OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 27 - Nič, len sneh



Thalia Shepard - kapitola 27 - Nič, len snehHádka a líška

A je tu ďalšia kapitola. :D Ďakujem vám za komenty a túto venujem mime33, Nathy, Violet, Trishi, izzie22, Týne, FILADE, Ivet, Efkevalhalinke.


Kapitola 28

Nový školský polrok sa rozbehol nečakane rýchlo a s ním aj naše, ehm, šibalstvá?

Filchovi bolo istotne smutno, keď sa nemal na koho sťažovať, a práve preto sme mu s chalanmi hneď v prvý deň nadelili peknú hromádku snehu... pred dverami kabinetu. Pani Norisová sa tiež nezaobišla bez menšieho darčeka v podaní farebnej kúpele a keď sme s ňou skončili, vyrezala ako nová a... tak trochu ružová! Plus, celé to dokonale podčiarkla veľká mašľa, ktorú Sirius dostal od nejakej tretiačky z Bifľomoru.

A čo robím práve teraz? Takmer tri týždne po prázdninách?

Znechutene sedím na čaroch a pohľadom vraždím spomalené hodiny nad Flitwichovou hlavou. Ten čas je fakt čarovný! Takto pomaly sa ešte nevliekol!

„Shepardová!“ pípol profesor typicky vysokým hláskom, ktorý ostro kontrastoval s jeho výškou.

„Áno, pán profesor?“ zatiahla som a znudene k nemu obrátila pohľad. Ruky mu mávali okolo tela ako mlyny a ja som nechápala prečo. V tvári bol červený ako Evansovej vlasy.

„Počúvate ma!?“ zapišťal, čo mal byť pravdepodobne prejav nesúhlasu.

„Počúvam?“ Ehm, prečo to znelo skôr ako otázka než odpoveď? Neriešim.

„Vy sa ešte pýtate?!“ No, ak to bude takto pokračovať, tak si náš milý profesor uženie infarkt, a to na svedomí mať nechcem! Vystrela som sa.

„Nepýtam,“ odvetila som. „Odpovedám. Počúvam vás, pán profesor.“

Farba v tvári sa ako-tak vrátila do normálu, ale aj napriek tomu bol vytočený.

„Tak mi vysvetlite, čo spôsobuje Kalné zaklínadlo!“ zavrčal a ja som si v duchu odfrkla. To ma mama naučila už pred rokmi!

„Je to veľmi zložité uvoľňujúce zaklínadlo, ktoré - pokiaľ to s ním používateľ preženie - zatemní myseľ až do takej miery, že si nepamätá, čo robil po dobu, kedy naňho zaklínadlo pôsobilo. Je to vlastne určitý ekvivalent alkoholu. Ak to s ním preženiete, máte opicu,“ opísala som vlastnými slovami.

Flitwich sa zarazil nad mojou svojskou, ale v podstate správnou, odpoveďou a celé to uzavrel slovami:

„Dávajte pozor!“

Pokúsim sa, odvrkla som v duchu, ale v realite mi to moc dlho nevydržalo. Zvonček konečne zazvonil a ja som s úľavou vypochodovala von z učebne.

„Bože, to bola nuda!“ posťažovala som si.

„Nové dejiny,“ potvrdil James.

„Tak, tak.“

Cestou na obranu sme sa zastavili v kuchyni a „čmajzli“ niečo pod zub. Keď sme spokojne plný odchádzali, nečakane sme narazili na menší problém. Jamesa niečo zasiahlo do chrbta.

Prudko som sa otočila a pohľad mi padol na mastné vlasy. V ruke zvieral prútik a zlostne gánil na môjho priateľa, ktorý len tak – tak ustál útok. V sekunde som prútik tasila aj ja a namierila naň. Nezľakol sa, práve naopak. Švihol vlastným, ale príliš neskoro. Ja som lepšia ako on! Za tie roky by to mohol vedieť! Odzbrojila som ho rýchlosťou blesku a jeho prútik mi pristál v dlani.

Venovala som rýchli pohľad Jamesovi. O joj, toto nevyzerá dobre. James prinajmenšom zúril! A keď zúri Paroháč, tak to fakt stojí za to.

„James?“ oslovila som ho zmierlivo, ale bol odstrihnutý. Ja byť na Slizošovom mieste, tak zdrhám... ale nie, ten debil tam len tak stál a gánil na dočervena nazúreného Jamesa. Idiot! Zdrhaj!

„Slizoš!“ zavrčala som naň. „Vypadni, kým nebude nesko...“ nedopovedala som. James ma stiahol za seba, aby mal voľný prístup k slizolinskemu magorovi so samovražednými sklonmi.

„Hej, Paroháč. Nechaj ho tak. Chceš si to u Evansovej znova pokašlať,“ napomínala som ho. V poslednej dobe si to u nej vyžehlil, takže s ňou mohol hovoriť bez toho, aby po sebe vzájomne metali kliatbami – alebo skôr ona po ňom.

„Slizoš,“ zavrčal a vytiahol prútik.

„No tak James, nechaj to tak,“ zopakovala som, ale on ma tvrdo zahriakol.

„Toto nie je tvoja vec, Foxi! Nestaraj sa do toho!“ A skôr ako som mohla namietať, sa Snape vzniesol do vzduchu. „Ufňukanec, ja ťa raz a navždy naučím...“ začal ale rovnako ako ja pred chvíľou nedopovedal.

Poznáte ten pocit, keď sa všetko serie? No tak, teraz sa to sralo poriadne!

Za nami sa ozvali náhlivé kroky nasledované vysokým, naštvaným hlasom. U Veľkého Merlina, prečo zrovna ona?

„Potter!“ zajačala Evansová. Obrátila som sa k nej s rukami nad hlavou a uvidela jej červenú tvár. Oči mala lesklé. Slzy? Prečo Evansová plače? Nedokázala som prísť na správnu odpoveď a teraz nebol ten najvhodnejší čas to rozoberať.

„Evansová, nie je to tak, ako to vyzerá...“ začala som Jamesa brániť. Ten pohotovo zrušil zaklínadlo, ale to bolo to posledné, čo mal robiť. Ufňukanec zletel na zem z dvojmetrovej výšky. Nič sa mu nestalo, ale pre červenú beštiu za nami to bolo obdobné, ako keď toreador máva tou červenou handroubýkovi pred očami! Skríkla a jej vysoký hlas sa odrážal od kamenných stien.

„Potter!“ zajačala hystericky. „A ja som si myslela, že si sa zmenil!“

Prebehla okolo neho a zosunula sa vedľa Slizoša. Prepadla ma neočakávaná zlosť. Tak ona sa ho ešte bude zastávať?

„Sev, nie je ti nič?“ šepla starostlivo a James na nich len neveriacky vyvaľoval oči. Rovnako ako všetkým ostatným aj jemu doplo, prečo na nás zaútočil zrovna teraz! Ten zbabelac! Vedel, že Evansová je blízko a že ho zachráni! Pravý, slizolinský zbabelec. Znechutene som odfrkla a Evansová ma spražila zúrivým pohľadom, ktorý som jej tvrdo opätovala. Periférnym videním som zachytila Jamesov bolestivý výraz. Tak toto, teda nie! Už toho bolo dosť! Už pridlho sa trápi kvôli jednej naivnej, dobrosrdečnej hlupani! A pokiaľ nemieni zasiahnuť on, tak to spavým ja.

„Evansová,“ oslovila som ju rovnako zúrivo, ako sa ona tvárila. „Si neskutočne sprostá krava, vieš o tom?!“ štekla som a v jej tvári sa rozhostilo prekvapenie. James vedľa mňa sa napäl a prepálil ma zlostným pohľadom. Aj jemu som ho vytrvalo opätovala a nebrala si servítky.

„Obaja ste totálny debili!“ štekla som po nich. „Nevidíte, o čo mu ide?! To ste fakt takí slepí?!“

„Tali,“ zavrčal varovne James, ale ja som neprestávala.

„Ak by som na tvojom mieste bola ja, James, vykašľala by som sa na ňu!“ zvyšok našej party sa obozretne stiahol do bezpečnej vzdialenosti. „Nevidíš, čo s tebou robí? Ničí ťa! Kruci, už niekoľko rokov sa o ňu snažíš – fakt skutočne snažíš - a ona ťa zakaždým odkopne! To nemáš ani ždibec sebaúcty?!“ zúrila som. Bolelo ma, vidieť môjho priateľa takto. Zničeného, kvôli krave, ktorá si ho ani v najmenšom nezaslúži! A zároveň smrteľne naštvaného – na mňa. Ale ja som aj tak pokračovala. Chalani nikdy nemali gule na to, aby mu to povedali. Ale ja nie som oni.

„Tali, buď ticho!“ zavrčal po mne, ale ja som neposlúchla. Je to môj priateľ! Musím mu to povedať.

„No tak, James, otvor oči! Má ťa totálne na saláme! Behá si len za ním...“ nebolo potreba dodávať za kým. Vedel to. Všetci sme to vedeli. „...a je jedno, čo spravíš! Koľko zápasov vyhráš, koľko báb odmietneš, len kvôli nej, koľkokrát Srabusa necháš nech na teba útočí! Ona to nikdy nevidí! Dokonca sa ho potom aj zastáva!“

„Foxi, prestaň,“ ozval sa za mnou Sirius a natiahol sa po mne. Vyšklbla som sa mu a pokračovala tam, kde som pred chvíľou skončila. James ma vraždil pohľadom.

„Nie, Sirius! Už mu to niekto musí povedať!“ zavrčala som a zlostným pohľadom prepálila Evansovú. Z jej tváre vymizol všetok hnev. Ostalo v nej len... prekvapenie.

„Hlupaňa! Si myslíš, že to dnes začal James? Fakt?! Po tom, čo sa s ním konečne normálne bavíš?! Neriskoval by, že ťa stratí! To ten zbabelec, ktorého si tak veľmi zastávaš, zaútočil ako prvý!“ štekla som a hodila jej Slizošov prútik. Zasiahol ju do kolena a James vedľa mňa zúrivo zavrčal.

„Ale... on, Sev by nikdy...“ začala ho brániť a ja som v tej chvíli fakt buchla ako sopka. Ak niečo neznášam, tak potom to, že sa niekto zahráva s mojimi kamošmi! Obrátila som sa k Jamesovi a zúrivo vychrlila:

„Je to naivná hlupaňa, James! Nikdy si ťa nezaslúžila! Vždy dával prednosť jemu a teba...“

„Thalia!“ zreval po mne. „Mlč, lebo...“

Prekvapilo ma to, ale nezmĺkla som. Nevidí to? Je taký zaslepený, že si nechá stále dookola ubližovať? Je preňho viac ako ja? Ako Záškoláci? Prečo to nevidí? Prečo si nechá skákať po hlave, keď to nemá v povahe? Keď mu to ubližuje?!!

„Lebo čo? Je pre teba dôležitejšia ako ja? Ako naša parta? Otvor konečne oči, James! Má ťa totálne na háku, behá len za ním a ty...“

James švihol prútikom a ku mne zamierila jeho kliatba. Zablokovala som ju v poslednej chvíli a nemo hľadela do jeho hnedých očí.

Čo? Ako? On ma chcel...

V tej chvíli mi bolo u prdele, že ma mala len umlčať - zalepiť mi ústa. To všetko bolo vedľajšie. Podstatný bol fakt, že na mňa vlastne zaútočil! On na mňa zaútočil kvôli nejakej naivnej, sprostej čupke, ktorá ho ani nemala rada?! Na mňa?! Na osobu, ktorá by zaňho bez váhania položila život? Na mňa... Ja...

Z jeho očí postupne mizol hnev a vystriedalo ho zdesenie.

Ale to už teraz nebolo podstatné. Zaútočil na mňa.

Môj kamoš na mňa zaútočil!!!

Srdce mi zovrela ľadová ruka žiaľu. Do očí sa mi nahrnuli horúce slzy. Skrivila som tvár do bolestivej masky a zlostne sa obrátila na Evansovú.

„Tak a máš, čo si chcela!“ štekla som po nej. „Len si zastávaj toho svojho incestného bastarda!“

Už-už otvárala ústa, že mi niečo povie. Aj v jej očiach už nebolo ani stopy po hneve. Ostalo tam len bolestivé prekvapenie.

„Daj sa vypchať!“ skríkla som. „Všetci sa dajte vypchať!“

A s týmito slovami sa rozbehla preč.

Seriem na Obranu! Seriem na všetko! Seriem na všetkých! Seriem na to, že chalani volajú moje meno. Seriem na to, že sa James konečne pustil do Evansovej a nešetril ju. Že jej konečne o všetkom povedal pravdu, že zrúcaj jej dokonale vystavané ideály o Srabusovi. Seriem na celý svet!

Dnes chcem mať od všetkého a všetkých svätý pokoj.

Bežala som a ani som poriadne nevedela kam. Cestou som míňala Malfoya, ktorý prekvapene zamrkal, keď uvidel moju uslzenú tvár a bolesť v nej. Tiež zavolal moje meno, ale jedinou odpoveďou mu bol vztýčený prostredníček. Bežala som a nedávala pozor kam a tak sa stalo, že som nakoniec narazila. Dezorientovane som sa rozhliadla po okolí. Sedla som vo vysokom snehu a nado mnou sa týčila vysokánska a ozrutná postava s dlhou, neupravenou bradou. Sneh mi mrazil holé lýtka a premočil sukňu aj s hábitom. Mrzla som.

„Tali?“ zahrmel prekvapený hlas, ktorý nepatril nikomu inému, ako rokfortskému hájnikovi. Hagrid sa po mne natiahol a jeho gigantické ruky ma vytiahli na nohy. Pozrel mi do tváre a keď uvidel uslzené a omrznuté líca, prekvapene pískol.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa a ja som sa rozplakala ešte naliehavejšie.

Ani neviem, ako sa mu to podarilo, ale o pár chvíľ do mňa lial jeho horúci a výnimočne aj dobrý čaj. Zabalil ma do obrovskej, hnedej deky a priložil do krbu. Pri nohách sa mi usalašil Darci, jeho gigantický pes prekvapivo pokojnej a mierumilovnej povahy. Aký pán, taký pes, prebehlo mi hlavou.

„Tak,“ ozval sa po chvíli. „Povieš mi, čo sa stalo?“

Zaťala som zuby a snažila sa prekusnúť novú dávku sĺz. Podarilo sa mi to! Neplakala som. Mám mu to povedať? Kruci, prečo nie?!

Povedala som mu všetko, čo sa na tej prekliatej chodbe stalo. Opäť pískol.

„Láska je potvora!“ zahrmel a potom zmierlivo dodal. „Ale James to tak nemyslel. Uvidzíš! Istotne ho teraz užierajú výčitky! Poznám ho, je to dobrý chalan... len si jednoducho udrela na citlivú strunu.“

„Citlivú!? A čo som mala robiť? Nechať ho, nech sa ďalej trápi? Ona za to nestojí!“ precedila som pomedzi zuby. Hagrid sa neveselo usmial a oponoval mi:

„Ej, Tali, práve že stojí!“ vyhlásil odhodlane. „Nepoznám lepšie a dobrosrdečnejšie dievča, ako je Liliet Evansová!“

„Dobrosrdečnejšie? Veď ona ho ničí! Kašle naňho! Ide radšej za Srabusom ako za James a ten je z nej úplne paf!“

„Ruku na srdce, Tali. James je kvítko a má toho veľa na rováši. Tak sa nečuduj, že si ním nie je istá,“ zastával sa jej, čím ma ešte viac naštval.

„Behá za ňou od tretiaku! Vlastne, čo si pamätám, tak sa mu páčila už v prváku! Od začiatku roka Slizošovi...n no, necháva ho na pokoji a ona to aj tak nevidí!“

„Presne tak, Tali. Posledný rok. Lily a Severus sú priateľmi už dlho. Poznali sa ešte pred Rokfortom a James mu celé tie roky ubližoval. Myslíš si, že jeden rok niečo zmení? Navyše, keď to bol James, kto celú tú nenávisť začal?“ káral ma, ale ja som na jeho reči nemala náladu. Prudko som sa postavila a odložila šálku.

„Ďakujem za čaj, Hagrid,“ vyhlásila som. Stiahla zo seba deku a pobrala sa preč. Pes nespokojne zaštekal a Hagrid si ťažko povzdychol.

„Len ich nechaj tak,“ radil mi. „Je to ich vec. Musia si ju vyriešiť najprv sami.“

Na to som nič nepovedala a pobrala sa k dverám. Smútok ustúpil a nahradila ho bublajúca zlosť. To sú všetci proti mne, či čo?

Zlostne som si to zamierila do Zakázaného lesa. Väčšina stromov v tejto časti bola ihličnatá. Keď ma bezpečne zakryli pred zvedavými pohľadmi, z vrecka som vytiahla prútik. Bola mi zima, ale utešovala som sa lákavou predstavou, že o pár chvíľ ma bude hriať môj zimný kožuch. Zastavila som na okraji známej čistinky, ktorá v iných mesiacoch býva porastené hustou trávou a farebnými kvetmi – ale teraz tu rástol akurát tak sneh. Švihla som prútikom a moje telo zaplnilo teplo. Trvalo to len chvíľku, než sa moje končatiny skrátili, než mi narástol chvost, uši, pretiahol sa ňufák a v ústach vyrašili ostré tesáky.

Zívla som. Vždy, keď sa premením, mám dojem, akoby som ubehla maratón. Som unavená a stuhnutá. Pretiahla som si predné tlapky a potom individuálne aj zadné. Pokrútila som chvostom zo strany na stranu a opäť zívla vo svojom líščom podaní. Zastrihala som ušami, ale tentokrát nie z vlastnej iniciatívy.

Stuhla som a pazúry zaryla do ľadového snehu. To, čo nezachytili moje ľudské zmysly, zachytili tie líščie. Jasne som počula dych. Niečo za mnou dýchalo a nepodobalo sa to na nič, čo som dosiaľ počula. Nebol to nikto z party! Á kruci! Kruci!!

„Dlak?“ spýtal sa nenávidený hlas za mnou. „Nie,“ odpovedal si sám. „A z toho vyplýva jedine animág! Neregistrovaný animág.“

Prudko som sa otočila a moje líščie oči spočinuli na Malfoyovi. Dlhé platinové vlasy mu padali na plecia. Ležérne sa opieral o peň vysokého stromu a ľadovo zelené oči upieral na mňa. Bojovne som sklonila hlavu a zavrčala.

Hlasno sa rozosmial a smiech mu na tých pár vzácnych chvíľ zmenil tvár. „A toto má byť, predpokladám, vrčanie!?“

Zaštekala som a on sa opäť ležérne usmial.

„Si zlatá, vieš o tom? Ale nepriateľa týmto nezastrašíš,“ uťahoval si zo mňa a ja som sklapla. Výhražne som začala chvostom švihať zo strany na stranu.

Kruci, čo som to spravila?! Prečo som si nedávala väčší pozor? Prečo?!

„Zavrč ešte,“ nabádal ma, ale ja som ostala ticho. Cirkus zadarmo nikomu robiť nebudem! Dnes som už zo seba sparila dosť veľkého idiota aj bez toho!

V tejto chvíli som sa odmietala zaoberať tým, čo sa môže stať. Prezradí ma Malfoy? Aký dopad by to malo na chalanov? Nie dosť! Pre dnešok nie! Dnes mám toho dosť. Moje deprimujúce pocity sa mi museli odraziť v očiach, alebo zvolal:

„Bude to naše malé tajomstvo,“ navrhol a ja som zodvihla hlavu a zvedavo ju naklonila nabok. Myslel to vážne? „Ale niečo za to chcem,“ vrkol a šibalsky sa usmial. Ako inak... „Poď sem,“ zapriadol a ukazovákom ma lákal k sebe. Obozretne som si ho prezrela. „Neboj, nič ti nespravím,“ prihováral sa mi, akoby som skutočne bola divokým zvieraťom. Pokrútila som hlavou a o si ťažko povzdychol. „Poď sem!“ prikázal a ja som opäť razantne zavrtela hlavou, až mi končeky uší neposlušne zatancovali.

Mala by som sa premeniť do ľudskej podoby, ale to by som musela odpovedať na otázky... a práve to nechcem! Nie, radšej ostanem líškou!

„Tali,“ oslovil ma a ja som podráždene zavrčala. Ignoroval to. „Poď sem.“

Prikrčila som sa a uši stiahla vzad. Mala by som zdrhnúť. Musím zdrhnúť... Akoby mi vedel čítať myšlienky, vytušil moje zajačie úmysly a z vrecka vyliahol prútik. Skôr, ako som sa stihla nazdať, sa moje líščie telo vznieslo do vzduchu a plachtilo k nemu. Zaprskala som a snažila sa zdrhnúť. Ale asi nemusím spomínať fakt, že to bolo nemožné. Konečne si viem predstaviť, ako sa asi cíti mukel! Pristála som mu pri nohách a podráždene zodvihla hlavu. Takto bol oveľa vyšší než zvyčajne! Schoval prútik a zohol sa po mňa, no to som už utekala, a tak nemal moc na výber a musel ma chytiť a chvost. Vyštekla som. Naznášam, keď ma chytajú za chvost, je to akoby vám ťahali chrbticu! Našťastie preňho ma zaň nedržal dlho, a to aj preto, aby mi v jednej ruke mohol uväzniť ňufák? Druhou mi oblapil brucho a zodvihol ma. Pritisol si ma na hruď. Metala som sebou. Škrabala som mu ruky a driapala puntičkársky vyžehlený habit. Nič nepomohlo.

„Prestaň!“ zavelil a pevnejšie mi zovrel ňufák. Zakňučala som, ale v konečnom dôsledku sa prestala vzpierať. Na moje veľké prekvapenie ma jeho prsty začali chlácholivo hladiť na boku.

„Si taká jemná,“ zavzdychal a ja, nebyť toho, že som v líščej podobe, asi by som sa sčervenela ako nikdy v živote. Sadol si do snehu, chrbtom sa oprel o hrubý peň a mňa si pritiahol do lona. Beznádejne som naťahovala tlapky. Bol to zvláštny pocit. Takto mal nado mnou takmer neobmedzenú moc.

„Lež!“ vyhlásil. „Chcem si ťa prezrieť.“

Tak, to je to posledné, čo chcem!

Ale kto mu to povie, keď ja nemôžem?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 27 - Nič, len sneh:

9. Týna
08.04.2015 [5:31]

Moc pěkná kapitola, až na tu hádku no. ...Jamese bych já při zabírá Emoticon Ale chápu že zvraty nesmí chybět Emoticon
Ale i tak to bylo super počteníčko Emoticon
Tali a Malfoy so cute Emoticon
Díky za kapitolku a honem další, už se nemohu dočkat Emoticon

07.04.2015 [22:03]

NightmareMalfoy a Foxi... líbí se mi to ^^. Už vidím malou lišku v Malfoyově (celkem ho lituju, jméno má fakt děsný :D) náruči. Jinak by mne taky docela zjímalo, co můj milený blonďák bude chtít za mlčení, další schůzky jsou dost nepravděpodobné.
Doufám, že Tali Jamiemu jen tak neodpustí, musí nejprve trpět :D.

7. Ivet
07.04.2015 [17:45]

No já nikdy nebyla fanoušek Lilky Evansové, Tali jí to nandala Emoticon Ale James se zachoval hnusně a to, že na ni zaútočil, to bych jen tak neodpustila. Malfoy a Tali uvězněná v jeho náručí? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.04.2015 [15:52]

FILADASuper, zajímalo by mě co za to Malfoy bude chtít Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. izzie22
06.04.2015 [23:50]

Asi by som spravila presne to čo Tali.

Ú, a čo s Malfoyom, no ten je v tom až po uši. Emoticon

Čo nás ešte čaká? Emoticon

4. Trisha přispěvatel
06.04.2015 [22:43]

TrishaAjaj!!! No, som zvedavá, čo bude chcieť za mlčanie. Dalšie stretká??? neviem, nechám sa prekvapiť a James... ja byť na Talinom mieste zabila by som ho.

3. Nathy
06.04.2015 [20:12]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Violet přispěvatel
06.04.2015 [20:02]

Violetja nemôžem Emoticon James je debil riadneho kalibru Emoticon Emoticon Emoticon
Tali a Malfoj skvelá kombinácia Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
čo najskôr novú kapitolu Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
06.04.2015 [19:27]

mima33James ma naštval a keby nebolo kanónu, povedala by som, že by sa mal na Lily vykašľať, aj keď Hagrid mal vo všetkom čo povedal pravdu. Je to celé komplikované Emoticon

Takže Malfoy nachytal Tali - tak to ma podrž. To ma nejako ani nenapadlo, ale tá scénka sa mi naozaj páčila Emoticon Už sa neviem dočkať ďalšej kapitoly.

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!