Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 9. kapitola OurStories.cz ~ naše povídky

Volajte ho James, James Bond!

07.07.2011 (12:00) • MirrorGirl454 • • komentováno 13× • zobrazeno 1601×

9. kapitola – Volajte ma James, James Bond

Ian:

Sadol som si na gauč vedľa nej a snažil sa dívať len na televíziu. Periférnym videním som však zbadal, že sa pohla a tak som to nevydržal a pozrel sa na ňu. Najprv na odhalené nohy a potom roztrasene do očí.

„Nechceš... Nechceš sa obliecť?“ spýtal sa. Hlas sa mi triasol a mierne preskakoval.

Úporne som sa snažil dívať sa jej do očí, ale, ľudia, bolo to sakramentsky ťažké!

„Nechceš sa obliecť? Určite ti je zima! Napríklad župan alebo nohavice, hocičo, zimnú bundu, šál a čiapku!“

„Ale mne nie je zima,“ povedala rozkošne a až vtedy som si všimol vyzývavý úsmev na jej perách.

V tej chvíli som, prisahám Bohu, ju chcel uškrtiť tak veľmi ako ešte nikdy.

Och, ty malá mrcha!

Pochopila, že som pochopil a zaiskrilo jej v očiach.

Chceš vojnu, maličká, fajn, ty si to chcela prvá!

Rázne som sa postavil a pomaly kráčal do kúpeľne.

„Čo chceš robiť?" skríkla za mnou a ja som sa zasmial.

„Idem sa osprchovať, darling, chceš sa pridať?“ skríkol som a za chôdze si vyzliekol tričko a rifle. Otočil som sa, aby som mohol vidieť jej šokovaný výraz.

Volajte ma James... James Bond!

S chichotom som vošiel do kúpeľne, vyzliekol sa a vliezol do sprchy.

Prešiel som okolo nej len s uterákom okolo pása a ešte s mokrými vlasmi.

„Hmh, bolo to skvelé,“ zavzdychal som a cítil na sebe jej pohľad.

Šiel som do izby, nechal otvorené dvere a zhodil zo seba uterák. Dala mi čas, kým si oblečiem trenky a rifle, ale o chvíľu už bola opretá o rám dverí a pozorovala ma, ako stojím pred veľkým zrkadlom a obliekam si čiernu košeľu. Cítil som hrejivý pocit víťazstva.

So mnou sa nezahráva, zlatko.

Zapínal som si práve tretí gombík, samozrejme, že odspodu, keď som konečne zdvihol pohľad, pozrel sa do zrkadla a zbadal, kam smeruje Charin pohľad.

„Mám si to nechať takto rozopnuté?“ spýtal som sa jej vyzývavo a otočil sa k nej, aby mala lepší výhľad na moju hruď, ktorú tak úporne sledovala.

„Echt...“ vyšlo z nej nakoniec.

Začal som sa smiať a ona mi konečne pozrela do očí a pochopila, že túto hru prehrala. Zamračila sa a otočila tak prudko, až jej košeľa zaviala a odhalila viac, ako bolo treba.

Ježiši, dievča!

Šiel som za ňou a sadol si k nej na gauč. Chcela niečo povedať, keď zrazu v zámke zachrapčali kľúče a Mike s Joshom vbehli dovnútra.

„Vravel som, že to prežije,“ povedal Josh.

„Tak teraz si ma urazil, vážne si myslíš, že by som ublížil Char?“ spýtal som sa a lišiacky sa pozrel na Char.

„Nie, myslel som teba,“ povedal Josh a Mike sa začal smiať.

Nesúhlasne som sa na nich zamračil a zanadával smerom k rozchichotanej Char.

„Tak, ako ti je?“ spýtal sa Mike.

„Oveľa lepšie! Sestrička Charlotte robí zázraky,“ povedal som a žmurkol na ňu.

„Idiot,“ povedala podráždene a až vtedy si zrejme chalani všimli, čo má na sebe oblečené.

„Echt... Char?“ spýtal sa jej Mike a ona konečne pochopila.

„Ježiš!“ povedala, rýchlo sa postavila a stiahla si košeľu až po kolená, čomu som sa len zasmial.

Celá očervenela a utiekla do kúpeľne, kde sa na radiátore sušili jej veci.