OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 33 - Malfoyova filozofia

19.04.2015 (15:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 12× • zobrazeno 1379×

Tak, ďalšia časť je tu aj po menšej odmlke. :D Malfoy nám konečne trošku bližšie ozrejmí, po čom jeho srdce vlastne piští. :D

Kapitolu venujem mime33, Trishi, Violet, Ivet, Nathy, izzie22, FILADE, Nightmare a valhalinke.

Sisa118

Kapitola 35

Náš boj bol krátky, ale brutálny.

A ja som vyhrala.

Sedela som mu na bruchu a ruky mu pritláčala vedľa hlavy. Zvierala som jeho zápästia a snažila sa ignorovať fakt, že bol dokonale a totálne nahý. Taká banalita! 

Z pery mu tiekla krv. Pod okom mu navierala modrina. Po rebrách sa mu tiahol modrý pás rovnako ako aj na pravom stehne. Zmlátila som ho a on mi pritom nestačil zasadiť ani jediný úder. Vrčala som mu do tváre ako besné zviera. Ako ranené zviera zahnané do kúta. Nechápala som, prečo sa tak cítim! Ja som vyhrala! Ja som predátor! Ja som tá, ktorá má celú situáciu pevne v rukách! Tak prečo niekde v hĺbke mňa skŕsa pocit, že je to len hra? Jeho hra?

„Si krásna, keď sa hneváš,“ šepol mi a za som mu pevnejšie zovrela zápästia. Modlila som sa, nech mu ostanú modriny. Šialene som zavrčala a jemu trhlo kútikmi úst.

„Drž hubu, Malfoy!“

„Prečo si prišla?“

„Už som ti to povedala! Aby som ti rozbila držku, ty slizký had!“

„Čo ťa tak naštvalo?“

„Ty!“ štekla som a nahla sa ešte bližšie.

„Prečo?!“

„Užívaš si tu, zatiaľ čo ostatní trpia!“ Nedokázala som to vydržať! Chcela som ho roztrhať! Prekvapene nadvihol obočie.

„Ja si užívam? Tali, hygiena patrí medzi základné...“

„Nedávaj mi tu kázania o hygiene! Užívaš si, zatiaľ čo Rupert Grant už nikdy neuvidí východ slnka!“ skríkla som a pokúsila sa mu oddeliť dlane od zvyšku tela. Neúspešne. Zatiaľ...

„Rupert Grant ma nemá prečo zaujímať,“ vyhlásil nezaujato, akoby sa nad ním netýčil rozzúrený nepriateľ.

„Zomrel kvôli vám!“

„Zomrel preto, lebo sa rozhodol umrieť, Tali! On si slučku uviazal sám. Ja som mu to nekázal,“ trval na svojom.

„Umrel preto, lebo nevedel ako ďalej! Zabili ste mu rodičov! Bože, veď mal len jedenásť! Bol to len...“

„Ja som jeho rodičov nezabil, Tali. Ja s ich smrťou nemám nič spoločné,“ prehovoril a jeho hlas bol stále dokonale vyrovnaný.

Opäť som sa naklonila. Jeho tvár bola od mojej len pár centimetrov. Jeho platinové vlasy sa mi obtočili okolo zápästí, keď pohol hlavou.

„Thalia, Rupert Grant mal rovnako na výber ako ty!“ zvolal.

Čo?! Ja som mala na výber? A kedy?

„Na výber?“ zvreskla som nahlas. „V čom som mala na výber? V čom? Myslíš si, že som si vybrala, aby môj... aby on... aby ZOMREL?!“

Sledoval ma a jeho ľútostivý pohľad mi liezol na nervy.

„Niektoré veci sa jednoducho dejú, Tali, a my sa s nimi musíme vyrovnať,“ poúčal ma.

„Ty! Ty sa opovažuješ povedať toto!?!! O čo si prišiel ty!? Čo si ty musel obetovať! Čo si...  Si jedným z nich! Keď skončí škola, pridáš sa k nim! Budeš zabíjať len pre vaše zvrátené ideály!“

Tvár mu potemnela.

„Už som ti povedal, že mňa bájky o čistej krvi nezaujímajú!“ zahrmel a ja som sa o čosi stiahla a mierne vyvalila oči. Nezaujímajú? Takže...

„Nepridáš sa k nim?“ šepla som s nádejou.

Neviem prečo, ale záležalo mi na tom. Nechcela som, aby sa k nim pridal. Krivo sa usmial.

„Tak by som to neformuloval,“ zatiahol.

„Tak ako?“ štekla som a opäť sa nahla bližšie.

Teplo jeho hrude ma pálilo na prsiach. Jeho holé boky sa mi obtierali o nahé stehná. Čierna sukňa navlhla jeho vlhkosťou.

„Mňa nezaujíma čistá krv. Krv je len... krv. Má význam v rámci rodiny. Nesie genetický kód rodičov a detí. Zachováva rodovú líniu, ale genetický kód nesie celé ľudské telo. Krv je len transportnou látkou zabezpečujúcou výživu a obnovu tela. Je súčasťou väčšieho celku.“

Nechápala som, kam tým miery.

„Anglické čistokrvné rody sú naivné a zastarané. Ich názory nemajú perspektívu. Číslo, koľko čisto čarodejníckych generácii majú v rodokmeni, je nepodstatné.“

„Tak o čo ti ide?“

Krivo sa usmial.

„O čo mi ide, Thalia?“ zahľadel sa na mňa a v očiach mu vzplanuli vášnivé plamene. „Na kontinente, na východe, v Amerike, v Austrálii - tam už dávno pochopili, čo je u čarodejníkov skutočne podstatné. Nejde o čistokrvné rody.“ To spojenie takmer vypľul.

„Tak o čo? V čo veríš ty?“

Jeho pohľad nabral na intenzite.

„Ja verím v moc,“ odvetil. „Je viacero druhov moci, drahá,“ šepol a ja som sa pri tom oslovení naježila ako mačka. „A ja túžim po každej z nich. Túžim po moci bohatstva, po moci, ktorú mi do rúk vložia iní, ale aj po moci skutočne silnej, čarodejníckej krvi, ktorá nevznikne krížením „čistokrvných“, ale práve naopak. Nečistokrvný sú často krát mocnejší, ako väčšina tej pokryteckej lúzy. Vezmi si takého Voldemorta. Vedela si, že je pol na pol? Že veľký Pán temnôt je obyčajný pankhart mukla? Vedela si, že nemal nijaké bohatstvo? Že vyrastal v sirotinci? On nie je čistokrvný a je mocnejší než všetci čistokrvní, ktorých poznám. To je dosť rukolapný dôkaz o tom,  že čistá krv nie je všetko.“

„V skratke?“ zavrčala som. „Túžiš po ovládnutí sveta!“

Malfoy sa hlasno rozosmial.

„Nie, to netužím. Bolo by s tým priveľa nevýnosnej roboty. A ja neznášam nevýnosné investície. Nie, ja túžim po dostatočnej moci, ktorá zabezpečí prosperitu mne a mojej rodine,“ zapriadol. „V podstate by sa dalo povedať, že chcem vytvoriť impérium a dynastiu. Svet je kruté miesto, Tali. My dvaja o tom vieme svoje - a čo ľudí najlepšie ochráni pred jeho krutosťou? Je to moc. Na mocných si trúfne len málo kto. Je vážne také zlé, že túžim po tom, aby som ochránil mojich blízkych a zabezpečil ďalšie generácie? Povedz mi, čo je zlé na tom, že chcem, aby sa moja rodina mala dobre?“

„Moc zabíja!“ vyhlásila som tvrdohlavo, lebo na jeho poslednú otázku som nemala odpoveď. Nechcem ja to isté?

„Možno, ale ver mi, oveľa viac zabíja byť bezmocný – presne ako Rupert Grant. Bol bezmocný. Ostal sám. Bez rodiny, bez zázemia, bez istoty, a to ho zabilo. Áno, spôsobili to Smrťožrúti, ale keby bol svet spravodlivý, postaral by sa oňho. Ale svet je všelijaký, len nie spravodlivý! Či máš na to iný názor?“ spýtal sa a vyzeralo to tak, že ho to skutočne zaujíma.

Neodpovedala som. Nemohla som s ním súhlasiť a pritom v duchu súhlasila. Po posledných prežitých mesiacoch? Mal pravdu, ale tú radosť mu nespravím!

Navzájom sme si hľadeli do očí. Hľadali v nich pravdu o tom druhom, ale nič sme nenachádzali.

„Milujem tvoje vlasy...“ vyhlásil napokon a mňa táto náhla zmena témy prekvapila.

„Čo?“ štekla som.

„Milujem tvoje vlasy,“ zopakoval. „Milujem tú hnedú. Vyzerajú, akoby sa nevedeli rozhodnúť medzi hnedou a čiernou.“

„Daj mojim vlasom pokoj a neodbiehaj od témy!“ zavrčala som a on sa šibalsky usmial.

„K tej téme už niet, čo povedať. Ale je tu ďalšia, veľmi podstatná téma na prebratie,“ šepol a napol svaly.

Prekvapene som vyvalila oči a otvorila ústa. O sekundu neskôr som ležala pod ním. Ako? To netuším ani ja. Teraz to bol on, kto mi zvieral zápästia a ja som si naplno uvedomila fakt, že je nahý. Rýchlo ma pobozkal a pohotovo sa odtiahol skôr, ako som mu stihla prehryznúť peru. Zasmial sa.

„Milujem ťa!“ vyhlásil a ja som nevedela, čo si o tom mám myslieť. Predsa to nemohol myslieť vážne... či?

„Malfoy! Netrep somariny!“

„Fajn,“ zavrnel a jeho vlasy okolo mňa vytvorili platinový závoj.  „Vieš, nikdy som nedokázal pochopiť, prečo Potter stále lezie za Evansovou, aj keď ho zakaždým odkopla. Vážne som to nevedel pochopiť.“

Tak to nie si sám, prebehlo mi hlavou.

„Ale teraz už chápem. Ide o viac, ako len o telesné túžby.“ Zahľadel sa mi do očí. „Nejde len o to, že chcem tvoje telo, Tali. To je len príjemný bonus... Ja chcem oveľa, oveľa viac!“ vyhlásil a v jeho očiach sa rozhoreli vatry – divoké, nespútané, vášnivé vatry. „Ja chcem, aby si ma nasledovala,“ šepol mi do kože na krku. „Ja chcem, aby si ku mne vzhliadala. Chcem, aby si prišla za mnou, keď budeš mať problém – nie za Blackom! Chcem, aby si sa na mňa usmievala tak ako na nich. Chcem, aby si tu bola pre mňa... Bože, ja som sa asi vážne zamiloval...“ zalamentoval sám nad sebou a ja som bola zlosťou bez seba.

Ako sa opovažuje? Kto si myslí, že je?!

„Tali, chcem tu byť pre teba. Chcem ťa chrániť. Chcem ti dať všetko, po čom budeš túžiť! Šperky, bohatstvo, moc a kto vie, jedného dňa možno aj dieťa...“

No dobre a dosť! V tej chvíli som vyprskla smiechom. Mierne šialeným a rozpačitým smiechom. WTF? Jemu fakt šibe! Nie je normálny!!!

„Tak, aby sme v tom mali jasno, Malfoy! Ty si ten posledný kandidát na darcu spermií, ktorého by som v prípade – fakt skutočnej – núdze zvažovala,“ schladila som jeho šialené plány, ale on bol príliš namyslený, aby si to nechal vyhovoriť.

„No tak, Tali, máme len sedemnásť. Teda ty. Ja mám pár mesiacov osemnásť. Mimochodom, nedostal som darček,“ uškrnul sa.

„Ani nedostaneš!“ zavrčala som a on sa šibalsky usmial.

„To sa ešte uvidí. Ale späť k téme. Sme príliš mladí na to, aby sme teraz vedeli, čo bude o rok, nie tak o desať,“ zatiahol.

„No, ja v tom mám dosť jasno, Malfoy. O rok, o dva, o desať budem stále robiť to isté. Zabíjať Smrťožrútov!“

Zasmial sa. „To ti nedovolím. Mám ťa príliš rád, aby som ti dovolil takto hlúpo riskovať.“

„Akoby si o tom mohol rozhodovať!“ precedila som pomedzi zuby.

„Môžem,“ odvetil a urobil niečo, čo by som ani v najhoršom neočakávala.

Kurva, toto fakt nie je dobré! To je, že sakramesnky zlé! Toto je... Ja ho... Nie, nie, nie!!!

Dotkol sa ma – dotkol sa ma tam dole. Napla som sa a on mi priložil pery na ústa. Hladil ma cez tenkú látku nohavičiek! Prehla som sa. Snažila som sa ho zbaviť, ale moje telo išlo proti mne. Automaticky zvlhlo. Odporné, zradcovské... A čo Grant? A čo Chrabromil? A čo moje... Pritlačil a ja som vykríkla. Nie rozkošou, nie prekvapením, ale zlosťou.

„Malfoy! Daj tie pracky preč!“ Bránila som sa.

Išla som proti vlastnej potrebe... Trhala som sebou... ale ten skurvený bastard veľmi dobre vedel čo robí!

„O chvíľu, drahá,“ šepol mi a pobozkal ma na ucho. Chňapla som po ňom zubami, ale on sa len usmial.

„Ja nie som tvoja drahá!“ štekla som.

„Onedlho budeš a už sa teším, keď tak budeš hovoriť aj ty mne.“

„To sa nestane... nikdy... ach...“

Opäť pritlačil, ale tento krát látku odhrnul. Chcela som ho zabiť!

„Uvoľni sa,“ šepol mi.

Uvoľni sa? Uvoľni? A ako, u veľkého Merlina,  keď ma osaháva na miestach...

„Malfoy! Daj mi pokoj! Pusti ma! Bože, ja ťa zabijem!“ mrmlala som v rýchlom slede.

Trhala som sebou. Kopala som, ale malo to presne opačný účinok, než aký som chcela docieliť! Opäť som sa prehla. Zasunul do mňa prst.

„Malfoy!“ skríkla som zdesene. „Ja to nechcem!“ zafňukala som a on prestal.

Na chvíľu som si fakt myslela, že prestal, ale potom ním opäť pohol a mne spomedzi pier unikol krátky, ale výrazný vzdych.

Šibalsky sa usmial a vyhlásil: „Tvoje telo hovorí niečo iné,“ zatiahol spokojne a pokračoval v doterajšej činnosti.

„Moje telo hovorí: Kurva, daj mi POKOJ!!!“ Nenávidela som ho! Zúrila som a aj sa dosť výrazne červenala. Sčasti od hanby, s časti od hnevu a sčasti od toho, že na to išiel fakt veľmi zručne. Radšej ani nechcem vedieť, kam všade tie prsty pchal...

Hnal ma stále ďalej a ďalej. Po celú dobu som štekala a prerývane kňučala, no on sa iba pobavene usmieval. Nech som povedala čokoľvek, nech som ho urazila akokoľvek, neprestával.  Jeho prsty sa mi obtierali o vnútorné steny a dráždili isté miesta (ako vo vnútri, tak aj vonku) – bolo to ako na ihlách a ja som už viac nedokázala bojovať. Bolo to príliš lákavé a dobré...

Možno mal pravdu, zúfalo som po tom túžila. Potrebovala som znova zažiť to minimum, čo som si z našej prvej noci pamätala. Potrebovala som to ako smädný vodu a zmlátim každého, kto mi to bude vyhadzovať na oči. Je to len sex. Ide len o sex. Potrebovala som jeho vybavenie. Potrebovala som jeho ruky, aby ma držali. Aby robili to, čo robili teraz. Vzdala som sa a namiesto odporu som začala aktívne spolupracovať. Keď už to teda mám robiť, tak potom ja budem tá, ktorá vedie!

Po prvom výbuchu extázy som prebrala iniciatívu. Posadila som sa naň a tento krát som jeho teplo cítila všade bez prekážok. Nejakým zázrakom sa mu podarilo vyzliecť ma úplne donaha. Dokonca mi aj stiahol gumičku.

Opäť som mu zovrela zápästia a... a neodolala som. Priblížila som sa k jeho tvári. Pohľadom som skúmala každý jej kúsok a nakoniec ho pobozkala – divné, že?  A to som si myslela, že to nespravím, ani keby mi za to mali platiť! Žeby človeku túžba po sexe zatemňovala mozog?

Napol sa, ako sa mi snažil vyjsť ústrety. Jazykom som prenikla do jeho úst. Skúmala som ho a on sa nechal. Ruky som mu pevne pritlačila nad hlavu. Hrala som sa s ním. Bol dokonalou hračkou pre veľké dievčatá. Dokonalou!

Jemne som skusla jeho spodnú peru a potiahla. Potom som svoje pery preniesla na krk. Pamätám si, ako mi v tú noc zanechal darček. Štedrú cestičku cucflekov a ja som mu odmietala byť dlžná. Sala som ho, bozkávala a hrýzla. Keď ma to prestalo baviť, pustila som mu zápästia.

Jeho ruky sa mi preniesli na zadok, ktorý labužnícky zovreli. Jazykom som mu obkresľovala obrysy  okolo tmavých, stiahnutých kruhov na prsiach. Prstami prečesávala platinové chĺpky. Bola som za ne vďačná. Poznám baby, ktoré zarastené hrude neznášajú, ale ja ich milujem. Chlpy ku chlapom jednoducho patria a bodka – to byť môj názor.

Rukami mi prechádzal po stehnách a zároveň do mňa zozadu vnikal prstami. Nie moc hlboko, ale dosť na to, aby ma to nažhavilo ešte viac!

Zavrčal, keď som prstami oblapila jeho nabudenú pýchu. Vystrela som sa. Uprene mi hľadel do očí, ale potom sa jeho pohľad preniesol do iných „očí“ o čosi nižšie.

„Milujem ich,“ zasýpal a chytil ich do dlaní, zatiaľ čo ja som sa hrala s jeho nádobíčkom.

Stisol ich. Potom mi jednu ruku obtočil okolo drieku a pritiahol si ma bližšie. Zajachtala som pri tom prudkom pohybe a potom ešte raz, keď ich zobral do úst. Sal ich a ja som mala pocit, akoby naťahoval nejaké neviditeľné struny vnútri mňa. Zovrela som ho v prstoch a tento krát to bol on, kto zalapal po dychu.

Ublížila som mu? Prebehlo mi hlavou. Zas až tak silno som ho nezovrela. Robila som si zbytočné starosti... no zbytočné, ako zbytočné. Malfoy nás prekulil, takže teraz bol on ten hore a ja tá dole. Pobozkal ma na prery a ja som mu bozk opätovala. Prstami mi trel bradavky a potom, v jednej chvíli, jednoducho prestal!

Čo? Prečo? Ja... spravila som niečo zle? Teda... Zaklipkala som očami. Nechápala som to, no on sa na mňa šibalsky usmial. Postavil sa a skôr, ako som stihla namietať, ma vzal do náruče. Bola som taká vzrušená, že v tej chvíli by som mu pravdepodobne dovolila, aj keby ma pretiahol po stojačky a že som od toho nemala ďaleko!

So mnou v náručí vliezol do teplej vody bazéna. Ani som si neuvedomila, aká mi na tej zemi bola zima! Možno som sa aj triasla? Ale nevnímala som to.

„Je ti zima,“ konštatoval a ja som neodpovedala. Nebolo to potrebné. Načo? Pustil ma a ja som nemala inú možnosť, ako ho chytiť okolo krku. On možno na dno dočiahol, ale ja istotne nie!

„Na brehu to bolo lepšie,“ zajachtala som a on sa spokojne usmial.

„Nie,“ zapriadol, „takto sa mi to páči viac.“

Objal ma jednou rukou a druhú mi položil pod zadok. Nohy som mu obtočila okolo drieku a on sa usmial ešte širšie.

„Vážne,“ šepol mi do ucha. „Takto sa mi to páči oveľa viac!“

Zamračila som sa, ale on mi nedovolil rozmýšľať. Pobozkal ma, čím rozohnal nepríjemné, dotieravé myšlienky.  Prebrodil sa so mnou až ku kraju. Pustil ma a zároveň ma prinútil pustiť sa jeho tela. Otočil ma k sebe chrbtom a bruchom pritisol na pevnú stenu bazéna. Zalapala som po dychu, keď sa ma tam dole dotkol.

Aj napriek vode som bola stále pripravená prijať ho. Pritisol sa ku mne. Cítila som jeho hrot. Jednou rukou ma objal pod prsiami a druhou ho do mňa zavádzal. Zavzdychala som a zalapala po dychu, keď ma postupne rozťahoval. Keď prenikal stále hlbšie a hlbšie. Bol jemný. Veľmi jemný a pozorný. Až to bolo smiešne! Ja predsa nie som z cukru!

„Tvrdšie!“ zavrčala som a on prekvapením prestal, rýchlo sa ale opäť rozbehol.

Zarazil ho do mňa až po koreň. Zajachtala som. Áno, presne takto! To je ono! Objal ma aj druhou rukou. Pritisol si ma k hrudi a začal. Naše výdychy a vzdychy, lapanie po kyslíku a hlasné výkriky sa zmiešali do jedného. Bol taký veľký! Každý jeden pohyb ma tam dole rozpaľoval a keď odchádzal, pocit prázdnoty bolel. Zúfalo som ho potrebovala cítiť v sebe.

Vykríkla som od neskutočnej agónie. Zrak sa mi rozostrel, chodidlá a prsty brneli, hlavu som mala neskutočne ťažkú. On ale neprestával. Hnal sa dopredu a jeho hrdelné vrčanie tiež prerástlo do agonického, dlhého a hlbokého vdychu. Skončil. Opierala som sa o lakte a len z posledných síl sa udržala nad vodou. Z posledných síl a vďaka tomu, že ma držal. Opieral sa o mňa. Ostal tak len chvíľu, ale mne to pripadalo ako celá večnosť. 

Keď sa odtiahol, roztriasli sa mi nohy. Nebol dlho preč. Obrátil ma k sebe tvárou a mocne objal. Stratila som sa v jeho medveďom zovretí a odmietala premýšľať nad tým či to, čo som práve urobila, bola chyba.

Prvýkrát, za dlhé mesiace, som sa cítila skutočne živá. Naplnená a spokojná. Žiadne prežívanie, ale divý, nespútaný, pulzujúci život!

Ten pocit mi zato stál!

Neľutujem.

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 33 - Malfoyova filozofia: