OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Záchranný šíp - 1. kapitola



Záchranný šíp - 1. kapitolaDruhá kapitola je v znamení Olivera Queena, aký bude nový šéf? A čo pán John Diggle? Kto všetko Felicity naštve a ako dokáže ovládnuť svoj hnev? Ďakujem za komentáre a za prečítanie, naozaj ma to teší, užite si ďalšiu časť! Beth :)


1. kapitola - Šéf a ja


Najprekvapivejšie na živote je, ako vás dokážu ľudia prekvapiť.

 

Celý prvý deň mi ubehol neskutočne rýchlo. Šéf mi dal prácu až okolo obeda, takže som už po tretej hodine spokojne pobehovala po uliciach Starling City. Nakoniec mi prišlo, že to mesto nie je až tak hrozné, dokonca som na chvíľu aj zahliadla lúče teplého slnka, tak podobného môjmu milovanému Oregonu. Nepokojne ma pichlo pri srdci, pri spomienke na Oregon a moju rodinu, ale nemala som ani kedy ďalej nad nimi rozmýšľať. Môj nový byt bol v dezolátnom stave, po výbuchu môjho rýchleho vybaľovania.

Keď sa mi podarilo neskoro v noci doukladať poslednú knihu do mojej novej knižnice, nebola som schopná ničoho iného, než si len ľahnúť a oddať sa pokojnému spánku. Ráno bolo kľudné dovtedy, kým som neprišla do práce. Budem si asi dlho zvykať na okolitý chaos všetkých pracovníkov. V Oregone bolo skoro všade vo firme ticho, všetci boli zalezení vo svojich kanceláriách a najhlučnejšou miestnosťou bol bufet. Ale tu bol hluk skoro úplne všade.

Rýchlo som zamierila smerom ku výťahu a nechala sa vyviesť na najvyššie poschodie, kde sa nachádzala moja presklená kancelária. Po ceste som si nemohla nevšimnúť vždy zadumaného pohľadu Olivera Queena, ktorý znovu a zas horlivo ťukal do klávesnice počítača. Už teraz som bola presvedčená, že tá chúďa mašinka viac ako týždeň nevydrží.

Na obrazovke v pracovni mi už svietilo niekoľko emailov, ktoré čakali na moje šikovné ruky. Mala by som šéfovi poznamenať, že staršie a pomalšie počítače už nemohol kúpiť. Bola som odhodlaná, potom čo sa tu trochu zohrejem, požiadať Queena o novú, mne najvhodnejšiu výbavu pracovne.

Čas strávený vybavovaním požiadavkou v mailoch ma zamestnal počas celého dopoludnia, takže keď som otvárala posledný, boli už dve hodiny a ja som sa rozhodla pre krátku pauzu. Oliver Queen odišiel zo svojej kancelárie nevedno kam a skoro všetci z najvyššieho poschodia boli práve na obede. Vytiahla som svoj málo používaný mobil a vytočila pre neho najznámejšie číslo.

„Felicity, konečne,“ vydýchla nadšene matka a ja som sa neubránila malému úsmevu.

„Ahoj mami, ako sa vám darí? Ako Mathew? Je niečo nové?“ pýtala som sa rýchlo a využívala času, keď nás bolo na poschodí najmenej.

„Ach, Felicity. Si stovky kilometrov od nás, v novom meste, v novej práci, v novom byte, všetko je pre teba nové. A stále ťa zaujíma len Mathew? Musíš myslieť trochu aj na seba, Fel.“ Zmierlivý tón mojej matky ma vôbec nenapĺňal nadšením.

„Áno, mami, pretože on je pre mňa dôležitý. A všetko ostatné môže ísť stranou. Prosím, povedz mi, ako sa mu darí.“

„Ako by sa mu asi malo dariť, Felicity? Stále tak isto, doktori to nazývajú stagnácia. Hovorila som s doktorom, ale nič nové mi nepovedal. Musíte byť trpezlivá a dúfať, stále tie isté odpovede, nič sa nezmenilo. A ty, Felicity, by si sa mohla konečne prestať stále na neho vypytovať. Ži nový život, preto si tam predsa išla. Začni odznova a zariaď si krásny život, ja sa o Mathewa postarám.“

Po týchto slovách matky som mala chuť nasadnúť na prvé lietadlo a vykričať jej do tváre ako môže takéto veci hovoriť! Pevnejšie som stisla mobil a zhlboka sa nadýchla.

„Išla som sem, aby sme nemuseli dať Mathewa odpojiť, aby sme mali stále nádej a ty ju neustále takto ničíš! Nechcem počúvať tvoje prehnané výlevy a to, ako ničomu neveríš a nedávaš mu šancu. A mimochodom, mám sa dobre, práca je fajn, byt je fajn, všetko je fajn. Až na fakt, že vlastná matka je ochotná nechať vlastného syna zomrieť a nie sa pokúsiť zabojovať ešte o jeho život. Uži si pekný deň,“ vyprskla som na konci do mobilu a praskla s ním o sklenený stôl.

Chudák stôl má jediné šťastie, že nemám vôbec silu. Vždy som mala vieru a nádej, ale čím dlhšie to trvá, tým dlhšie matka podkopáva moje odhodlanie. Cítim sa stále viacej bezmocná, stále viac ničotná pre Mathewa. Čo iné pre neho môžem urobiť okrem toho, že budem pracovať tak dlho a tak veľa, kým mu nezabezpečím čo najnovšie metódy a pomoc pre zlepšovanie, alebo skôr udržiavanie jeho stavu.

Zložím si hlavu do rúk a ponaťahujem pleť na tvári. Je snáď možné, aby vás matka viacej sklamala, ako takýmito rečami a rozhodnutiami? Postoj, ktorý zaujala vôbec nie je hodný matky, ktorá by mala svoje dieťa za každých okolností uchrániť. To ona by mala mať ťažkú prácu, stráviť v nej neskutočne veľa hodín a veriť, neustále veriť. Ale stále je to moja matka a nech je hocijaká, nie je v skutočnosti zlá. Opriem sa do tmavého kresla a zameriam svoj pohľad na stenu oproti. Najradšej by som bola teraz v Oregone, tisla sa k Mathewovmu telu a sľubovala mu, že ja to nikdy nevzdám, naozaj nikdy.

„Felicity.“ Úľakom nadskočím a stočím pohľad ku strojcovi môjho vyľakania.

Môj šéf, Oliver Queen, stojí opretý medzi dverami a skúmavými očami si premeriava moju reakciu. Ukľudním tlkot môjho srdca a opätujem mu skúmavý pohľad. Čo odo mňa chce?

„Nerád som vás vystrašil. Moja sekretárka musela ísť narýchlo domov, spravili by ste mi, prosím, kávu?“ Nebolo to požiadanie, ale zdvorilostný príkaz. Hnev začal vo mne bublať a môj pohľad prešiel zo skúmavého k nenávistnému.

„Som vedúca IT oddelenia a mám vám variť kávu? Myslím, že náplňou mojej práce je niečo úplne iné. Nie som nadšená, že som sa musela presťahovať z Oregonu sem, do večne zamračeného a upršaného mesta. Tak mi to, prosím, ešte nesťažujte,“ dohovorila som, sklonila pohľad a zamestnala svoje oči posledným blikajúcim mailom.

Nepozerala som sa na Queenovu reakciu, mala som čo robiť so svojim srdečným tepom. Čo som to povedala? A komu som to povedala? A prečo som to povedala? Moja hlava sa naplnila neskutočným chaosom plným otázok a žiadnych odpovedí. Aj keď, jedna by tu možno bola. Mama.

Dokázala sa mi tak neskutočne dostať do hlavy a vytočiť ma tak, až si to zlizol všetko Queen. Neviem aká doba prešla, ale otočím hlavu smerom ku dverám a môj šéf tam už dávno nestojí a nie je ani u seba v kancelárii. Nohy mi začnú tŕpnuť, to isté aj ruky. Toto bude zlé, naozaj zlé. V hlave mi vyvstane nová chaotická otázka. Ako ten môj výbuch odčiniť? 

Mysli, Felicity, mysli. Popoháňam svoju myseľ, snažím sa na niečo prísť, ale nič ma nenapadá. Kúpiť mu niečo, dať mu niečo, povedať mu niečo? Čo z toho si vybrať? Čo urobiť. 

Až po chvíli som si uvedomila, že ani neviem, akú reakciu od Queena môžem očakávať. Môže ma okamžite vyhodiť, ale má prostriedky aj ku tomu, aby ma dal odstrániť. Ako veľmi som ho ponížila? Ublížila som mu? Nadala snáď? V tej chvíli ani presne neviem, čo všetko som mu povedala a čo nepovedala. Som v šoku. Ale rýchlo ma z neho zobudia tiché presné kroky. Som tu len jeden deň, ale presne som vedela, komu patria. Vošiel mlčky, bez zaklopania, bez očného kontaktu, bez pokývania hlavou. Na stole mi pristála moja pracovná zmluva.

„V tejto chvíli vám dávam na výber. Podpíšete súhlas s odstupom a ja vás hneď zajtra pošlem späť do, ako ste povedali, slnečného Oregonu. Alebo si tú zmluvu zoberiem, zabudneme že sa niečo stalo a začneme od začiatku. Nemienil som vás nijako uraziť, slečna Smoak.“

Tak takúto odpoveď som nečakala. Očakávala som krik, rev, dokonca facku, alebo rozbitie nejakej veci, ale nie toto. To robustné telo, ktoré sa predo mnou rysovalo, veľké ruky a tvár plná čistého odhodlania. Všetko som čakala, len nie práve toto. Zoberiem zmluvu do rúk.

„Ja nemôžem odísť,“ šepnem skôr pre seba a zmluvu so sklopenými očami k zemi podám šéfovi. „Mrzí ma to. Nemyslela som to tak, ako to vyznelo. Teda, vlastne myslela, ale bolo to celé podnietené hnevom, ktorý vo mne vyvolal niekto iný. Už nikdy sa to nestane, sľubujem. Prijmite moje ospravedlnenie a dovoľte mi odčiniť to poriadnou prácou vo vašej firme.“

Oliver Queen vyzerá byť trochu zaskočený, ale toto zaskočenie trvá snáď len sekundu. Iste ho už v živote prekvapili omnoho inakšie a horšie veci, ako napríklad strata jeho otca a prevzatie firmy v tak mladom veku a bez skúseností. Ale aj tak sme práve tu, v prosperujúcej, úžasnej firme, ktorou som súčasťou. 

Felicity, uvedom si konečne, aké máš šťastie, zaznelo mi v hlave a ja som sa vystrela a odhodlane pozrela na môjho, vôbec nie zlého šéfa.

„Som rád, že ste urobili tak rozumný krok. A toto si vezmem a dúfam, že to už dostatočne dlho neuvidím,“ poukazoval na moju pracovnú zmluvu a ja som ticho prikývla. Istotne, stopercentne.

 

Sedím potichu v kaviarni blízko firmy. Rozmýšľam nad svojim konaním a slovami, ktoré som vyprskla svojmu šéfovi priamo do tváre. Takéto chyby sa už iste nesmú opakovať. Odpijem si z karamelového latté a donútim sa premýšľať nad úplne novými vecami.

Nie je to rodina, ani Oregon, ani Oliver Queen, ale prekvapivo Isabel Rochev. Mala som tú česť spoznať ju, keď som ešte nosila bodkované šaty a krikľavé baleríny. Chodila do Oregonu na základnú školu, teda pokiaľ jej otec nedostal skvelé miesto vo firme v Seattli. Keď som ju zbadala na informačnom liste zamestnancov Queen Industries, vôbec ma to neprekvapilo. Isabel bola vždy stvorená pre prácu vo veľkej firme, kde mohla mnohým ľuďom rozkazovať. Aj keď, musím povedať, že kvalita jej práce ma vždy udivovala.

Chvíľu po strednej sme ešte ostali v kontakte, ale potom som dlho o nej nepočula a teraz je tu, pripravená znovu bojovať o post najlepšieho pracanta firmy. Moje dlhé blond vlasy sa mi spustili ako závoj pred tvár a tak mi znemožnili uvidieť prichádzajúceho skôr, ako on uvidel mňa.

„Tak tu ste,“ vyľakal ma hlboký hlas Johna Digglea, ktorý na mňa hľadel s istým druhom úsmevu – mierne posmešným. Vystrčím hrdo bradu dopredu a nedám na sebe znať žiadne zaváhanie.

„Tu som, káva vo firme nestojí za nič, tak som našla čo najbližšiu kaviareň,“ zaútočím priamo, až o chvíľu neskôr si uvedomím, čo to vôbec robím. Myšlienky na Isabel ma dali do bojovej pozície a ja som si to vylievala na pánovi Diggleovi. „Ak chcete, rada privítam spoločnosť,“ dodám milo a pousmejem sa na Johna.

Ten statný chlap sa len tak-tak nasúka za stôl a ladným pohybom ruky si nakáže pitie, ktoré tu pije iste každý deň. 

„Slečna Smoak, možno vám príde Oliver ako hrozný šéf, ale verte tomu, že je úplne iný ako si myslíte. On... zažil mnoho vecí a občas si neuvedomuje, ako sa správa k ľuďom. V jeho mene, ale aj vo svojom, vás chcem požiadať, aby ste mu dali šancu presvedčiť vás o opaku,“ dohovorí John a mne skoro padne sánka až na podlahu. Nadýchnem sa, ticho zakokcem a začnem odznova.

„On ma nemá o čom presviedčať, to ja! Predsa, ten dnešný incident... bola som hlúpa, nerozmýšľala som... konala som v afekte, bolo to úplne neprofesionálne. A viem, že Oliver Queen je iný... iný od nás všetkých, ale to je jeho výhodou.“ Pousmejem sa a John mi úsmev vráti naspäť.

Ešte chvíľu sedíme v tej kaviarni a vychutnávame si skvelú kávu a takmer kamarátsky dialóg.  V novinách ukazujú ďalší prípad Arrowa – takzvaného hrdinu Starling City. Je úplne neočakávaný, prekvapivý, nikdy nikto nevie, ako sa zachová.

Svojim spôsobom mi pripomína môjho šéfa. Nikdy neviem, čo očakávať. Ale je hlavné, že viem, čo chcem od seba. Plné nasadenie a totálnu zmenu. Počas pozerania na „Ochrancu“ mesta som zistila dve veci. Oliver Queen má na mňa prekvapivo dobrý vplyv a po druhé, musím dať matke druhú šancu, tak ako mi ju dal šéf.


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Záchranný šíp - 1. kapitola:

1. Kika
14.04.2014 [20:31]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!