OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Fast And Dangerous 1. kapitola



Fast And Dangerous 1. kapitolaJade Hosterová. Najlepšia policajtka v Brazílii. Nijaký zločinec, vrah, díler či zlodej jej nikdy neujde. Je drsná, miluje preteky a rýchle autá. Po zavraždení jej priateľa necíti nič. Iba prahne po pomste, ktorú raz dostane. Čo sa stane, ak raz za ňou príde šéf a povie jej, že našiel jeho vrahov? Jade sa cestou k vrahom zoznámi so skupinkou pretekárov, s ktorými sa spriatelí. Ako toto môže celé dopadnúť?

Toto je moja nová poviedka na FF Rýchlo a Zbesilo. Dúfam, že zaujme viac, ako tie prechádzajúce. Príbeh nadväzuje na prvé dve časti filmu. Prvá kapitola je síce kratšia (ďalšie budú dlhšie), ale to preto, lebo som zvedavá, ako veľmi zaujme. 

P. S.: Predom podotýkam, že tam niektoré postavy z celej ságy nie sú. Prosím, napíšte, či sa vám to páčilo alebo nie. 

Príjemné čítanie. :)


Celá udychčaná a spotená som sa prudko posadila. Zas tá istá nočná mora. O Davidovi. Ktorý je už rok mŕtvy.

Schmatla som vyzváňajúci mobil a zdvihla.

„Čo je?!"

„Hosterová, okamžite zmeňte ten tón! O desať minút v kancelárii." Tento hlas poznám. Je rázny a neodporovateľný. Šéf.

„Budem tam." Vypla som hovor a vyliezla z postele.

Nezaoberala som sa sprchou, rovno som si umyla zuby, navliekla na seba tmavomodrú uniformu, kozačky a svoje hnedé vlasy si zopla do pevného drdolu.

Zbraň a odznak som si dala za opasok, chytila kľúče, mobil a sadla si do typického policajného auta.

Naštartovala som a vyrazila. Pred stanicou som zaparkovala a rozbehla sa tam, kam mi šéf kázal.

„Čo ste také potrebovali?" Otvorila som dvere a následne ich za sebou zavrela.

„Aj vám dobré ráno, Hosterová. Mám nové správy," privítal ma šéf. Sedel za stolom a niečo listoval. Vyzeral tak, ako vždy. Obrovské svaly mu trčali z natiahnutej uniformy, ktorú mal na sebe. Na hlave nemal jeden chlp.

Na uniforme mal štítok s nápisom: Hobbs.

„Dobré, alebo zlé?" Sadla som si na jednu zo stoličiek.

„Jednu dobrú a jednu zlú. Ktorú prvú?" Pozrel sa na mňa.

„Dobrú," vyzvala som ho.

„Tá je, že sme našli vrahov vášho priateľa. Zlá je, že tí sú práve teraz na pouličných pretekoch, kde ich nemôžeme zatknúť."

„A to už prečo?" vyštekla som.

„Je tam veľa ľudí. Keby to zbadali, skončilo by to veľkou bitkou," odvetil prosto.

„Pôjdeme tam," rozhodla som, a vstala.

„Nesmieme-"

„Ako pretekári," prerušila som ho, „v prestrojení. Keď zájdu niekam za roh, zabásneme ich."

„Že mi to skôr nenapadlo. Prezlečieme sa, a pôjdeme v civile."

 

- - -

 

Usmiala som sa na svoj červený Chevrolet.

„V tomto chcete ísť?" Šéfovi doslova padla sánka.

„Samozrejme. Keď v civile, tak v civile."

„V tom sa rozpadneme ešte skôr, ako tam dorazíme. Veď to je kopa šrotu," prekrížil si ruky na mohutnej hrudi.

„Možno pre vás. Buď nastúpite, alebo si môžete zháňať druhé auto. A predpokladám, že by ste tam nechceli ísť policajným autom," skonštatovala som a usadila sa za volantom.

Šéf to už nekomentoval a sadol si vedľa mňa. Navigoval ma, kam mám ísť. Keď sme boli na mieste, valila som oči.

Tak toto sú pravé pouličné preteky. Milujem pouličné preteky. 

Tuto to žilo hudbou a nablýskanými autami. Bolo tu asi tisíc ľudí a každý mal nejaké vymakané auto. Niektorí si leštili motory, niektorí súperili, kto má lepšie repráky v kufri.

„Kde sú tí, ktorých hľadáme?" spýtala som sa, a očami si to tu premeriavala.

„Tam," ukázal prstom do davu ľudí.

„Tam je široký pojem."

„Pri tom zeleno-modrom Mitsubishi."

Zastala som a vyšla von.

Keď som ich konečne zbadala, mala som chuť sa zasmiať. Boli to deti. Okrem jedného. Ten tam bol asi hlavný.

Jeden z nich, ktorý mal blond kučeravé vlasy, sa pozeral priamo na mňa. Mal hladkú tvár s modrými očami.

Stále sa díval, ale po minúte sa odlepil od auta a namieril si to rovno ku mne.

„Pekné auto."

„Vďaka." 

„Závodíš?" usmial sa.

Pozrela som sa na šéfa, ktorý sedel v aute, ale pozornosť mi nevenoval. Dnes by to nebolo na škodu. Dlho som nezávodila.

„Hej."

„Tej!" zvolal na černocha, ktorý mal afro.

„Hm?" Podišiel k nám.

„Môžeš uzavrieť stávky. Máme štvrtého závodníka," oznámil a potom sa otočil na mňa: „Uvidíme, či vyhráš."



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Fast And Dangerous 1. kapitola:

2. MartyxSK přispěvatel
22.04.2015 [19:01]

MartyxSK Emoticon

1. mima33 admin
17.04.2015 [20:24]

mima33Ahoj, článok vraciam k oprave. Za prvé, podľa pravidiel OS musí mať kapitola poviedky (alebo aj jednodielna poviedka) viac ako 500 slov, tvoja má však len 375 slov - počítadlo na stránkach nefunguje správne, preto si to vždy pri takto krátkych kapitolách treba prekontrolovať vo worde.
Za druhé - gramatika. Čiarka pred a sa nepíše vždy, píše sa pred "a preto, a tak, a teda, a predsa, a jednako, a pritom". Ďalej priama reč. Vkladám ti sem vzor, prezri si ho a oprav si ju podľa neho:

1. Ak za priamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!

„Kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.


2. Ak za priamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkričníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!

„Si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Ideš?" Otočila som sa.

3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:

a) „Hej," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Petra," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"

Slová závody a závodníci nie sú slovensky spisovne. Správne sú preteky a pretekári.

Odporúčam ti nájsť si korektora, ich zoznam nájdeš v sekcii Pomoc autorom.

Keď si všetko opravíš, opäť zaškrtni, že je článok hotový.
Ďakujem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!