OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 13 - Hodina elixírov



Thalia Shepard - kapitola 13 - Hodina elixírovMalfoy a (ne)malé prekvapenie.

Poviedku venujem mime33, izzie22, Trishe, Violet, FILADE, Nathy, Zuzane Týne. Holky, dík za komenty – to jediné ma teraz dokáže potešiť.

P.S.: Aj vás niekedy napadne, že je život neskutočne zákerná sviňa, ktorá vás podrazí v momente, keď to najmenej čakáte a ešte vám na hlavu vyleje aj kýbeľ srač**k?

P.P.S.: Aj vás niekedy napadne, že chlapi sú slepé, ignorantské stvorenia? A ženské neskutočne romantické naivky? Aj vám je z toho zle? Lebo mne extrémne...

Vaša (momentálne maximálne pesimistická) Sisa118.

P.P.P.S.: Dúfam, že vy máte za sebou lepší deň. :)


 

Kapitola 13

„Shepardová! Potter! Black! Mlčte konečne!“ okríkla nás McGonagallová na prvej hodine dňa.

My by sme radi, pani profesorka, ale vy ste nedostala siahodlhý list od vlastnej matky, v ktorom vám hovorí, že sa blíži vojna a že vy budete jej malým špehom, prebehlo mi hlavou.

„Prepáčte, pani profesorka,“ zaspievali sme zborovo, načo sa zamračila.

„Dnes ste ukecanejší než obvykle,“ kárala nás. „Ak sa vám na mojej hodine nepáči, môžete odísť a doberiete si to po škole!“

„Už sa to nestane,“ prisľúbila som.

„Tak, kde sme to skončili? Hm, premena ľudských tiel si vyžaduje...“ vrátila sa k prednáške.

S chalanmi sme si vymenili sprisahanecké pohľady, ale ostali sme ticho. Provokovať McGonagallovú nikdy nebolo zdraviu prospešné!

Ako deň plynul pomaly som zabudla na mamin list. Možno to bola chyba, ale v jednom mala skutočne pravdu. Patrím medzi ten typ ľudí, ktorý o takých veciach nechce počuť a už vonkoncom s nimi nechce mať nič spoločné.

Ani som sa nazdala a už som vchádzala do učebne elixírov. Na moje veľké prekvapenie bolo moje miesto obsadené. Sedávala som v predposlednom rade, na pravej strane, pred Jamesom a Siriusom. Mojim sparingpartnerom na elixíry býval Remus, ale ten momentálne bol nedostupný, keďže si ho McGonagallová zavolala na koberček. Prečo? To nik z nás nevedel.

„To je moje miesto!“ štekla som na dve blonďavé pipiny. Obdarili ma znechuteným pohľadom, asi takým, akým sa človek  pozerá na hovno pri ceste a opäť mi prestali venovať pozornosť. No tak to teda brr! Ja nie som žiadny vzduch, vy incestné nádhery!

Tresla som dlaňou o stôl až prekvapene nadskočili.

„Toto. Je. Moje. Miesto!“ štekala som každé slovo. Bože, kde sú chalani, keď ich človek potrebuje? Teda nie, že by som tieto hlupane odtiaľto nedokázala dostať násilím, ale, ehm, to by sa asi Slughornovi moc nepáčilo.

„Už nie je!“ odsekla blondska napravo... Bože, ako sa len volá?

„Vážne?“ zatiahla som a nadvihla obočie. „Ak nevypadnete, tak vás vyhodím... a verte mi, to sa vám páčiť nebude!“ vyhrážala som sa.

„Nemôžeš nám spraviť ni...“ začala, ale v tom momente si moja ruka našla cestu na golier jej dokonale vyžehlenej blúzky.

„Garantujem ti, že som schopná všeličoho, ak odtiaľto okamžite nevypadneš!“ zavrčala som a ona viditeľne pobledla. Vedela, že nežartujem.

No na moju obrovskú smolu sa, práve v tej chvíli do učebne vtrepal Slughorn a vyvalil na túto utešenú scénu svoje maličké očká. Kruci. Okamžite som ju pustila, ale bolo neskoro.

„Shepardová!“ oslovil ma a hlas mu preskočil. „Čo to robíte so slečnou Imoriovou?“ Á jasné, už si spomínam, Janetta Imoriova. Neparí medzi čistokrvné. Pokiaľ viem, tak jej matka je z muklovskej rodiny. Ale je Slizolinčanka.

„Len jej vysvetľujem, prečo by mala svoj zadok láskavo odpratať z môjho miesta!“ zavrčala som, ale moje vysvetlenie mu očividne nestačilo.

„Ale no tak, dievčatá. Ste predsa mladé dámy, tak sa mi tu nepobite kvôli nejakému miestu.“

„To isté som jej hovorila aj ja,“ zafňukala Janetta a z kútikov sivých očí sa jej začali rinúť veľké, krokodílie slzy. Bože uchovaj, ak jej na to naletí... Naletel! Kruci.

„No tak, slečna Imoriova, neplačte, veď sa predsa nič také nestalo,“ prihováral sa jej, akoby bola stelesnením dobroty. „Shepardová, ospravedlňte sa slečne Imoriovej!“ prikázal mi.

Aj vy ste si všimli ten rozdiel? Ona je slečna, zatiaľ čo ja len Shepardová? Tak je to všade. Pred moje meno sa profáci neobťažujú pridávať slečna. Pre nich som len Shepardová. Tá, čo vždy robí problémy.

„To nikdy!“ zavrčala som. „To ona sedí na mojom mieste!“ ukázala som na pôvodcu celej aféry. Slughorn ma ignoroval.

„Shepardová, sadnite si vedľa...“ poobzeral sa po triede. Ak by sme boli na hocijakej inej hodine, sedela by som sama, ale elixíry robíme väčšinou dvaja, traja a v celej miestnosti bol len jeden ďalší študent bez partnera! Á kruci! Oficiálne ide všetko do kytek! Majte sa, idem si kopať hrob. „... pána Malfoya!“ Bol to jasný príkaz. A ak som nechcela riskovať po škole – a že som to zvažovala – musela som si sadnúť – tam. Len to nie!

„Viete čo, pán profesor? Ja radšej ostanem sama...“ začala som, ale on ma zahriakol.

„Hlúposť, dnes budeme pripravovať Dictamus Ralcfus. Nato musíte byť dvaja, inak to nestihnete.“

„Pán profesor, so všetkou úctou, ale myslím, že ak by som ho mala robiť s Malfoyom, tak to aj tak vide narovnako,“ oponovala som, ale bezúspešne.

„Shepardová, vážne pochybujem, že to dopadne zle. Vám elixíry idú a pán Malfoy na tom nie je o nič horšie,“ zahriakol ma.

„Tu ide skôr o spoluprácu,“ povedala som nahlas a v duchu dodala: A dosť alarmujúcu možnosť, že sa za tú dobu navzájom zabijeme.

„Shepardová,“ zvolal moje meno. „Buď si sadnite vedľa pána Malfoya, alebo opustite miestnosť!“ To je nefér!

Pohľadom som vyhľadala dvere. V tej chvíli akoby žiarili. Lákali ma. Zvláštne. Volali ma a ja som ich chcela počúvnuť. Zaťala som zuby a v duchu preklínala chalanov, že ma tu nechali samu. Kde vlastne sú? A prečo Malfoy sedí sám?

S tichým vrčaním som dosadla na stoličku vedľa toho najväčšieho idiota pod slnkom!

Skrížila som si ruky na prsiach a nohy vystrela pod ľavicou. Bola som stelesnením dokonalej nezávislosti, zatiaľ čo on puntičkárskej pedantnosti. Prekrížil si nohy pod lavicou, ale inak nič nevravel. Sedeli sme v dokonalej tichosti a ja som dúfala, že to tak ostane do konca hodiny.

Uprene som hľadela pred seba na tabuľu a Slughorna pred ňou. Niečo vysvetľoval, ale nevnímala som ho. Práve teraz som si predstavovala, ako ho pomaly a bolestivo mučím!

„Strana štyridsaťšesť. Najlepší z vás nebudú musieť vypracovať esej na tému Dictamus Ralcfus,“ oznámil, ale ja som si bola stopercentne istá, že tento krát výhru nezískam. Odsunula som stoličku. Do ruky vzala knihu a zúrivo si to namierila ku skrini so zásobami.

Trčala som tam tak dlho, ako sa len dalo a keď som sa vrátila, čakal na mňa jeho znechutený výraz.

„Trvalo ti to!“ káral ma povýšenecky.

Znechutene som sa uškrnula. „Mne? Ale, veď vieš. Snažila som sa užiť si posledné chvíľky slobody,“ priznala som sa bez okolkov.

„Bojíš sa ma?“  spýtal sa zvedavo, načo som vyprskla.

„Teba a báť sa? Nikdy!“

To bolo posledné, čo som mu povedala a pustila sa do práce. Rozhodla som sa, že budem pracovať sama. Ak to teda má byť najhoršia hodina v mojom živote, tak aspoň nemusím dostať guľu! Vzala som zo zásob koreň Mandragory (či skôr len jeho časť) a začala ho krájať na tenké plátky. On sa tiež pustil do práce.

„Podaj mi mušie oči,“ vyzval ma.

„Podaj si sám,“ odbila som ho. Zamračil sa.

„Bola to normálna žiadosť,“ bránil sa.

„A toto bola normálna odpoveď,“ zavrčala som.

„Nie, nebola!“ nesúhlasil.

„Tak nebola, hlavne už drž hubu. Niekto musí aj pracovať!“ zahriakla som ho surovo, ale bolo mi to jedno. Je to Slizolinčan a Slizolinčania sú nepriatelia!

„Snažím sa s tebou normálne komunikovať,“ bránil sa.

„Je mi to jedno.“

Zmĺkol. Konečne! Tvrdo zaťal zuby, ale podstatné bolo, že ostal ticho. Ďalšie slovo a asi by som mu fakt rozbila držku. Mandragora bola nasekaná, prišiel na radu kotol. Postavila som ho na ohník a pomocou prútika a kúzla Aguamenti naplnila vodou. Do nej som nasypala za hrsť kvetou Orgovánu bieleho a nechala päť minút povariť. Elixíry mám rada. Je to ako variť v kuchyni.

„Shepardová,“ ozval sa vedľa mňa Slughorn. „Mali by ste pridať oheň,“ varoval ma, ale ja som vzdorovito pokrútila hlavou.

„Už nemôžem, pán profesor.“ V hlase mi stále zaznievala potlačovaná zlosť. „Pred minútou som tam dala Fraské korienky. Ak pridám oheň, pripravím sa o pol hodinu času,“ zavrčala som. Nenávidím starých majstrov elixírov, ktorý si myslia, že v elixíroch nie je priestor na experimentovanie. Každý elixír sa dá pripraviť aj inak, len treba prísť na to ako.

„To je riskantné, Shepardová. Ak by sa pripiekli, elixír by kožu neuzdravil, ale rozleptal!“ pripomenul mi, čo som už dávno vedela. Fraské korienky sa používajú aj do útočných elixírov na báze výbušnín.

„Pán Malfoy, dajte pozor, nech nám tu s tými jej experimentmi nevyhodí učebňu do vzduchu,“ prikázal mu a do slovného spojenia s tými jej experimentmi vložil toľko nechute, koľko len vo svojom robustnom tele našiel. Opakujem, neznášam starých, obmedzených majstrov!

„Nemusíte sa báť, profesor. Dám na ňu pozor,“ prisľúbil mu, zatiaľ čo ja som si podráždene odfrkla. To by skúsil!

„Rada experimentuješ,“ nepýtal sa, len konštatoval fakt, keď sa Mrož odpratal za katedru.

„Recepty sú pre idiotov!“ zavrčala som.

„Recepty sú pre zodpovedných ľudí,“ opravil ma mierne.

„Nie,“ zavrčala som a zodvihla hlavu od krájania myších prstov. „Recepty sú pre slabochov, ktorí sa boja riskovať!“

Pozeral sa mi priamo do tváre. Neznášala som farbu jeho očí. Dokonca aj oni boli zelené! Teda, nie tak zelené, ako farba Slizolinu, ale aj v tejto maličkosti bol verný svojej fakulte!

„Risk sa môže skončiť smrťou, hlavne pokiaľ ide o elixíry,“ poučoval ma.

„Hovorí ti niečo slovné spojenie, risk je zisk?“ zavrčala som a vrátila sa k pôvodnej práci.

„Ale aj riziko...“ zavrčal.

„A čo? Vy Slizolinčania sa pokojne držte zabehnutých cestičiek, ale ja som Chrabromilčanka!“

„Jasné a len preto, aby si to dokázala, sa necháš zabiť,“ zavrčal.

„No a? Netvár sa, akoby ti to vadilo!“ obvinila som ho. Na to nepovedal nič a vrátil sa ku svojej práci. Zato ja som si popod nos zašomrala: „Všetci Slizolinčania sú zbabelci!“

„A všetci Chrabromilčania šialenci!“

„Radšej budem šialenec, ako zbabelec!“ zavrčala som.

„Radšej budem živý zbabelec, ako mŕtvy šialenec!“ vrátil mi.

Opäť sme zmĺkli. Dlhé minúty bolo ticho a ja som sa modlila, aby do konca hodiny aj ostalo. Do kotlíka som vhodila zopár ďalších prísad. Natiahla som sa po mlynček, ale on mal rovnaké plány. Naše ruky sa stretli a mnou akoby prebehol elektrický prúd.

Stiahla som ju späť a zúrivo zavrčala: „Daj tie pracky preč!“

Pozrel sa na mňa so zodvihnutým obočím.

„Môj dotyk ti je odporný?“ spýtal sa tým svojim divným, aristokratickým jazykom. To nemôže hovoriť ako väčšina smrteľníkov!?

„Že váhaš!“ štekla som. „Radšej by som sa chytala tlustočerva, než teba!“ V očiach sa mu nebezpečne zablýskalo.

„Vážne?“ zatiahol a mne sa jeho tón ani najmenej nepáčil. Niečo za ním bolo... akoby vedel niečo, čo ja nie! Prižmúrila som oči. Desilo ma to.

„Myslel si si niečo iné?“ zavrčala som.

„Vieš,“ začal. „Vtedy si na to mala iný názor,“ vrkol.

„Čo?“ nechápala som.

Povrchne sa usmial a zopakoval. „Vtedy ti to nevadilo, Ta-li.“ Moje meno takmer že nehláskoval.

Zavrčala som. On nemá právo používať  moju prezývku!

„Neviem, o čom hovoríš!“ štekla som a vrátila sa späť k elixíru.

„Ale áno, vieš... alebo máš okno?“ V hlase mu zaznieval pobavený ton a ja som stuhla. Nepáčilo sa mi, kam táto konverzácia mieri!

„Neviem o čom hovoríš,“ zopakovala som podráždene. Tento krát sa ticho, ale zvučne zasmial. Nenávidím jeho smiech!

„Tak ja ti to pripomeniem, čo ty na to?“ spýtal sa hravo.

„Bola by som oveľa radšej, kedy si konečne zavrel hubu!“ štekla som podráždene.

„Predsa to pred tebou nemôžem tajiť...“ smial sa a užíval si svoju dočasnú nadvládu nad situáciou.

„Drž hubu!“ zasyčala som. Nechcela som, aby pokračoval, vedela som, že to nepovedie k ničomu dobrému a mala som pravdu!

Spočiatku mlčal. Pozoroval, ako miešam obsah žeravého kotlíka. Ten pohľad mi neskutočne liezol na nervy, ale snažila som sa ho ignorovať. Nechala som modré vlasy, nech mi padnú dopredu a zakryjú tak tvár, ale ani tie ma pred ním nezachránili. Práve naopak. Jeho prsty ma jemne pohladili na líci, aby mi modrý vodopád zasunuli za ucho. Trhla som sebou, akoby ma uštipol had – a nebola som ďaleko od pravdy.

„Ja presne viem, kde si bola piatok večer,“  vyhlásil šeptom.

„To asi ťažko!“ štekla som podráždene, ale vo vnútri som sa skutočne začínala báť. Hádam len nemyslí... To nie... Nemôže!

Prepaľovali ma jeho chladné oči a moje podozrenie sa menilo v realitu! Jeho pery sa roztiahli do slabého úsmevu.

„Bola si v Miznúcej miestnosti – so mnou,“ dodal a mnou akoby prešiel blesk. To nie je možné! To nemôže byť pravda! Len nie on! On nie! Nesmie! Ja... prosím! Prosím!

Ale jeho výraz mi hovoril niečo úplne iné. Neklamal. Veril v to, čo hovoril a v hlave mi preblesla dotieravá spomienka.

 

„Ako to, že nevieš, kto to bol? Nepamätáš si aspoň niečo? Farba vlasov, očí?“ rozčuľoval sa Sirius.

„Nie,“ pokrútila som hlavou, aj keď z neznámeho dôvodu mi napadla biela. Biela? Kto má na škole biele vlasy? Dumbledore. Fúj, už len tá predstava bola odporná! Nie, jeho môžem stopercentne vyčiarknuť...

 

Kto má na škole biele vlasy? zopakovala som si v duchu a zahľadela sa na dlhé, platinové vlasy oproti mne. Nie... v tej chvíli sa mi chcelo vracať. To nemôže byť pravda. Nesmie, ale ja sama som vedela, že je.

Ruka mi vystreli k ústam. Moja tvár v tej chvíli stelesňovala všetok odpor, zdesenie a hrôzu. Pozorne ma pozoroval. O krok som cúvla.

„Klameš!“ zavrčala som zdesene.

„Neklamem a ty to vieš!“ odvetil šeptom. Nikto nám nevenoval pozornosť. Na to bol v triede priveľký hluk a my sme hovorili potichu. Preboha, nemohol to byť on! Nevpustila som si medzi nohy práve jeho!

„Klameš!“ štekla som podráždene a prudko sa ohnala rukou. Pohol sa vpred, ale neskoro. Chrbát dlane mi zachvátila ostrá bolesť. Vrazila som ňou do žeravého železa! Vykríkla som a stiahla ruku späť. Kotlík sa prekotil a na podlahu sa vyliala priezračná namodralá tekutina.

„Shepardová, čo to, u veľkého Merlina, stvárate?!“ zhrozil sa Slughorn. Zdesene som pozrela na pohromu na zemi a potom na Malfoya.

„Si v poriadku?“ spýtal sa a mňa jeho starostlivý tón zahnal do kúta.

„Jasné, že nie som! Bastard!“ zasyčala som. V tej chvíli som chcela urobiť len jedinú vec. Zaútočiť naňho, ale tak, že to nebude mať šancu rozchodiť!

„Ukáž, pozriem sa na to,“ vyhlásil a neoblomne sa natiahol za mojou rukou. Ale ja nie som šialená. Zavrčala som a odtiahla sa ešte viac.

„Drž odo mňa svoje slizké pracky preč!“

„Tali, prosím, ukáž mi tú ruku!“ prikázal a hlas sa mu nebezpečne pridal na volume. Bál sa? A čoho?

„To skôr zamrzne peklo! Skurvený, incestný bastard!“

„Tali, dovoľ mi...“

„Daj mi svä...“

„Shepardová, ste v poriadku?“ spýtal sa Slughorn starostlivo a ja som ho počastovala zúrivým pohľadom.

„Jasné, že nie som!“ štekla som aj po ňom. „Hovorila som vám, že nechať nás pracovať spolu je šialenstvo! Idem na ošetrovňu!“ vyštekla som. Bolo mi jedno, že je mojím profesorom. Musela som zmiznúť! Vystrelila som z učebne ako neriadená strela ruskej výroby a v duchu sa zaprisahávala: Malfoy, za toto ťa zabijem!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 13 - Hodina elixírov:

11. valhalinka
08.03.2015 [15:08]

hej, chalani sú bezcitný a ide im len o to jedno a keď tak ani ich poriadne nezaujíma čo je s tebou, hlavne že im je fajn ale keď ich dačo trapi to aby sme sa z toho my baby pojebali. jooj mam to iste teraz a kapitolka super, presne sa v Tali vidím, som sa s tym stotožnila s jej chovanim momentálne. tešim na ďalšiu

10. valhalinka
07.03.2015 [19:02]

hej, chalani sú bezcitný a ide im len o to jedno a keď tak ani ich poriadne nezaujíma čo je s tebou, hlavne že im je fajn ale keď ich dačo trapi to aby sme sa z toho my baby pojebali. jooj mam to iste teraz a kapitolka super, presne sa v Tali vidím, som sa s tym stotožnila s jej chovanim momentálne. tešim na ďalšiu

9. Ivet
07.03.2015 [13:55]

to se čte jedním dechem! Nej povídka s tématikou Pobertů, neotřelá, má spád Emoticon Emoticon Emoticon

8.
Smazat | Upravit | 07.03.2015 [10:36]

Emoticon ty vieš spríjemniť deň Emoticon

7. Zuzana
07.03.2015 [9:32]

Emoticon Super teším sa na pokračovanie a určite som nečakala toto. A na jednej strane by bolo zaujímavé ak by to povedala chalanom ale podľa mňa to nepovie Emoticon .
a k tomu predslovu na začiatku. Myslím že každý má také pocity a chalani sú predsa len niekedy až moc blbý Emoticon

6. Nathy
06.03.2015 [22:34]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Týna
06.03.2015 [21:24]

Kapitolka právě v hot na zpříjemnění večera Emoticon Moc zajímavá kapitolka Emoticon
Od Tali jsem spíše čekala,že mu zakroutí krkem a né že si ulíží,byla to blbá náhoda Emoticon
Teď mě moc moc zajímá pokráčko,jak se s tím vyrovná,jestli to řekne klukům a co bude dál Malfoy dělat... Emoticon Protože pokud si dobře pamatuji,řekl že Tali je jeho....tak to bude ještě zajímavé Emoticon
Díky za věnování i kapitolku Emoticon Emoticon Emoticon
Rychle pokráčko Emoticon Netrap mě, já za to nemůžu, závisláka na této povídce si ze mě udělala ty! Emoticon

06.03.2015 [20:40]

FILADASupeeer Emoticon těšila jsem se na reakci Tali až se to dozví a taky že to bylo skvělé Emoticon Emoticon Emoticon

3. Violet přispěvatel
06.03.2015 [20:37]

VioletDobre toto som trochu čakala ale inakšie. Emoticon Emoticon Ja som si myslela, že si spomenie sama a nie toto. Emoticon Emoticon Ona ho zabije. Emoticon Snáď to povie aj chalanom lebo to by bola sranda keby ho išli zabiť viacerí. Emoticon Emoticon
A k tvojim dvom poznámkam prvú veľmi dobre poznám a druhú som videla ako trápi moje spolužiačky. Tak si z toho nič nerob. Emoticon Emoticon
P.S.: Veľmi pekne ďakujem za venovanie. Emoticon Emoticon

2. Trisha přispěvatel
06.03.2015 [20:15]

TrishaLepší čas si ani vybrať nemohol Emoticon Emoticon. Mám tušáka, že za to ho fakt doriadi. Som zvedavá, či to povie chalanom... jedna časť mi hovorí, že by bola šialená, druhá, že by aspoň nebola naňho sama, hoci Tali má sóla rada... No uvidíme. Super kapitolka a ´dakujem za všetky venovania.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!