OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 34 - Následky

22.04.2015 (11:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 7× • zobrazeno 1220×

A je tu ďalšia časť. No a je to vonku...

Kapitolu venujem  mime33, Violet, Ivet, FILADE, valhalinke, izzie22, Habine, Trishi, Týne, Diable a Nightmare. :D

P.S.: Nejde niektorá z vás piatok do Bratislavy na školenie Katedry žurnalistiky Komenského univerzity? Neviete, kde to tam je a ako sa tam dostať z vlakovej stanice? Nejaké rady by sa fakt šikli, lebo moje orientačné schopnosti sú hlboko pod bodom mrazu. :P

Sisa118 

Kapitola 34

„Ty o mne rozhodovať nebudeš!“ skríkla som na ľadovo pokojného idiota, ktorý sa ležérne rozvaľoval na zelenom kresle. Prstami pravej ruky si podopieral bradu a hľadel na mňa ako veľký, sýty lev na malé, bezbranné mačiatko. Neznášala som tento pohľad! Vytáčal ma do nepríčetnosti!

„Budem,“ prehovoril vyrovnane a mne v tej chvíli išla prasknúť lebka.

Už je to mesiac od osudovej noci v prefektských kúpeľoch. Už je to mesiac, čo s ním udržujem tieňový vzťah, o ktorom vieme len my dvaja. A už je to mesiac, čo mám prvého priateľa do postele v celom svojom živote. A musím uznať, že nadmieru výkonného - len keby ma tak neštval!

„Nepresťahujem sa na dievčenský internát!“ zavrčala som a on sa zamračil.

„Nechcem, aby si spávala s Blackom v jednej posteli!“

„Smola, spávam s ním v jeden posteli od prváku! Zmier sa s tým!“ štekla som a on si povzdychol. Postavil sa a čierny habit za ním vial, keď prechádzal Komnatou najvyššej potreby.

„Tak, to sa teraz zmení,“ prikázal a v prstoch mi zovrel sánku. Prinútil ma pozrieť sa mu do tváre, ale ja som sa ho rýchlym pohybom ruky zbavila.

„Nič sa meniť nebude! Ak by som zrazu povedala, že už s nimi nebudem bývať, mali by otázky!“ vyhlásila som víťazoslávne.

Základným stavebným kameňom nášho partnerstva bol fakt, že sa o ňom nik nesmie dozvedieť a už vonkoncom nie chalani! Chytil ma okolo pása a pritiahol k sebe.

„To je mi jedno. Nezabúdaj, že to ty si trvala na tom, aby o nás nik nevedel,“ vrkol a pobozkal ma na líce. „Ja osobne by som preferoval verejný vzťah, pred touto fraškou,“ zavrčal. Vedela som, že sa mu to nepáči. Neraz mi to nepekne vyhodil na oči, ale mne to bolo jedno. Chcela som od neho sex? Mala som. Viac ma nezaujímalo! „Už ma nebaví hrať hru na mačku a myš.“

„Poznáš podmienky, tak sa ich nesnaž meniť!“ varovala som ho a on sa neveselo uškrnul.

„Si príšerne tvrdohlavá, drahá, vieš o tom?“

„Nevolaj ma drahá! Neznášam to,“ zavrčala som, ale on si z toho nič nerobil.

„Ale ty si, drahá,“ zapriadol. „Čas s tebou ma stojí nesmiernu dávku zdravých nervov a sebaovládania, aby som ťa nepomiloval všade, kde ťa uvidím.“

„Preháňaš,“ odbila som ho.

„Myslíš?“ Pobavene pokrútil hlavou. „Mali by vám zakázať nosiť krátke sukne. Nevieš si predstaviť, aký je to frustrujúci pocit vidieť tvoje nohavičky a nemôcť ich pohladiť,“ zapriadol a mnou prebehlo teplo.

Nie, nie, nie! Teraz nie! Teraz sa hádame! Nechcem s ním mať sex! Nie teraz! Ale povedzte to môjmu nadržanému telu.

Spokojne a uvoľnene som sa k nemu tisla na posteli. Obaja sme boli nahí a čerstvo naplnení. Objímal ma rukami, zatiaľ čo ja som mu ležala na hrudi. Bolo mi fajn. Kiežby som takto mohla ostať do konca života... Ale nemohla. Po hlave mi už dlhšie behala jedna zákerná, ale podstatná otázka.

„Vieš, že by som pre teda urobil všetko?“ šepol mi do vlasov a jeho hruď pritom zavibrovala. Usmiala som sa a vytrhla sa mu z náruče. Obkročmo som sa naň posadila.

„Si nehanebný klamár, Reginus Sargas Malfoy,“ vyhlásila som. So slovami mu to fakt išlo, len škoda, že som neverila ani štvrtine z nich!

„Si krásna,“ vrkol a pohladil ma po boku.

„Prestaň!“ zahriakla som  ho.

„Pravda sa musí hovoriť!“

„Dobre, v tom prípade si overíme tvoju pravdovravnosť,“ prehodila som a v jeho očiach sa usídlil podozrievavý tieň.

Ak som sa o ňom za ten mesiac niečo naučila, tak potom to, že najštedrejší je práve po sexe! Vypla som hruď – viem, je nečestné používať ženské zbrane vo férovom boji, ale boj je predsa len boj a akékoľvek zbrane, ktoré sú poruke, sú povolené. Pobavene nadvihol obočie, ale tieň pochybností z jeho očí nezmizol.

Naklonila hlavu a so všetkou vážnosťou sa spýtala: „Čo vieš o Elayne Gillecrosdovej?“

Ťažko si povzdychol a na moment zavrel oči. „Vedel som, že sa to spýtaš!“ vyhlásil zničene.

„A?“ nabádala som ho. „Čo o nej vieš?“

Otvoril oči a pokrútil hlavou.

„To znamená?“

„To znamená, že o nej viem len toľko, že sa volá Elayne Gillecrosdova. Pochádza z čistokrvnej, ale nie moc bohatej rodiny a medzi Smrťožrútmi patrí medzi tých lepších, ale nie najlepších,“ uzavrel.

„To je všetko?“ potiahla som a rukou mu prešla po hrudi.

„Je,“ potvrdil. „A sexuálny nátlak na tom nič nezmení,“ uškrnul sa. Odfrkla som a ruku odtiahla. Teda aspoň som to mala v pláne, ale on mi zovrel zápästie.

„No tak, Malfoy! Tvoja rodina má blízko k Vodemortovi!“ zavrčala som. „Musíš o nej vedieť niečo viac... napríklad kde býva, aké sú jej zvyky, rozsah schopností, kde sa najčastejšie...“

„Som poctený tvojou dôverou vo mňa, ale ja ešte nie som Smrťožrút.“

To nemal hovoriť. Vytrhla som mu ruku zo zovretia a odvalila sa z neho. Ak sme sa nejakej téme vyhýbali ako mačka vode, tak potom tejto. On a jeho budúcnosť. On a Smrťožrúti. Dokázala som s ním spávať, pokiaľ som si v duchu nahovárala, že je iný. Že sa k ním nepridá, ale keď mi to takto bezcitne fľochol do tváre...

Posadila som sa na okraj postele chrbtom k nemu. Aj on sa vyšvihol do sedu.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa. 

A začo? Zato, že povedal pravdu? Zato, že jedného dňa – za mesiac - sa stane jedným z nich? U veľkého Merlina, čo som si to nahovárala?!

Natiahol sa a pohladil ma po ramene. Odtiahla som sa. Zaútočili na mňa pochybnosti. Nie som v podstate zradca? Spím s potenciálnym Smrťožrútom – vrahom!

„No tak, Tali,“ zatiahol a objal ma okolo drieku.

Ale keď jeho teplo bolo také príjemné! Oprela som sa mu o hruď. Nechcela som veriť, že sa stane jedným z nich. Ale prečo? Prečo by ma to malo zaujímať? Veď s ním len spávam. Je len na hranie. Nemám s ním skutočný vzťah! Nemilujem ho! Nič k nemu necítim, tak prečo?

„Nerob to,“ šepla som zúfalo a on ma objal ešte viac.

Pobozkal ma na ucho a potom doň šepol: „Tali, ja musím. Na rozdiel od teba nemám na výber,“ prehovoril zničene – žiadny ľad, ale skutočný pocit.

„Každý máme na výber.“

„Nie, nemáme.“

„Sirius má!“ protirečila som mu. Obtrel sa mi o rameno.

„To je niečo iné,“ odvetil. „Black si stranu vybral dávno predtým, než prišiel Temný pán.“

„Tak si vyber aj ty!“ naliehal som. Uprel na mňa smutný pohľad.

„Tali,“ zapriadol. „O tomto sa mená cenu baviť.“

„Má!“ protirečila som mu. „Vykašli sa na Smrťožrútov! Vykašli sa na Voldemorta! Pridaj sa k nám!“ naliehala som.

„Nemôžem, Tali, mohol by zabiť moju rodinu,“ šepol a ja som zaťala zuby.

„Prečo by to robil? Malfoyovci sú...“

„Tali! On nerozmýšľa, on len koná. Prikáže zabi a oni poslúchnu ako stádo oviec.“ Otočil ma k sebe a v dlaniach mi zovrel tvár. „Nepostavím sa proti nemu!“ vyhlásil odhodlane.

„Staneš sa jednou z jeho oviec!“ obvinila som ho.

„Možno, ale nemám na výber. Nie teraz. Nie, pokiaľ nebudem dosť... mocný,“ uzavrel a všetky moje ďalšie pokusy o obnovu témy odignoroval.

Dni sa predháňali v nekonečnom behu. Predávali si štafetu a mňa z tej rýchlosti išiel trafiť šľak. MLOK sa približoval nezadržateľnou rýchlosťou rovnako ako aj odchod z Rokfortu. Môjho domova.

Prechádzala som chodbou pred učebňou transfigurácie, z ktorej práve vychádzali prváci. Nevenovala som im prílišnú pozornosť až do chvíle, než som u pár z nich nezachytila nenávistné pohľady – a čo bolo najzarážajúcejšie, tak ani jeden z nich nemal zelený, slizolinský odznak.

Opätovala som im ho a oni rýchlo sklopili oči. Nenechala som sa tým vyviesť z rovnováhy. Práve som za sebou mala príjemne strávenú voľnú hodinu v Komnate najvyššej potreby a nehodlala som si ničím kaziť deň. Mojou ďalšou a zároveň prvou hodinou boli čary.

Spokojne som si vykračovala chodbou a na moje obrovské prekvapenie všade naokolo zachytávala nepriateľské pohľady. Nedávalo mi to zmysel... nedávalo, ale až do chvíle, než do mňa celou silou plecom nevrazila Scary.

Zavrčala som po nej, ale ona mi môj zúrivý pohľad opätovala slovami: „Zradcovská kurva!“

„Čo?!“ štekla som po nej a vo vrecku habitu zovrela prútik. Krivo sa na mňa uškrnula.

„Netvár sa, Shepardová!“ zasyčala. „Celá škola vie, že dávaš Malfoyovi.“

Bolo to, akoby mi vlepila facku. Do žalúdka ma zasiahla železná päsť poznania. Tak preto tie pohľady! Ale ako? Ako to zistili?

Akoby mi čítala myšlienky, odpovedala: „Videla vás jedna štvrtáčka na treťom poschodí,“ štekla a ja som viditeľne pobledla. Víťazoslávne sa usmiala. „Takže je to pravda,“ zapriadla a ja som mala chuť rozbiť tú jej namachlenú držku.

Ako som si o nej mohla myslieť, že sa zmenila? Ja sprostá... Ale ako nás mohli vidieť, veď to bola len... niekedy aj chvíľa stačí na rozpútanie pekla, a to sa práve teraz rozpútalo. Čo som jej na to mala povedať? Zatĺkať? Robiť zo seba zbabelca? Skrývať sa aj keď poznajú pravdu? Nie, to by som nebola ja. Nie...

Hrdo som vypla hruď a skrížila si ruky na prsiach. Prepálila som ju znechuteným pohľadom – tým najvýraznejším, aký som na tvári dokázala vyčariť – a hrdo vyhlásila: „Je. Máš s tým problém?“

„Ty – ty,“ zajachtala prekvapene a oči sa jej rozšírili do obrovských kruhov. „Ty to priznávaš?“

Naoko pre prekvapene som nadvihla obočie. „Nemala by som? Je to moja vec, s kým spávam a teba do toho nič nie je!“ zaútočila som a ona sa nestihla brániť. „Alebo máš na to iný názor? Nebodaj by som sa ti nemala zverovať s tým, ako trávim voľný čas?!“

Dezorientovane potriasla hlavou. „Ty spávaš s Malfoyom,“ hláskovala, akoby mi ešte doteraz nedošlo, čo robím. Prikývla som a ona znechutene vykrivila ústa. „A verejne to priznávaš!“

„Priznávam. Spím s ním a nebudem tvrdiť niečo, čo nie je pravda.“

„Ty skurvená zradkyňa!“  zajačala po mne, ale ja som ju vysmiala.

„Tak ja som skurvená zradkyňa? Vážne a čo si potom ty?“ zapriadla som. „Neobšťastňovala si donedávna všetkých slizolinských vtákov? No tak Scary, ja mám jedného – ty si ich mala húfy,“ zaútočila som na jej Achillovu pätu.

Bolo to odo mňa zákerné, ale budiš. Nemám si prečo brať servítky! Ona ma nemá právo súdiť. Naprázdno otvorila ústa, ako lapala do dychu, ale nakoniec ich zaklapla a s hrdo vztýčenou hlavou a hŕstkou skrachovancov, odplachtila preč. Zaťala som päste. Ak sa niečo mohlo fakt dosrať, tak potom toto.

Vošla som do učebne čarov a kúziel. Celou cestou ma prenasledovali prekvapené a znechutené pohľady, ale mňa trápili len dva. James a Sirius. Ich znechutenie sa priam dalo krájať. Prepálila som ich zlostným pohľadom a zasadla na svoje obvyklé miesto. Jediné šťastie, že Rem stál na mojej strane. Slabučko a smutne sa na mňa usmial a ja som v tom rozoznala tichú podporu a odkaz Vydž!.

„Je to pravda?!“ precedil pomedzi zuby Sirius vedľa mňa. Vedela som, načo sa pýta a odmietla som hrať nechápavú hus.

Prikývla som a ticho vyhlásila: „Je.“

Zmĺkol a nechápavo pokrútil hlavou. Skrížil si ruky na prsiach a ja som spravila to isté. Obaja sme hľadeli priamo pred seba.

„Prečo?“ spýtal sa len.

„A prečo nie?“ zaznela odpoveď.

„Lebo je to Smrťožrút!“ zavrčal. Krivo som sa usmiala.

„Ešte ním nie je.“ Neušiel mu význam formulácie.

Zúrivo sa zamračil. „Tak ešte nie je?“

„Nie je,“ potvrdila som a on zlostne zaťal päste.

„A čo keď ním bude?“

Obrátila som k nemu hlavu a zúrivo sa mu zahľadela do očí. „Tak potom bude mojím nepriateľom,“ uzavrela som, ale on chcel ešte niečo povedať.

Nedostal však príležitosť, lebo do učebne vošiel profesor Flitwick a začal hodinu.

„Tento rozhovor sa ešte neskončil!“ zavrčal a ja som si v duchu priala, aby skončil.

Hodina, čo nasledovala, bola tou najnepríjemnejšou, akú som kedy zažila. Nerozprávali sme sa, dokonca sme na seba ani len nepozreli. Sedeli sme ako sochy. A čo bolo najhoršie, ja som ani nechcela, aby skončila, lebo to, čo potom nasledovalo, bolo tisíckrát horšie.

Boli sme tam všetci. Rem stál ku mne najbližšie a chrbtom sa opieral o stenu. Sirius a James stáli oproti mne a Peter? Ten sa snažil pôsobiť neviditeľne. Ja som zaujala miesto pri katedre. Opierala som sa o jej hranu a odhodlane chalanom opätovala ich naštvané pohľady.

„Zbláznila sa!“ ozval sa konečne James a ja som si zlostne odfrkla.

„Nie,“ štekla som.

„Podľa mňa áno,“ potvrdil priateľovu domnienku Tichošľap.

„Moje inteligenčné ako aj duševné faktory sú v poriadku!“

„O tom dosť pochybujem!“ štekol Sirius. „Bože, veď spávaš s Malfoyom! S Malfoyom, Tali! Zbláznila si sa? Očaroval ťa? Niečím ťa vydiera?“

„Iba ak nohavičkami,“ odsekla som podráždene.

Fakt, ešte stále mi ich nevrátil. Chalani prekvapene nadvihli obočie.

„Čo?“ zavrčal James.

„Nič, nechaj to tak. Nechajte to všetko tak!“ naliehala som.

„Nechať to tak?“ opäť sa zapojil dočervena naštvaný Sirius. „Nechať to tak?!“

„Spávaš so Smrťožrútom!“

„Už som ti povedala, že ním nie je!“

„Povedala si, že zatiaľ!“ opáčil.

„Tak ním nie je zatiaľ!“

„Tali, uvedomuješ si, čo robíš?“ spýtal sa James.

„Som svojprávna, Paroháč! Predstav si, že hej!“

„Tak, aký máš dôvod!?“

No, to by zaujímalo aj mňa.

„Lebo pokiaľ ide len o sex, tak...“ začal Tichošľap a ja som jasne a zreteľne vyhlásila:

„Áno, presne tak! Ide len o sex! Spokojný? Skončili sme?“

„Scvokla!“ vyhlásil James a v hlase mu zaznievala zmeska protichodných pocitov. Hnev, ľútosť, strach, šialená frustrácia.

„Tali,“ začal otcovským tónom Sirius, „musíš s tým prestať!“

Naježila som sa ako mačka, ktorej ste zobrali tuniaka spod nosa. „Prestať? Prestať!? A prečo by som mala?!“ precedila som pomedzi zuby a odlepila sa od katedry. „Ty si ten posledný, kto by mi mal kázať, Tichošľap! Ten posledný!  Nebol si to ty, kto pretiahol polovicu Slizolinčaniek?! Vravela som ti vtedy niečo? Kázala som ti, aby si s tým prestal? Nie, bola som ticho a prijala to tak, ako to bolo!“ Prst som zaborila do vzduchu jeho smerom. „Bola som ticho, dokonca som ti pomáhala, keď si to potreboval a ty mi preraz prikazuješ, aby som prestala robiť to, čo robíš ty sám!? Bože, Sirius, veď ti si pretiahol aj Narcisu!“

Tváre mu stvrdli a urobil zopár krokov vpred.

„Ale toto je niečo iné!“ zreval.

„A v čom?!“

„Tu ide o Malfoya!“

„Pokiaľ viem, tak Narcisa bude o pár mesiacov tiež Malfoyová!“

„Ale... Námesačník!“ oboril sa na Rema. „Povedz jej niečo!“ zhučal.

„Rema z toho vynechaj“ zastala som sa priateľa. „On jediný ma chápe!“

Ups, to som nemala hovoriť. Očividne im nepovedal, čo všetko vie a ja som ho teraz prezradila. Rem sa zatváril ako mučeník a ťažko si povzdychol.

„Popravde, Tali,“ začal, „ani ja to nechápem. Neviem, prečo to robíš, ale, chalani,“ obrátil sa na nich, „poznáte ju. Mali by ste najlepšie vedieť, aká je tvrdohlavá. Zakazovať jej niečo nemá zmysel. Aj tak si nakoniec urobí po svojom. Najlepšie je, nechať ju tak,“ uzavrel.

„Nechať ju tak? Rem, veď ju to zničí! Malfoy ju zničí! Robí chybu!“

Rem sa neveselo pousmial, ale vyzeralo to skôr ako bolestivý úškrn.

„Zničí, ale na to musí prísť najskôr ona sama.“

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 34 - Následky: