Prišla potichu... potichučky.
26.04.2016 (20:00) • Leylon • Povídky » Drabble • komentováno 4× • zobrazeno 1229×
Prichádza potichu... potichučky.
Najprv začnete vyhľadávať samotu pre samotu samotnú. Len pre trochu ticha, než sa vrátite k priateľom.
Potom zistíte, že ticha treba viac. Že sa priateľom akosi podvedome vyhýbate a keď už pri nich ste, úsmev na tvár si lepíte. Je taký dutý, plastový a umelý, ale to vidíte asi len vy.
Počúvate mnoho hudby.
K priateľom sa ísť nútite, pretože nejakým zázrakom sa stalo, že vás majú radi a že ich vaše ignorovanie zraní. To nechcete.
Krik znie hlasnejšie ako by mal.
Učíte sa. Veď to sa od vás očakáva, nie?
Je toho mnoho, čo by ste chceli povedať, len zrazu neviete ako. Úsmev chlapca, ktorý vám predtým rozbúchal srdce, zrazu znamená o toľko menej.
Mlčíte.
Už sa netešíte na dobrú knihu, ktorá na vás doma čaká.
Sedíte v prázdnej školskej jedálni - taktne ste sa vyhli ponukám priateľov, ktorí by s vami na obed šli - a zrazu zistíte, že ani neviete, čo to, dočerta, jete. Jedlo vám rozvoniava, ale v ústach je ako piesok.
Ste unavení. Je to druh únavy, ktorú neodplaší ani ta najčernejšia káva.
Čo sa stane, ak vám začne byť jedno, ako odohráte svoju rolu? Či obecenstvo odíde spokojné alebo sklamané?
Prišla potichu... potichučky.
Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Drabble
Sdílet
Diskuse pro článek Potichu... potichučky :
Zdravím, Tethys,
ďakujem za povzbudivý komentár, znamená to pre mňa veľa. chcelo to odo mňa mnoho odvahy priznať ako sa cítim sama pred sebou a nejako to dať zo seba von... aspoň takouto formou. 21.storočie je označované za vek depresie a predsa je len málokto rozpozná a málokto o nej hovorí... Máš pravdu, že je desivo náročné sa z toho vyhrabať, hlavne keď má takto človek fungovať deň čo deň, týždeň čo týždeň... ale nevzdávam sa, pretože som všelijaká, ale určite nie zbabelec. Odíde tak, ako aj prišla, dúfam v to. A taktiež dúfam, že tebe sa už vyhne.
Až mě zamrazilo.
Mně je tak... smutno. Protože ta situace je jedna z nejtěžších, sama to vím a je strašně náročný se z toho vyhrabat. Ono je to někdy skoro nemožný.
Ale já doufám, že ty to zvládneš, Leylon. Držím ti palce a přeju hodně štěstí.
Odejde... potichu, potichučky.
Ahoj, Mari,
som veľmi rada, že ťa to drabble oslovilo a zároveň je mi to akosi ľúto... pretože prežívať to, čo som tam napísala je veľmi ťažké. dúfam, že sa to čoskoro zlepší u nás oboch... držím palce :) ďakujem za milé slová, autora vždy potešia :)
Je to to najlepsie, co som citala za posledny mesiac. Opisala si presne moju situaciu... toto nie je iba talent, toto je obria davka talentu. 
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!