OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 1. kapitola



Slap for Cinderella - 1. kapitola

Povídka se umístila na druhém místě o Nej povídku měsíce července/júla. Na den ji umisťujeme na titulní stranu. Gratulujeme!


Každému dievčaťu raz stúpne do hlavy, že ak by bola kráľovnou školy, všetci jej budú padať k nohám. Viac peňazí, viac otvorených dverí. Čo ak popolušku v modernom svete nečaká princ, ale facka. Dnešný život mládeže je komplikovaný. A svet peňazí nie je o nič ľahší.
Lana, sedemnásť ročné dievča, zo slabšej strednej vrstvy sa vďaka otcovi dostala na prominentnú a nehorázne drahú školu. Bude to len na nej, aby na nej vydržala a popasovala sa s ľuďmi okolo nej.
Kde sú peniaze, tam sú intrigy, láska, zrada, či faloš.
Obyčajná poviedka pre (ne)obyčajných ľudí.

„S tou školou končím,“ vyhlásila som rezolútne ráno pri jogurte. Pozorovala som mamu, ako si naliala pohárik a hodila ho do seba. Znechutene som strčila lyžičku do jogurtu a jedla. „Ledva vyplácame nájomné za byt, tak ako si môžeme dovoliť platiť školné? Mám si na to zobrať hypotéku?“ Môj hnev narastal a s tým aj rýchlosť slov.

„Zoberiem nadčasy,“ povedala mama a naliala si druhý pohár. Hodila som jogurt do koša.

„Nenamáhaj sa, už len teraz z teba tiahne. Som zvedavá, kedy sa ti začnú vyhrážať s vyhadzovom,“ odvrkla som jej a umývala lyžičku. „Tento ročník dokončím a potom začnem chodiť do verejnej školy.“ Nadskočila som od ľaku, keď mama tresla pohárom o kuchynskú linku.

„V žiadnom prípade! Tvoj otec chcel pre teba lepšiu budúcnosť. Všetky peniaze sme vrazili do tej zasranej súkromnej školy a ty teraz chceš odísť?“ zhúkla naštvane.

„Lenže otec je už pol roka mŕtvy a my sa tu zožierame s dlhmi! To by chcel?“ skríkla som naštvane a šmarila lyžičku do dresu. Oprela som sa o kuchynskú linku a zavládlo ticho.

„Otec by ti nedovolil prestúpiť, to dobre vieš,“ zašepkala mama a otvorila fľašu znovu. Vytrhla som jej ju z ruky a obsah vyliala do odtoku.

„Ja si nájdem prácu a ty prestaneš piť. Začnime sa správať ako dospelí ľudia, inak sa z nás otec bude v hrobe obracať. Si lekárka, dopekla! “ zahrmela som a schmatla tašku.

Vyletela som z bytu bez slova a brala schody po dvoch. Priam som letela na stanicu metra. Nikdy som nemala dobré vzťahy s mamou, bola som príliš tvrdohlavá a rebelka na to, aby som si s jej povahou sadla. Vždy obviňovala otca, že som to zdedila po ňom. S otcom ma zahlásili do Collinghtonskej súkromnej školy, kde chodili len deti z bohatých rodín, myslela som, že skočím z okna. Lenže chceli pre mňa len lepšiu budúcnosť. Predali sme dom na predmestí a nasťahovali sa do nájmu a otec všetky peniaze investoval do môjho vzdelania. Napriek tomu, že som sa stala v prvom ročníku obeťou šikany, zaťala som sa a bola som vždy v prvej trojke na testoch.

Potom si ma všimol Nathaniel Grant, snáď najbohatšie decko na škole a ako prezident zo mňa urobil člena študentskej rady. Situácia sa obrátila a ja som mala konečne pokoj. Mohla som sa venovať škole, ako to pre mňa otec chcel. Dokonca som si po pár mesiacoch našla pár kamarátiek. Škola bola nádherná, učebne moderné a učitelia sa nám venovali oveľa viacej, ako keď som bola na verejnej škole. Nastúpila som do metra a vytiahla učebnicu. Mali sme dnes prvý test po prázdninách, ale od smrti otca som sa už toľko nevedela sústrediť na učenie. Štvalo ma to, no bojovala som so svojim mozgom až som zaspala večer na knihe. Prepchala som sa na stanicu z metra cez ľudí a vyšla na ulicu.

Čakalo ma ešte šliapanie ku škole. Collinghtonská súkromná škola bola v bohatej štvrti, kde neboli zastávky metra, dokonca tade nechodila ani verejná doprava. Prechádzala som cez trávnatý park a ako vždy som sa s obľubou pozerala na staré a honosné domy. Čím som bola bližšie ku škole, tým viac áut stálo popri ceste a študenti z nich vystupovali rovno pred školou. Keď sa niekomu žije. 

Nikdy som nepochopila, prečo ma otec zahlásil práve na túto školu, ale vyhlasoval, že z tejto školy mám veľkú šancu sa dostať na známe univerzity. To bolo asi to jediné, čo som si povedala, že mu splním. Vždy ma zarazili pozdravy od cudzích študentov, ktorí poznali mňa z rady, ale ja som ich nepoznala. Nepoznala som skoro nikoho. Okrem obľúbencov zo študentskej rady a mojej kamarátky Elizabeth, ktorá sa stala mojou pomocníčkou na tejto ceste peklom. Stála som na schodoch a čakala na ňu, keď sa mi do obzoru dostala limuzína. Vystúpil z nej mladý, svetlovlasý muž v školskej uniforme, ktorú si dal ušiť na mieru. Šiel po schodoch, ležérne a nevšímavo, keď jeho hnedé oči spočinuli na mne.

„Dobré ráno, viceprezidentka,“ pozdravil ma lenivo.

„Dobré ráno, prezident Grant,“ odzdravila som ho formálne a on ďalej, nevšímajúc si okolie, dorazil k svojej skupine borcov, s ktorými vstúpil do školy.

Asi preto som bola známa. Ako sa chudobné dievča môže stať viceprezidentkou, pravou rukou prezidenta na takej škole? Nathaniel mi to miesto pridelil. Nemala som ani potuchy, čo tá pozícia zahŕňa a bola som z toho úplne vyklepaná. Keď už do školskej rady, tak ako zapisovateľ alebo asistent, ale viceprezident? Myslela som si zo začiatku, že sa mu páčim, asi som čítala príliš veľa románov, dokonca som dostala jeho číslo pre prípad, že by som mala viesť schôdzku rady v jeho neprítomnosti bez neho.

Na(ne)šťastie sa tak nikdy nestalo. Mňa by aj tak nebral nikto vážne. Nezdravil ma, keď bol s niekým iným, len vtedy, keď bol sám. Možno sa sám hanbil za svoje rozhodnutie, no nemal dôvod na to, aby ma vykopol z rady. A ja som mu na to nedala žiadny dôvod. Učila som sa o to lepšie, aby som im všetkým vytrela zrak. Nechýbal celý rok, možno aj preto bol vo všetkých testoch na prvom mieste. Inteligentný, bohatý a pohľadný. Nechutná kombinácia. Z rozmýšľania ma vytrhla Elizabeht, s ktorou som šla do šatne sa prezuť. Upravila som si sako, kde sa vynímal znak školy. Netešila som sa na prichádzajúce leto, pretože budem musieť znovu chodiť len v košeli a sako si dávať až v škole. Každý by sa divil, čo dievča z takej školy chodí verejnou dopravou.

„Vieš o tom, že Nateovi rodičia o týždeň organizujú dobročinnú zbierku? Skoro všetky významné decká tam budú aj s rodinami. Si pozvaná tiež?“ spýtala sa ma triviálnu otázku. Zasmiala som sa pobavene nad jej občas jednoduchým rozmýšľaním.

„Vyzerám na to, že by som mohla prispieť do zbierky?“ prehodila som ironicky a sadla do lavice.

„Ale si zo študentskej rady, to je permanentka na takéto spoločenské akcie. Lana, mala by si začať trocha sociálne žiť. Skúsiť, aké to je!“ naliehala na mňa nadšene. Zazvonilo a do triedy vošla učiteľka.

„To sa mám hrať na popolušku?“ zamrmlala som jej a otvorila zošiť z matematiky.

Po hodine ma chcela Lizzie začať znovu presviedčať o nemožnom, keď mi zavibroval telefón. Neznáme číslo.

„Prosím,“ ozvala som sa zvedavo.

„Dobrý deň, pri telefóne Callie Andersonová, manažérka Cosmopolis. Našla som si pred chvíľou váš životopis medzi dopytom práce. Chcela by som vás pozvať na pracovný pohovor. Kedy by sa vám to, ako študentke, hodilo?“ Srdce mi poskočilo od radosti. Len dnes ráno v metre som zavesila inzerát so životopisom a už mi volá prvá osoba.

„Môžem aj dnes. Okolo štvrtej by som mohla byť u vás.“

„To je skvelé, píšem si vás. Nahláste sa pri bare a ja si prídem po vás.“ Poďakovala som sa a zložila. Hneď som mala lepšiu náladu.

Popravde, nikdy som nechcela odísť z tejto školy, ale nechcela som nás zadlžiť ešte viac. Popchla som Lizzie do triedy, aby som si mohla opakovať učivo pred testom, no zazvonilo skôr, než som sa dostala k lavici. Vzdychla som si a čakala na test. Musela som si udržať známky, aby si ma v poslednom ročníku všimli ľudia z univerzít a mohla som dostať štipendium. Taktiež ako viceprezidentka som musela ísť príkladom ostatným. Po teste som si vydýchla a uvidela zrútenú Lizzie, ako si berie veci.

„Bolo to celé na hovno, úplne som to posrala,“ sťažovala sa cestou do bufetu.

„Mladá dáma nemá nadávať,“ rypla som si do nej a pohladila upokojujúco po ramene. „Keby si sa viac venovala učeniu, ako nákupom, tak by si mohla byť v prvej desiatke.“

„Keď je to nudné,“ protestovala. Zahliadla som Amandu zo študentskej rady, ako mi kýva. Spomenula som si na stretnutie. Ospravedlnila som sa Lizzie a ponáhľala sa za ňou. Do miestnosti študentskej rady som prišla posledná.

„Meškáš,“ ozval sa pri mne Nathaniel, ktorého som si nevšimla a od ľaku som sa mykla. Zdalo sa, že ho to pobavilo.

„Ospravedlňujem sa,“ zamrmlala som a šla si sadnúť do svojho kresla, ktoré okupujem už druhý rok.

Amanda už sedela pri stole aj so zápisníkom a inými knihami, pripravená zaznamenať priebeh stretnutia. Prezident začal rozprávať o blížiacej sa akcii na našej škole a sadol si na kraj stola, ako to robil už druhý rok. Miranda sedela s vyloženými dlhými nohami a ťukala do telefónu. Bola sekretárka, ktorá skákala tak, ako Nathaniel pískal. Tak ako vždy. Adam, posledný, bezvýznamný člen skupiny, v škole však obľúbený, sa na mňa vyškieral. Nemali sme sa veľmi v láske. Keď ma minulý rok Nathaniel predstavoval rade, Adam sa začal rehotať.

„To myslíš vážne? Nemusíš ju dosádzať na to miesto len kvôli tomu, že ju chceš pretiahnuť.“ Miranda bola zaskočená asi tiež pretože dovtedy bola viceprezidentkou ona. Teda, každý si to myslel. Alebo len ona.

„Na testoch sa umiestňuje v prvej trojici. Vstupné testy na prijímačkách napísala na sto percent. Máš na to nejaké ďalšie argumenty?“ zmrazil ho Nathaniel a nikto už nič nenamietal.

Dokonalá hierarchia. Hoci sa ku mne na začiatku veľmi nemali, stretávali sme sa týždenne, niekedy aj viackrát do týždňa, aby som ich aspoň trochu mohla spoznať. Museli sme spolu spolupracovať a párkrát, po hádkach s Amandou a Mirandinom trucovaní, na nás Nathaniel nahučal, či sme stádo sliepok a odvtedy sa ku mne správali priateľsky. Odvtedy som chodila na stretnutia veľmi rada. Tam som mohla niekedy ukazovať svoje ambície, hoci stále som bola v Nathanielovom tieni.

„O týždeň bude deň otvorených dverí. Riaditeľka, ako vždy, pochopiteľne čaká, že sa o to postaráme. Preto, Miranda, ty zabezpeč ľudí, ktorí budú pracovať na nejakej strohej výzdobe. Vypáč z nich nejaké nápady, nech trochu rozhýbu tie zadubené hlavy. Zabezpeč občerstvenie. Adam, ty zozbieraj svoj lacrossový tým a vypracete všetko z telocvične. Tiež zabezpečíte halu, kde chcem mať prednes. Ten zabezpečíš ty, Lana.“ Otočil sa ku mne a hoci hovoril na mňa, vôbec ma nevnímal.

Bol v tomto úplný magor. Zanietil sa pre takéto veci, štekal rozkazy a čakal len výsledky. Zaujato som ho pozorovala. Správal sa úplne prirodzene ako riaditeľ. Rozmýšľala som, či sa tieto deti boháčov s tými maniermi už rodia. Nemohla by som byť na jeho mieste. Nemala som ani polovicu tej elegancie vo vyberaní slov a prirodzenú improvizáciu. Bože, naozaj sem nepatrím a on je naozaj magor. Zdalo sa, že som na neho zízala až príliš dlho, až to zacítil. Precitol sa a pozrel spýtavo na mňa.

„Nejaké otázky?“ spýtal sa a ja som prekvapene zrazila pohľad dolu a pokrútila hlavou. 

„Neboj sa odpovedať, my predsa nehryzieme,“ ozval sa podpichovačne Adam, ktorý mal dnes „dobrú“ náladu. Asi znovu pohorel na teste.

„A čím by si asi tak chcel hrýzť,“ uštipačne som mu to vrátila, načo Miranda vybuchla do smiechu.

„Prezidentko, zdá sa, že si vychovávaš pekné domáce zvieratko. Čistý pitbull,“ zazubil sa na mňa Adam. Adam ho už tak od prvého ročníka nazýval, mohol si to dovoliť, boli to priatelia od detstva.

„Keď spomínaš domáce zvieratko, skôr sa mi vybaví čivava,“ zamrmlala som zamyslene, na čo sa Miranda znovu pustila do smiechu. Adam si podoprel hlavu rukou a skúmavo si ma obzrel.

„Keby si veľmi chcela, mohol by som z tej čivavy spraviť dobermana. Za jednu noc sa môžeš stať obľúbenou,“ nadhodil laškovne a žmurkol na mňa. V žilách sa mi začal hromadiť hnev, no Nathaniel ho schladil odmeranou poznámkou a pokračoval v rozprávaní. Ignorovala som Adama a zapisovala si potrebné veci.

„Lana, chcem, aby si zobrala dve dievčatá, ktorým dáš inštrukcie a budú ľudí smerovať do haly. Potom ich vezmeš po škole. Vypíš si trasu a ja sa na to pozriem. Ten prednes by som chcel do piatku, aby som ho mohol ešte doopravovať, ak by tam bolo niečo zlé.“

V duchu som zaškrípala zubami. Bola som stále podráždená z naťahovania a keď na konci zavelil, že ostávame po škole, aby sme sa prešli po škole a zvážili, kde, čo má byť, skoro ma porazilo. Amanda začala protestovať, pretože tam mala neskorý obed, no dostala príkaz ho zrušiť. V duchu som ho upodozrievala, že to berie až príliš vážne. Amanda ho však nafučane poslúchla. Počkala som, kým všetci odídu a potom som vstala aj ja.

„Prezident,“ oslovila som ho formálne v momente, keď sa Adam vrátil pre zošit. Nathaniel ho kývnutím ruky poslal preč.

„Začínaš vysoko, Čivi,“ neodpustil si poznámku a zabuchol dvere. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa upokojiť.

„Čo sa deje?“ spýtal sa pokojne a oprel sa o stôl. Nepokojne som zvierala tašku v ruke, pripravená na to, že aj tak ma pošle do kelu.

„Ide o to, že ja dnes po škole naozaj nemôžem. Mám tam niečo dôležité.“ Prevrátil očami.

„Ďalší obed?“ spýtal sa sarkasticky. Pokrútila som hlavou a prestúpila v lodičkách, aby som uľavila nohám.

„Nie, žiadny obed ani podobné blbosti. Len je to pre mňa strašne dôležité.“ Skúmavo na mňa pozrel a pokrútil hlavou.

„Ak neumieraš, myslím, že nemáš pádny dôvod neprísť,“ povedal a odlepil sa od stola. Vzdychla som si a zahryzla do jazyka.

„Idem na pracovný pohovor. Je to pre mňa naozaj dôležité, pretože tú prácu potrebujem,“ vybehla som na neho naliehavo. Znovu sa oprel o stôl.

„Prečo ideš na pracovný pohovor?“ Zalial ma nepríjemný pocit hanby.

„Nemám peniaze na budúci rok na školné,“ hlesla som a zaborila oči do zeme. Chvíľu bol ticho a naozaj som si myslela, že ten magor to odmietne.

„Choď,“ ozval sa a ja som rýchlo poďakovala. Zobrala som si veci a natešene šla k dverám. Pri otvorení na mňa zavolal a otočila som sa. Na tvári mal pobavený výraz a pozoroval ma.

„Chcela by si byť obľúbená?“ spýtal sa pokojne, no na tvári mu nabiehal úškrn. Bez slova som tresla dverami.


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 1. kapitola:

10. Lussy přispěvatel
17.05.2015 [16:40]

LussyKdyž jsem se dnes koukala na tvoje shrnutí, tak mě zamrzelo, že je Diva pozastavená. Musela jsem se porozhlídnout po jiné Tvé tvorbě. Nejdřív jsem si myslela na "Nepotrebujem Ťa!", ale když tento příběh je nutný k tomu, abych pochopila ono "Nepotrebujem Ťa!", pustila jsem se do čtení a nelituji.
I po letech nečtení Tvé tvorby se mi ukazuje, že pořád píšeš poutavě a čtivě. Chudá dívka v zemi bohatých je celkem omílané téma, a proto máš mé uznání za to, že ses i přes to do něj pustila.
Teď k příběhu. Zatím jsem si nevytvořila vztah k postavám, ale jen se mi líbí ten "hajzlík" Adam. Emoticon

9. PrincessCaroline přispěvatel
17.07.2014 [14:05]

PrincessCarolineMiror, si príjemné prekvapenie Emoticon Som teda zvedava, ako sa ti to bude páčiť ďalej. A máš bod za avatara Emoticon

8. MirrorGirl454 přispěvatel
16.07.2014 [22:16]

MirrorGirl454Konečne, konečne, KONEČNE som sa dostala k Cinderelle!!!! Už som sa na túto tvoju poviedku tešila mesiac a dnes konečne som proste zapla OS a začala čítať a som taká rada, že som to urobila!!!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Myslím, že Lanu zbožňujem a určite milujem ten jej vzať full of hate s Adamom. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Idem čítaj ďaleeeeeeeeeeeeeej... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21.01.2014 [16:40]

Alica Emoticon Páči sa mi to! Nápad, písanie. Vyzerá to dosť reálne, takže ak budeš v takom duchu aj naďalej pokračovať, určite budem čítať ďalej! Emoticon
A rozhodne tam zapleť nejakú tú lásku, bez toho by to nebolo ono! Emoticon Emoticon

6. kikinka
21.01.2014 [16:34]

Páni!! Jen tak dál. Těším se na další kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5.
Smazat | Upravit | 20.01.2014 [18:08]

zaujímave, isto si odsledujem pokracovanie. mam rada zapletky typu popoluska a jej princ aj ked sa mi paci, ze to nevyzera na city aspon zatial nieEmoticon

4. PrincessCaroline přispěvatel
20.01.2014 [13:44]

PrincessCarolineIdem vrátiť maturitné vysvedčenie z angličtiny Emoticon Emoticon

3. mima33 admin
20.01.2014 [13:32]

mima33No, pár ich tam ešte zostalo, ale sme tu od toho, aby sme to "doladili". A mimochodom, popoluška je cinderella, nie ciderella Emoticon

2. PrincessCaroline přispěvatel
20.01.2014 [13:17]

PrincessCarolinePardoníček Emoticon. Všetko som opravila, na názov som úplne zabudla. Dúfam, že som vychytala všetky chyby Emoticon

1. mima33 admin
20.01.2014 [12:31]

mima33Článok vraciam k oprave.
- keďže sa jedná o poviedku na pokračovanie, za názov patrí označenie (prológ, 1. kapitola, 1. časť...)
- čiarky
Keď si všetko opravíš, opäť zaškrtni, že je článok hotový.
Ďakujem

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!