OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 24. časť - Navždy ovplyvnený?

30.09.2012 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 10× • zobrazeno 1286×

24. časť

Navždy ovplyvnený?

„Prečo až teraz?“ nechápal Damon.             

„Keď Stefan neprišiel, bolo mi jasné, že sa niečo stalo. Hneď som vyrazila. A teraz...“ zamračila sa, „mi povedzte, kde je.“

Damon sa pozrel na mňa a potom na Katherine. „Nepovieme ti, kde je. Keď si taká múdra, nájdi si ho.“

Katherine sa nadula a na čele jej navrela žila. Obzrela sa okolo nás.

Nikto tu už nebol.

Katherine ma chytila za zápästie tak rýchlo, až ma Damon  neudržal a ja som spadla na zem. Všetko ma bolelo a tak som sa nezdržala skríknutia. Držala mi pevne ruku a ja som sa nevládala brániť.

„Buď mi povieš, kde je Stefan, alebo ju zabijem,“ vyhrážala sa.

„Pusť ju!“ okríkol ju, no ona sa len škodoradostne zasmiala.

Snažila som sa jej vytrhnúť, no bola silnejšia.

Oveľa silnejšia.

Pozrela som Damonovi do očí. On na mňa tiež pozrel a vyzeral rozhodnutý. Porazenecky si vzdychol a sklonil hlavu.

„Dobre. Len jej neubližuj. Stefan je doma,“ povedal nakoniec.

Katherine sa od ucha k uchu usmiala a hneď ma pustila. Damon si ma v sekunde zobral do náruče. Nesmeroval k autu, len sa proste upírov rýchlosťou rozbehol preč.

Bežal ako zmyslov zbavený a mne sa medzitým pri ceste pomaly zatvorili oči.

Myseľ mi už išla naplno, len moje oči chceli ostať zatvorené.

Oh moja hlava! Ide sa mi rozskočiť! A celé moje telo ma bolí! Nevládzem! rozmýšľala som.

Nakoniec som sa rozhodla otvoriť oči.

Bol to šok. Slnko už síce nesvietilo, ale mňa bolel každý jeden môj pohyb.

Poobzerala som sa okolo seba. Bola som v Damonovej izbe. Vedľa postele na stolíku bol položený pohár s krvou. Pomaly som sa poň natiahla a napila sa. No keď som raz okúsila tú úžasnú chuť, ktorá sa mi liala do hrdla a zaceľovala škody, ktoré na mne železník napáchal, vypila som ju všetku a slastne si vzdychla.

Niekto otvoril dvere. Rýchlo ku mne prešiel a objal ma.

„Tak som sa zľakol,“ strachoval sa Damon. Odtiahol sa a premeral si ma. „Mám ti doniesť viac?“ spýtal sa a pozrel na prázdny pohár v mojej ruke.

„Teraz nie,“ pokrútila som hlavou, odložila pohár a ľahla som si na posteľ.

Hneď sa mi všetko prehralo v hlave a prudko som sa posadila.

„Čo je so Stefanom? A Elena? Čo ona?“ sypala som otázky zo seba.

Damon sa zhlboka nadýchol. „Takže... kde by som začal. Netuším, kde je Elena. Nevidel som ju. A neviem ani, kde je Stefan. Neprišiel sem a Katherine tu tiež nebola, hoc som ju sem prakticky nasmeroval,“ vysvetlil.

Zamrzla som.

Stefan... je preč. 

Katherine... je preč.

Elena... je preč.

Oh, to nie! Čo sa to len deje? A čo teraz? Hm? Čo urobím? začínala som panikáriť.

Damon ma objal okolo pliec. „Niečo vymyslíme. Pôjdem sa po ňom pozrieť...“

„Idem s tebou,“ skočila som mu do reči.

„Nie! Pôjdem sám. Musíš si oddýchnuť,“ namietol.

Odstrčila som ho od seba a vycerila zuby. „Ja nie som človek. Nato nezabúdaj, Damon. Nemysli si, že ťa budem počúvať.“

Pozrel na mňa. Rýchlo ma chytil za ruku a pretočil ma na posteli. Sedel na mne a teraz ceril zuby on.

„Vieš, že mi nerobí problém zlomiť ti väzy, však?“

Zamračila som sa. „Opovážil by si sa,“ zavrčala som a on sa usmial.

„Ver mi, že ak neostaneš tu, urobím to.“

Tým ma naštval.

Chytila som ho za ruku a vykrútila mu ju. Odhodila som ho preč a dopadol až pri dverách.

Postavila som sa z postele, obula si lodičky a prešla k nemu.

„Už nikdy... sa mi nevyhrážaj, Damon. Som síce mladšia, ale nie som hlúpa. Nie som ako Elena, keď bola človek. Ani nie som človek. Viem sa o seba postarať. Na to pamätaj.“

Rýchlo vstal, pozrel mi do očí a odfrkol.

„Jasne. Dnes ráno som videl, ako sa o seba vieš postarať. Keby som neprišiel, nechcem ani vedieť, čo by sa ti stalo.“

Arogantne som naňho pozrela. „Vážne si myslíš, že som odkázaná na teba? Od koho si vedel, kde ma hľadať? Ha? Z tvojej hlavy to určte nie je!“

„Čo to mení na pointe?“ nechápal.

Dala som si ruky vbok. „Mení to to, že keby nebolo Stefana, nenašiel by si ma. Stefan určite počul, keď som telefonovala s Elenou. On ti to určite povedal. Keby nebolo jeho, bola by som mŕtva.“

Damon sa zamračil. Rukou udrel do steny, až v nej urobil dieru.

„Nikam nejdeš!“ skríkol po mne.

Keď som mu pozrela do očí, videla som v nich... šialenstvo. Neviem... bolo to, akoby sa zo sekundy na sekundu zmenil. Akoby ho niečo posadlo, alebo niečo sa stalo.

Nikdy som ho takéhoto nevidela. Nevedela som, čo od neho môžem očakávať.

„Damon...“ Už keď som vyslovila jeho meno... stuhla som a čakala na jeho reakciu.

Zrazu sa mi otočil chrbtom a úplne vytočene odišiel preč. Trieskal všetkým, čo mu cestou dole prišlo pod ruky.

Ja som len omráčene a nechápajúc stála v izbe. Musím zistiť, čo sa s ním deje, rozhodla som sa a vyšla za ním.

Zbehla som po schodoch a nenápadne ho pozorovala. Bol v obývačke. Nalial do seba whisky a začal okolo seba všetko rozbíjať. Pritom vrieskal.

Čo to s ním je? nechápala som a chcelo sa mi z toho plakať. V hrdle ma navrela hrča a hoc som mu chcela niečo povedať, vedela som, žeby som to nedokázala. A trocha som sa aj bála. Caroline, nebuď zbabelec!

To slovo stačilo na to, aby som vyšla z môjho úkrytu a vyštartovala za Damonom.

Preglgla som hrču a zhlboka sa nadýchla. „Damon,“ oslovila som ho.

V sekunde sa otočil a to, čo som pred sebou videla, ma zaskočilo tak, až som prestala dýchať.

Damonovi sa po tvári kotúľali slzy. Plakal. On. Veľký, arogantný Damon, ktorý necíti.

Pozrel na mňa a behom sekundy ma už pritláčal o stenu.

„Damon, čo ti je?!“ skríkla som po ňom v strachu.

„Milujem ťa!“ skríkol z plných pľúc a keď to povedal, kolená sa mu podlomili a padol k zemi. Slzy sa mu kotúľali po tvári a mne ho prišlo tak ľúto.

Všetky tie emócie, ktoré toľké roky potláčal, vyšli na povrch a on to nezvládol.

Kľakla som si k nemu a objala ho.

Asi po prvýkrát v živote, som konečne pochopila slovu láska. Je taká silná, až nás dokáže pohltiť a Damona úplne pohltila. To znamená, že môžem byť o jeho citoch presvedčená. Bojí sa o mňa a chce ma chrániť.

Z toho všetkého som sa rozplakala aj ja.

Pohľad Katherine:

„Ale no tak! Stefan! Oni ti klamali!“ klamala som mu.

Prečo ten, koho chcem, ma nemiluje? Vari chcem tak veľa? Nemám na to po tom všetkom, čo sa mi v živote stalo, konečne právo? Zamyslela som sa na chvíľu.

„Neklamali! To ty! Nemilujem ťa, Katherine! A nikdy som nemiloval!“ kričal po mne.

Tie slová ma zraňovali. Bodali ma priamo do srdca a mala som chuť vrieskať od bolesti.

Všetci ma poznajú ako ľadovú a bezcitnú. Tak teraz padnúť nemôžem!

Chladne som mu pozrela do očí, no ten chlad ma hneď opustil. Jeho krásne oči, ktoré na mňa priamo pozerali, ktoré boli odhodlané, nedokážem mu klamať. Nie! Katherine, čo sa to s tebou deje! Okríkol ma hlas v mojej hlave. Nesprávaj sa tak! Chceš ho, tak ho získaj! Je jedno ako!

No ja som už nemohla. Už viac nie.

„Stefan... ak chceš, odíď. Už ťa tu nebudem držať. Môžeš ísť,“ pošepla som, lebo som nevedela čo by som to nahlas zvládla. Asi nie.

Stefan na mňa šokovane pozrel a ja som sa len zasmiala. Dosť vysokým tónom, no čo už. Mala som chuť padnúť a dať všetko von.

„Myslíš to naozaj?“ spýtal sa ma neveriacky.

„Áno,“ odvetila som a kývla hlavou k dverám.

Ešte raz mi pozrel do očí a v sekunde bol preč. Ostala som sama. Znova. A naveky.

Nikto pri mne nebol.

Kolená sa mi podlomili a keď som pod lícom ucítila zem, nebránila som sa chladu a po lícach sa mi skotúľali slzy. Veď čo, aj ja môžem plakať. Som predsa len cítiaca bytosť, síce si to o mne nikto neverí.

A tak som zo seba konečne dostala všetky emócie, ktoré sa vo mne skrývali.

Pohľad Eleny:

So slzami v očiach som z diaľky pozorovala Caroline a Damona. Boli si proste súdení. A ja som ju skoro zabila.

A teraz to ľutujem. No už je neskoro. Už viem, že to, čo mi hovorili, je pravda. No za akú cenu? Že som o všetkých prišla?

Sklonila som hlavu a dúfala, že mi to Caroline raz odpustí.

Utrela som si slzu, ktorá mi tiekla po líci a rozbehla sa preč. Ďaleko od Mystic Falls prečistiť si zmysli.

Možno sa sem ešte niekedy vrátim, no teraz, som pre toto mesto a pre obyvateľov len príťažou.

Pohľad Caroline:

Sadla som si do kresla a vydýchla. Konečne sme doupratovali ten neporiadok, ktorý tu Damon narobil.  Všetko sme dali do poriadku.

Damona som poslala do sprchy, nech si dá dlhý, ničím nerušený kúpeľ a utriedi si myšlienky.

No... tak to by som potrebovala aj ja. Pomyslela som si a chabo sa usmiala.

Na chvíľku som zatvorila oči, keď v tom niekto zazvonil.

Vzdychla som a vykročila ku dverám. Otvorila som.

„Dobrý večer, Caroline. Musíme sa porozprávať, prosím,“ povedal mi profesor Shayne a v rukách držal kyticu červených ruží.

Tak a je za nami predposledná časť. Čo si o nej myslíte?

No na začiatok môjho ďalšieho príhovoru tu máme znova našu Caroline s Damonom:

No a čo myslíte? Vymyslím pre Caroline znova niečo kruté aj v poslednej časti? Alebo to bude krásny happyend?

No a kapitola bude mať názov: Konečne spolu?

A samozrejme bude v nej spojený aj Epilóg, pretože sama o seba bude krátka, keďže do poslednej kapči toho nechcem veľa natlačiť. A už teraz sa môžete tešiť na trailer k II. sérii.

Bude ale romantický, pretože ten hlavný trailer ešte len príde, alebo v každej časti nejaký bude.

No a túto kapitolu chcem venovať Veroničkaa. Moja zlatá, táto kapča je len a len pre teba a dúfam, že sa ti bude páčiť, pretože si bola prvá, ktorá videla exemplár. Takže pre teba!

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 24. časť - Navždy ovplyvnený? :