiž nepadla na zem mŕtva, ako predpokladala. Bledá pokožka mladej ženy sa zdala byť úplne biela a jej oči potemneli. Z útlej dievčiny sa v priebehu pár sekúnd stalo vysoké monštrum, ktoré svojou výškou ani nepripomínalo človeka. 

Jablko, ktoré držala, jej vypadlo z ruky na zem. Šnurovačka na jej šatách povolila a šaty sa prispôsobili objemnému telu. Tie jej siahali len nad kolená. Vyzerala ako dieťa, ktoré vyrástlo zo svojich šiat. 

Tvár Snehulienky sa zmenila na nepoznanie. Oči už nemala milé, plné pokoja a lásky, ale čierne, krvilačné a temné. Boli to oči, v ktorých sa jasne zračila nenávisť. Jej ústa sa zväčšili a tým odhalili tesáky, ktoré jej za tú chvíľu narástli. 

Kráľovná nielenže zdesene vykríkla, ale snažila sa prinútiť nohy k úteku. Tie však akosi vypovedali službu. Kolená sa jej podlomili a padla na zem. V obrannom geste zdvihla ruky. Dlhé rukávy na jej šatách jej bránili v pohľade na znetvorenú Snehulienku. V duchu si prijala odtiaľ čo najskôr zmiznúť. Ba čo horšie,  začala svoju chybu ľutovať. Mala zabiť ona ju, nie naopak. 

Ako je možné, že to dopadlo takto? - pýtala sa kráľovná sama seba. Nemohla uveriť tomu, čo sa jej práve odohrávalo pred očami. 

Monštrum, ktoré omylom vytvorila, sa presunulo k nej. Z hrdla kráľovnej sa vydal vzlyk. 

„Nie, prosím!" vykríkla, ale znetvorená Snehulienka jej akoby nerozumela a podišla k nej tak blízko, že kráľovná mohla na tvári cítiť jej dych. Celá sa roztriasla a stále prosila o milosť. 

 

Obluda sa po nej zahnala a jej obrovské ruky s pazúrmi oblapili jej krk. Donútila kráľovnú postaviť sa. Šialený pohľad Snehulienky neveštil nič dobré. A tak sa aj stalo: obluda sa sklonila k žene a svoje veľké ostré tesáky jej zaborila do krku. Obe zastonali - kráľovná od bolesti a Snehulienka od slasti, ktorú jej spôsobovala krv. Červená, teplá a lepkavá tekutina stekala Snehulienke po brade, po rukách... 

 

Život zo ženy sa pomaly začal vytrácať. Tak rýchlo, ako sa obluda najedla, tak rýchlo prišiel aj posledný výdych bezmocnej ženy. Snehulienka okamžite skryla telo, aby sa nikto nedozvedel o tom, čo sa stalo a hlavne kto to urobil. 

Spokojná sa vrátila späť do domčeka. Za ten čas sa opäť zmenila na krásnu a mladú dievčinu. Upravila si vlasy, prezliekla šaty a umyla sa. Ani náznak toho, že by z nej pred chvíľou bola obluda. Už vôbec nevyzerala tak, že by bola schopná niekoho zabiť.  

 

Navarila chutné jedlo pre trpaslíkov, ktorí sa čoskoro mali vrátiť domov. Pozametala predsieň a poliala kvety na záhrade. Keď sa siedmi trpaslíci vrátili, s radosťou im nachystala obed. Ani jeden z nich si nevšimol nič nezvyčajné. Odvtedy, čo prišla Snehulienka, to bol pre nich už typický deň. Veľmi rýchlo si zvykli na pohodlie. 

 

Trpaslíci zaspali po namáhavom dni veľmi rýchlo. Na tento moment čakala Snehulienka veľmi dlho. Potichu nakukla do izby a skontrolovala, či sú už všetci v ríši snov. Keď sa uistila, že jej plány už nemôže prekaziť nič, zobudila jedného z trpaslíkov. 

„Potrebujem pomoc," šepla potichu. Trpaslík, očarený jej krásou a nehou, ochotne prikývol a nasledoval ju. Dievčina ho viedla na záhradu a za tú cestu sa jej ani jedenkrát nespýtal, s čím potrebuje pomoc. Taktiež si nevšimol, že tvár Snehulienky sa zmenila. 

Keď prišli až k cestičke, ktorá viedla do lesa, Snehulienka sa otočila. Vlastne to už nebolo milé a krásne dievča, ale znetvorený človek. Trpaslík však nestihol zo seba vydať ani hláska. Monštrum sa po ňom načiahlo a svojimi obrovskými rukami mu zakrylo tvár. 

O pár sekúnd bolo už bezvládne telo bez kvapky krvi schované v tráve, ďaleko od domčeka. Z obludy sa opäť stalo nádherné dievča. Snehulienka sa vrátila späť a s plným žalúdkom. Spokojne zaspala. 

 

Ráno ju zobudili zmätené hlasy: „Kde je Vedko? Prečo by odišiel sám? Snehulienka, nevieš, kde je?" Pochytila ju panika. Nevedela, čo na to povedať, no bola si plne vedomá toho, že za jeho zmiznutie môže ona. Musela im však na to niečo povedať, keďže nechcela, aby ho začali hľadať.

„Zavčas rána sa vybral do hradu. Povedal, že sa vráti až o niekoľko dní." Na nesúhlasné hundranie ostatných ešte dodala: „Bude v poriadku, nebojte sa." 

 

 

Takto sa to opakovalo každý deň. Snehulienka si dávala záležať na tom, koho si vyberie ako svoju obeť - snažila sa odstrániť hlavne všímavých a chytrých trpaslíkov. Tým, ktorí sa ráno zobudili živí a zdraví, hovorila vždy svoje lži, ktoré si starostlivo pripravila. Každý deň bola originálna. 

Trpaslíci nemali na výber a jej klamstvám raz-dva uverili. Takýmto tempom nakoniec zostali len dvaja. 

 

V tú noc, keď Snehulienka chcela opäť uhasiť svoj smäd a na výber mala len z posledných dvoch trpaslíkov, sa stala nečakaná vec. Obaja trpaslíci oka nezažmúrili, až kým sa dvere do ich izby neotvorili. Tvárili sa, že spia. Snehulienka si vybrala jedného z nich a opäť ho poprosila, aby jej pomohol. Trpaslík prikývol na súhlas. Hneď ako vyšli z domčeka, druhý trpaslík vyskočil z postele a utekal za nimi. 

 

Prišiel však neskoro. Obluda, ktorá sa len nenápadne podobala na Snehulienku, držala v náručí malého človiečika. Ústa mala priložené k jeho krku a oči od slasti, ktoré jej tá životodarná tekutina spôsobovala, privreté. Krv jej stekala po brade, ale nevadilo jej to. Druhý trpaslík zostal nepovšimnutý a tak okamžite vzal nohy na plecia. Vedel, že svojmu priateľovi už nepomôže. 

 

Ani raz sa neobzrel za seba, aby sa uistil, že ho to monštrum neprenasleduje. Utekal tak dlho, kým pred sebou nezbadal nejaké svetlo. Taktiež tam boli dve postavy. Okamžite sa k ním rozbehol, keďže spoznal známu tvár - princa a jeho radcu zo susedného kráľovstva. 

Rozpovedal mu, čo sa prihodilo. Princ sa rozhodol, že zakliatej Snehulienke pomôže, nech by ho to stálo aj život. O Snehulienke počul veľa a len z toho rozprávania o jej kráse a dobrom srdci sa do nej zamiloval.

 

Počkali do rána, a potom sa všetci traja spolu vybrali do trpaslíkovho domu. Tam našli Snehulienku, ktorá ešte spala. Princovi sa okamžite zapáčila. Očarila ho svojou nevinnou a nádhernou tvárou.  

„Vaša výsosť, nenechajte sa obalamutiť jej krásou," pripomenul mu malý mužíček. Princ prikývol na súhlas. Pre istotu uchopil do pravej ruky svoj ostrý meč. Nezdalo sa mu však, že je na Snehulienke niečo zvláštne. 

„Vezmeme ju do kráľovstva," vyhlásil a meč podal trpaslíkovi. Nahol sa k dievčine a zobral si ju na ruky. 

 

Snehulienka sa prebudila a pozrela na princa. Opäť sa v nej prebudila túžba po čerstvej krvi. Celým telom jej prebehla triaška. Princ ju položil na zem a stále sledoval jej pohyby. Pre istotu ju stále držal za ruku a ťahal von z domu. Dievčina si všimla aj trpaslíka a jeho prehľad prezrádzal úplne všetko. V očiach mal strach. 

„Čo sa deje?" opýtala sa nevinným hláskom. 

„Nechceli sme ťa zobudiť, prepáč." 

„Kam to ideme?" 

„Na hrad predsa. Za mojimi priateľmi, ktorí tam šli pracovať. Chcem ich navštíviť a princ so svojím radcom sa ponúkli, že nás tam odvedú." Snehulienka sa okamžite zarazila a rozmýšľala, čo na to povie. Bola si vedomá toho, že vo svojich klamstvách často spomínala hrad, ale toto sa jej vymklo spod kontroly. 

„Dobre, musím si so sebou vziať ešte pár vecí." Snehulienka okamžite odišla do domu. Začala rozmýšľať, ako sa z tejto situácie dostane. Napadlo ju len jediné riešenie - útek do lesa cez okno. 

 

Princ, radca a trpaslík však tušili, že sa Snehulienka o niečo pokúsi, preto sa princ vydal obísť dom. Od trpaslíka si vzal meč. Okamžite si všimol, že jedno okno je otvorené a niekto sa z neho snaží dostať von. O malú chvíľu z neho vyliezla obluda s obrovskými rukami a znetvorenou tvárou. Nech sa princ snažil akokoľvek, nezastavil zdesený výkrik. 

Monštrum sa po ňom okamžite vrhlo, avšak nevšimlo si, že princ držal v rukách meč. Obluda sa nabodla priamo na čepeľ bez toho, aby princ vynaložil nejaké úsilie. 

Znetvorená Snehulienka ešte stihla zasiahnuť svojou rukou po princovej hrudi. Jej pazúre preťali jeho košeľu a na hrudi vytvorili hlboké rany, z ktorých okamžite začala tiecť krv.

 

Zo obludy sa okamžite stala pravá Snehulienka. Princ na nej nevidel ani kúsok z obludy, ktorá naňho pred malou chvíľou zaútočila. Nehybné telo útlej a prenádhernej dievčiny skončilo prebodnuté chladnou zbraňou. 

 

Princ pociťoval vinu za to, že zabil tak nádherné dievča, no bol si vedomý toho, že to bola dobrá vec. Teraz aspoň nebude zabíjať nevinné obete. Smutný sa vrátil späť k svojmu radcovi a trpaslíkovi. Cestou sa mu však točila hlava a na hrudi pociťoval neznesiteľné pálenie, ktoré sa mu šírilo do celého tela. 

„Vaša výsosť, necítite sa dobre?" opýtal sa radca svojho pána. Princ len nesúhlasne pokrútil hlavou. Náhle sa však začal meniť. 

 

Tesáky, znetvorená tvár a obrovské ruky s pazúrmi... 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek MillieFarglot - Iné jablko? Áno, to horšie!:

4. mima33 admin
12.12.2013 [20:02]

mima33Najskôr gratulujem ku krásnemu druhému miestu. Škoda, že prvé môže byť len jedno, lebo tvoja "rozprávka" ma veľmi zaujala.
Už pri názve som rozmýšľala, o čom by to asi mohlo byť, ale toto som nečakala - a to je dobre! Fakt si to poňala zaujímavo a chvíľkami som sa bavila (predstava Snehulienky, ako sa živý na trpaslíkoch je proste pre mňa vtipná, ale to bude mojím desným zmyslom pre humor) Emoticon Takže odo mňa máš palec hore Emoticon Emoticon

3. MillieFarglot admin
12.12.2013 [19:54]

MillieFarglotJoi, Blacky: Ďakujem. Ten otvorený koniec bol zámer. Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 11.12.2013 [14:05]

Tak tohle je vážně dobré a originální. Miluju ten otevřený konec Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 11.12.2013 [13:55]

gratulujem Emoticon jeden bodík hore dole, aj keĎ ma osobne by zaujímalo prečo, bol ato pekná práca. Snehulienka zmenená ma vraždiace monštrum pro ti svojje vôli, ach, tak tragický skon a nemotornosť tej bosorky, takmer ako saxána tá tiež všetko pomrvila Emoticon ale otvorený koniec sa mi náramne páčil.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!