OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 8: Čo za to?

12.11.2015 (20:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 9× • zobrazeno 1236×

Kapitola 31

Pobozkal ma.

Vážne! Ten incestný magor ma pobozkal!

Nežartujem...

Moja päsť vyletela vpred, no ostala visieť asi tak desať centimetrov od ostrej lícnej kosti. To prekliate ochranné pole! Kruci, tak teraz sa ukáže, čo?! Keď nie ruka, tak noha. Kolenom som mu mierila na rozkrok. Žeby pomohlo? Ani najmenej. Zablokoval ma a vzápätí pritlačil na dvere. Zavrčala som a on so mnou. Lakťom mi prišpendlil zápästie k drevu.

A čo druhá ruka, magor?

No... ani na tú nezabudol. Zovrel päsť, ktorá smerovala k jeho nosu a vykrútil mi ju hore k hlave. Telo sa pritláčalo k telu. Zúrila som. Vo férovom boji by som ho dala! Viem to! Viem... Ale on nehrá čisto.

„Myslel som, že chceš moju pomoc,“ zavrnel centimeter od mojich pier.

„Myslela som, že splátku si dnes nevyberieš!“

„Čo ak áno?“ provokoval, ale ja som ho vysmiala.

„Jeden bozk? Pokiaľ viem, nerobíš charitu!“

„Jeden bozk len za to, že som povedal áno.“

„Áno, na čo?“ Veľmi dobre som vedela, čo tým myslí.

„Áno, na to, že ti pomôžem. Čo ak za každú jednu informáciu budem chcieť niečo viac?“ zavrnel a mne až teraz doplo... nie, nedoplo mi to až teraz. Podvedome som vedela, že sa to pokúsi využiť. To by potom nebol Malfoy, že?

„Informácie za sex?“ odsekla som zhnusene, ale nie prekvapene.

„No tak, netvrď mi, že ti to nenapadlo.“ Hrdelne sa zasmial a opäť sa naklonil bližšie. Nepobozkal ma. Ešte nie.

Dovolím mu to? spýtala som sa samej seba. Dovolím mu, aby to urobil? Budem platiť sexom? Urobím to Siriusovi? Rada by som povedala, že nie... ale urobila som už toľko tieňových vecí, že jedna na viac ma nezabije. Pokiaľ to zachráni mojich priateľov? Som ochotná obetovať všetko. Život, zdravie... aj naše priateľstvo. Radšej budem žiť s tým, že žijú, ale nenávidia ma, akoby mali byť mŕtvi. No aj tak. Toto je tá najkrajnejšia možnosť a ja spravím všetko preto, aby som sa jej vyhla. Nedovolím mu, aby Siriusovi ublížil!  Nedám mu nič, pokiaľ mi neukáže skutočné výsledky!

„Či mi to nenapadlo?“ vysmiala som ho. „Bavím sa s tebou! Jasné, že som zvážila všetky možnosti.“

„Takže aj sex so mnou?“

„Aj sex s tebou,“ pritakala som a jemu nebezpečne zaplápolali oči... nie, nebol to spokojný ohník, práve naopak.

Bol naštvaný a parádne! Zavrčal a zúrivo ma pobozkal. Ak by som mala voľné ruky, asi by som mu išla po krku... ale teraz? Len som tam stála. Niekde v hĺbke som cítila túžbu, ale nie som zviera! Dokážem sa ovládať, a tak sa stalo, že zatiaľ čo on si vybíjal zlosť (aj keď neviem z čoho), ja som tam len stála ako ľadová socha. Heh, mala som sa to od koho naučiť!

Spočiatku ho moja pasivita srala. Zúril, ale nepodarilo sa mu zo mňa vytiahnuť ani plamienok vášne. Ten som bezpečne zamkla na desaťtisíc zámkou a pochovala v najhlbšej časti seba samej. S vytrvalým vrčaním sa odtiahol a jednu z rúk presunul na môj krk. Napäto, ale stále jemne, mi po ňom prešiel bruškami prstou.

Provokačne som naklonila hlavu nabok a spýtala sa: „Skončil si?“

Prepálil ma ľadovým pohľadom... a že laď nepáli! Odhodlane som mu ho opätovala.

„Na teraz...“ pritakal a odtiahol sa úplne.

Pár krokov cúvol a ja som si skrížila ruky na prsiach. Bože, aj v pyžame vyzeral ako vládca sveta. Sakra, ako to ten chlap robí?

Pevným krokom prešiel k sofe, kde sa opäť posadil a do ruky vzal pohárik. Odpil si a potom sa opäť zameral na mňa.

„Spala by si so mnou, aj keď ma tak nenávidíš? Len kvôli nim?“ zatiahol a v hlase sa mu skrýval nebezpečný podtón... žeby žiarlivosť? Možno, ale prečo?

„Pre nich by som zomrela. Sex s tebou? To nie je až také hrozné ako smrť...“ zavrnela som a vzápätí dodala: „Takmer.“

Nebezpečne prižmúril oči. „Na to, že ma prosíš o pomoc, si pridrzá, nemyslíš?“

„Súhlasil si.“ Pokrčila som ramenami. „Teraz už ide len o obchodné podmienky.“ Tentokrát sa mu zlosť podarilo prekryť pobavenou maskou.

„Pravda... a cenu sa čoskoro dozvieš,“ súhlasil.

V žalúdku sa mi usadila desivá predtucha. Prečo mám pocit, že to čistenie topánok by bolo oproti tomu, čo si pre mňa prichystal, ako med lízať? Ale to je teraz vedľajšie. Je mi jedno, čo budem musieť urobiť, hlavne nech žijú!

Myslím, že práve nastala vhodná chvíľa na obchod, ale ešte predtým...

„Takže, sme dohodnutí?“ overovala som si a on mi venoval jeden z jeho extra dlhých hodnotiacich pohľadov.

„Sme. Cenu ti poviem zajtra... hm, teda už dnes večer.“

„Fajn,“ súhlasila som.

Presný čas a miesto mi pošle. Stavím sa, že to bude tu. Ale ak sa chce hrať na záhadného, jeho vec. Otočila som sa na odchod. Zaplavila ma únava. Bože, tak príšerne som sa tešila na teplú, mäkučkú posteľ... no aj tak.

Toto som mu ešte povedať musela: „A Malfoy, to čo si vravel - o tej noci... obaja vieme, že sú to sračky.“

„Ak si tak budeš pripadať bezpečnejšie, ver si čomu chceš,“ zatiahol, ale to som už ignorovala. Vykročila som do chodby a na chrbte cítila jeho uprený pohľad.

Domov som sa vrátila na svitaní. Jemné lúče vychádzajúceho slnka pomaly prebíjali temnotu na východe, ale ja som si pripadala presne opačne. Unavená, zničená... a áno, aj vydesená. Bála som sa, aká bude jeho cena. Čo budem musieť obetovať tentokrát.

Prekročila som prah domu. Bol nezvyčajne tichý. Desivo. Oproti tomu, ako to tu vyzeralo, keď som odchádzala, som si pripadala ako v mauzóleu. Ozvalo sa tiché prasknutie. Lylo na mňa uprela veľké, unavené oči. Milo som sa na ňu usmiala a jemným pohybom ruky ju poslala späť do postele.

„Bež spať,“ šepla som.

„Nepotrebovať pani pomôcť? Nechcieť pani jesť?“ overovala si a ja som pokrútila hlavou.

„Nie, Lylo. Bež do postele, ešte je skoro.“

Prikývla a s ďalším prasknutím sa odmiestnila.

Vyliezla som po schodoch a každý jeden mi pripadal nekonečný. Potrebovala som spánok. Bože, tak moc som chcela spať! Potrebovala som to viac, ako kyslík. Cestou som sa opierala o stenu, len aby som si udržala aspoň akú-takú rovnováhu.

Roztvorila som dvere spálne. Ticho. Už len to samotné ticho ma uspávalo. Chcela som zapadnúť do perín, ale nemohla som. Musím si dať aspoň rýchlu sprchu... Keď som s ňou skončila, natiahla som na seba prvé tričko, ktoré som našla a zo šuflíka vytiahla nohavičky. Ťažko som vydýchla a nadvihla perinu.

Bože, bol taký zlatý. Ako malý chlapec. Spal tak pokojne, tak nevinne a opäť len v sivých teplákoch.  Jednu ruku mal vedľa hlavy a druhú na bruchu. Pery mal jemne pootvorené. Ľahla som si na bok a chvíľu ho sledovala. Bála som sa, že takú možnosť už nedostanem. Bála som sa, že mi to Malfoy vezme! Nahla som vpred a jemne ho pobozkala na líce. Neodolala som a nakoniec ho pohladila po jednodennom strnisku. Musela som to povedať!

„Milujem ťa,“ šepla som a na moje obrovské prekvapenie mi ten trafený šašo odpovedal:

„To viem už dávno!“ zasmial sa chrapľavo ospalým hlasom. Otvoril oči a unavene, no oddane, ich zameral na mňa. Na lícach mu naskočili milé jamky.

„Podvodník,“ šepla som, zatiaľ čo si ma k sebe pritiahol. Pobozkal ma na čelo a objal.

„Ale aj tak na pomilovanie. To musíš uznať,“ podpichol ma.

Niečo som nezrozumiteľne zašomrala a objatie opätovala. Ležala som mu na hrudi a po náročnom dni sa skutočne cítila v bezpečí. To som cítila iba tu. V posteli – s ním a už dlhé roky. Spať bez neho bolo, ako spať bez polovice seba.

Hladil ma po vlasoch a ja som sa až zázračne rýchlo odobrala do ríše snov.

Keď som sa zobudila, za zatiahnutými závesmi spievalo svoje vysoké sonáty mestské vtáctvo. Neposadila som sa hneď. Pripadala som si zvláštne unavená, ale vedela som, že už nezaspím. Pootočila som hlavu a pohľad mi padol na starý budík, ktorý mi ešte pred rokmi daroval otec. Bol opradený toľkými nerozbitnými kúzlami, že prežil aj tie najhoršie lety izbou – tiež otcova práca. Teraz hlásal trinásť hodín a sedemnásť minút.

Prehodila som si ruku cez oči a snažila sa aspoň na posledných pár chvíľ ignorovať realitu. V tichu to šlo vcelku ľahko.  V tichu... Ako náhle som sa započúvala do zvukov domu na ušné bubienky mi doľahol zvuk vzdialeného plaču. Lily. Realita na mňa udrela v plnej sile. Zhlboka som sa nadýchla a posadila sa.

Čas vstávať! prebehlo mi hlavou. Postavila som sa a pohľad mi padol na Siriusovu košeľu, v ktorej som spala. Hm, takže to ona vyhrala nočnú lotériu? Pretiahla som ju cez hlavu a hodila na posteľ. Takto, len v nohavičkách, som prešla do kúpeľne. Pár minút som venovala rannej očiste a potom sa vrátila späť uterákom si sušiac vlasy. Druhý mi tesne obopínal telo. Milujem ranné sprchy!

Na tvári sa mi roztiahol príjemne prekvapený úsmev, keď som pohľadom zavadila o podnos s raňajkami. Croissanty! Mňam!

„Lylo sa pýta, či nechceš radšej obed,“ zasmial sa môj pekný milenec a ja som pokrútila hlavou. Obed by bol príliš ťažký. Nerada jedávam veľké obnosy hneď po prebudení.

„Toto stačí,“ zapriadla som a on prikývol.

Položil jedlo na malý, okrúhly, dvojmiestny stôl a potom prešiel ku mne. Postavil sa za mňa a veľkými rukami mi začal masírovať plecia. Uvoľnene som zapriadla a on ma pobozkal na líce.

„Si stuhnutá,“ podotkol.

„Som,“ pritakala som a lahodne zatvorila oči.

„Chceš, aby som ťa uvoľnil?“ zapriadol s jasným prísľubom. Neodpovedala som ihneď. Jeho masáž bola prvotriedna, ale nakoniec...

„A ako...“

O jednu hodinu, dva orgazmy a nespočetne lapaní po dychu, neskôr som opäť vyliezla zo sprchy, ale tentokrát som v nej nebola sama.

„Mali by sme ísť dole,“ zastonala som. Prikývol, ale nijako nadšene. Lilyne výlevy ani jednému z nás nechýbali, no aj tak sme ich počuli, ak sme sa pozorne započúvali.

Netešila som sa, ale nemala som moc na výber.

V kuchyni ma čakalo príjemné a vďačné privítanie.

„To je prekvapenie, tak naša princeznička sa konečne vyspinkala?“ zaštekala Scary a ja som po nej hodila nasraným pohľadom.

Tak a dosť! Mala som za sebou viac ako náročnú noc, a to posledné, čo potrebujem, sú jej podrývacké poznámky.

Prebehla som ju znechuteným pohľadom a zavrčala: „Ty si ešte tu? Mala som za to, že si konečne vypadla!“

„A nechať Lily samú s tebou?“ štekla.

„Pokiaľ viem, tak ešte stále je to môj dom a ty si tu len hosť, tak sa netvár, akoby ti to tu patrilo!“ štekla som.

„A pokiaľ viem ja, tak si len polovičný vlastník!“ Vážne? Tá nevďačná suka!

„Žerieš moje jedlo! Spíš pod mojou strechou! Krucinál, tak prejav aspoň toľko vďačnosti a drž jazyk za zubami!“ zahrmela som.

Mala som jej fakt dosť... a ona na tom bola podobne. Vyskočila na nohy a dlhé blond vlasy okolo nej divoko viali.

„Všetci vieme, že si len šialená mrcha, Shepardová!“ zvolala. „Vrahyňa a bezcitná...“

„Ak by som bola bezcitná, už by si letela! Kurva, Scary o čo ti ide? O čo!?“

„O čo?“ zajačala. Ja viem, všetci sme s nervami v koncoch a najviac práve ona a Lily, ale ja tu nikomu fackovacieho panáka robiť nebudem! „Neznášam ťa! Je to tvoja vina, že Debie umrela!“ Čo?! No tak moment.

„Moja? A ako, preboha!“ štekla som a skrížila si ruky na prsiach, aby som samej sebe zabránila siahnuť po prútiku.

„Keby sa nechceli pomstiť, nestalo by sa to! To ty si strašná Fantoma! To kvôli tebe...“ jačala.

Žeby jej ešte nikto nepovedal o záveroch z porady? A poviem jej to ja? Ak by som bola taká sviňa, aká nie som, spravila by som to. Ale teraz nemôžem. Nie, lebo by sa to mohla dozvedieť Lily. James to už vie, ale ona je v takom stave, že by ju to mohlo položiť. Chcú počkať na vhodnejšiu chvíľu, ale to neznamená, že nemôžem štekať po Scary. Je od nej slabošské, že uteká pred vlastnými výčitkami svedomia a hádže ich na mňa!

Povrchne som sa usmiala a ešte povrchnejšie zatiahla: „Nie, Scary, to nebola moja vina, ale...“

„Jasné, na koho to zvalíš teraz? Si zbabelá, bezci...“

„... tvoja, Scary,“ zatiahla som a krotila vlastný hnev. „Ja by som nedovolila, aby moji priatelia zomreli, zatiaľ čo by som si zbabelo chránila vlastný zadok. Nie je moja chyba, že je Debie mŕtva. Nemá to so mnou, ani s tým čo robím, nič spoločné.“

„Ty... jasné, že...“

„Ooh, nie, Scary. To ty môžeš za to, že je mŕtva!“ zapriadla som.

Na jej tvári zavládol výraz totálneho zdesenia. Ruka jej vyletela k srdcu a zalapala po dychu.

„Ako sa opovažuješ, ty špinavá hu...“ nedopovedala. 

Nie preto, že by som jej skočila do reči alebo niečo spravila. Nie, ja som s jej náhlym onemením nemala nič spoločné... za to James áno. Vpadol do kuchyne ako hurikán a obe nás pražil prvotriedne zúrivým pohľadom.

„Ticho!“ zahrmel. „Obe!“

Mňa to prekvapilo. Ešte nikdy na mňa nekričal – nie takto... ale ak ja môžem povedať, že ma to prekvapilo, tak Scary bola totálne vydesená. No jo, konfrontácia zoči-voči nasranému Jamesovi nie je nič príjemné. Za ním sa vo dverách zjavil Sirius a na tvári mal neutrálny výraz nájomného vraha, ktorým vraždil ako mňa, tak aj Scary. Prišlo mi to skutočne neférové! Ja som nič nespravila! Len som sa bránila!

Tvrdohlavo som si skrížila ruky na prsiach a odhodlane Jamesovi pohľad opätovala. Nebudem sa pred ním krčiť. Viem, má to ťažké, ale ja robím maximum pre to, aby som ho z jeho problémov dostala! Na mňa zazerať nebude! Robím preňho viac, než ktokoľvek v tomto dome! A istotne viac ako Scary!

„Ak sa chcete hádať, choďte von!“ vyhlásil a jeho hlas bol presiaknutý konskou dávkou hnevu, frustrácie a zlosti. „Lily toho má dosť aj bez vašich hádok!“ Pohľadom vyhľadal moje oči a ja som sa musela sakramentsky ovládať, aby som mu nato niečo pichľavé neodsekla.

Keď videl, že neprotestujem, zúrivo vyfučal. Pripomínal mi býka v toreadorských zápasoch. Sirius mu položil ruku na plece, ale striasol ju. Otočil sa na opätku a vrátil sa k svojej drahej. Vymenila som si s Tichošľapom rýchly pohľad. Bol naštvaný... a aj na mňa. Zlostne som zaťala sánku a vyrazila preč. Uhol mi vo dverách, ale namiesto toho, aby ma nasledoval, ostal tam. Prečo? To mi bolo maximálne u riti. Chce dať Scary kázanie? Fajn. Neuškodí jej to, ale nech sa o to isté nepokúša u mňa.

Prešla som pár krokov a zúrivosť zo mňa rýchlo opadla. Nemala som sa nechať tak ľahko vyprovokovať. Scary je sviňa a zákerná, ale zabili jej najbližšiu priateľku. Musím ju brať s rezervou... ale keď ja som tak... nervózna? Aká bude jeho cena? Čo ma bude stáť jeho pomoc?

Nie, dosť! Nie teraz! Večer...

Prechádzala som okolo Lilynej izby. Neplakala. Výnimočne. James sedel pri nej a objímal ju. Ani jeden z nich si ma nevšimol. Hladil jej rubínové vlasy a šepkal slová útechy.

Mala som sa viac ovládať! Mala... kvôli nim.

Vyšla som na balkón na druhom poschodí. Ako rýchlo sa to všetko zvrtlo? Ani som sa nestíhala čudovať, kedy sa to stihlo tak kolosálne dosrať.

Vzduchom zavibroval vysoký tón orlieho spevu. Zodvihla som hlavu a pohľad mi padol na veľkú orlicu kráľovskú. Garra.

Zadvihla som ruku a ona elegantne pristála. Škaredo na mňa zazerala, ale ja som si z toho nič nerobila. Garra sa škaredo pozerá po všetkých s výnimkou mojej mamy a otcovej sovy Fairy. Na chrbte niesla pripevnené vrecko so správou. Otvorila som ho a vytiahla krátky list, na ktorom stálo:

Žiješ? Zistila si niečo? Pomôže nám?

Mama.

Stručné, ale presné – presne ako ona. Garra preskočila na zábradlie a ja som si prútikom vyčarovala pero. Ak by som neodpísala okamžite, radšej ani nechce vedieť, čo by spravila. Obrátila som list a rýchlo napísala odpoveď, s ktorou som bola len čiastočne spokojná.

Žijem. Nezistila som nič. Podľa neho nikto nevie, prečo po nich ide. A áno, pomôže nám.

Tali.

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard: Vendetta II - kapitola 8: Čo za to?: