Štyri hodiny ráno a naliehavá potreba kričať. Potreba zložiť masku v jednom výkriku. Sedíš medzi nimi, miláčik?
06.03.2017 (11:00) • Mariana • Básničky • komentováno 2× • zobrazeno 1667×
Keď zhasnú svetlá
a plné hľadisko zaleje
kyselina, čo poleptá
a umlčí pramene
ľudskej láskavosti.
Láme tvoje kosti,
zblúdilá duša, hviezda pódia.
Ach, moja milá, prečo si zabila?!
Vytrhla si si srdce z hrude,
sama rozhodla o osude,
sama si si nasadila putá.
Nejedno rozleptané srdce puká
nad márnivosťou tvojich činov.
Zhynieš vlastnou vinou!
Nikto ťa nenútil dať seba samú,
milovať zlú aj dobrú stranu.
Milovať a veriť, aké naivné!
O chvíľu tvoja duša spráchnivie.
Prepadneš sa do pekiel,
kráľovná ortuťových žeziel.
Láska páli doráňané dlane,
a keď v hľadisku vrava ustane,
zkrvavené pery s šialenom úsmeve
vyslovia pochované, nechcené:
„Odpusť!"
Autor: Mariana, v rubrice: Básničky
Sdílet
Diskuse pro článek Keď zhasnú svetlá:
Ďakujem 
To je tak dokonalé! Nevyznám sa veľmi v básničkách, ale toto.... waaaaa, that was amazing! 
Klobúk dole. 
Přidat komentář:
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
- Vždy o jeden krok pozadu I.: Osudové setkání - 1. část
- Tichá bolest
- Les svetlušiek
- Krok od temnoty - Prolog
- Error code 417
- Nesnesitelný chlap 1/2
- Jediná noc
- Otázka ceny 1
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!