A som tu po dlhej dobe, za čo sa ospravedlňujem, ale škola a milión veci okolo nie je ľahké zosúladiť, hlavne keď chcem občas aj vypnúť. No ale k veci:
Od Gillinho únosu ubehli tri dni a jedna postava nám dovolí pozrieť sa do jej života. Kto to bude?
22.10.2014 (13:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 922×
Minulosť, prítomnosť
Pípanie mobilu. Esemeska z neznámeho čísla. Blondínka podozrivo prižmúrila oči. Nemala vo zvyku zdvíhať, či otvárať správy od cudzích čísel. Aj tak šlo väčšinou o mobilných operátorov. Párkrát sa síce stalo, že volal známy z požičaného mobilu, avšak zriedka.
Otvorila ju pripravená na zvyčajne dlhé keci a reklamné ponuky. Preto ju prekvapilo, že správa mala jediný riadok. Po jeho prečítaní zalapala po dychu a klesla na posteľ. Zároveň sa jej však uľavilo.
Hotel Plazza NY, daj Sharman. Som ok. Gill.
Jessica okamžite vyštartovala do izby. Prihnala sa k stolíku.
„Tak kde si?“ mrmlala si roztržito a prehrabovala papiere v šuplíku. Konečne! Rýchlo pozrela na bielu vizitku.
Zvláštna agentka Mona Sharmanová, FBI
Otočila kartičku na druhu stranu, kde mala mobil. Napísala jej to po prvom rozhovore. Prsty ju neposlúchali a trikrát musela začať odznova, kým naťukala správne číslice. Po nekonečných sekundách sa na konci ozval unavený hlas: „Agentka Sharmanová, prosím?“
„Viem kde je Gill!“ vyhŕkla okamžite.
„Kto volá? Jessica...?“
„Áno, ja, prepáčte...“ zahryzla si do pery, no agentku to nezaujímalo.
„Odkiaľ vieš, kde je?“ vypytovala sa užasnuto.
„Poslala mi esemesku...“
„Šikovné dievča...“ zamrmlala agentka obdivne. „Dobre a kde je?“
„Hotel Plazza v New Yorku.“
„Fajn. Ak sa ti znova ozve, daj mi ihneď vedieť. Alebo ti napichneme telefón.“
„Nie! Súkromie je jediné, čo mám!“ protestovala okamžite. „Ak sa znova ozve, okamžite vám zavolám.“
„Tak dobre,“ ustúpila agentka. Jess mala pocit, že iba únava jej zabránila nehádať sa s ňou. Hovorila mdlo akoby mala každú chvíľu odkväcnúť. Potom začula už len pípnutie a hovor sa ukončil.
Jessica s úľavou vydýchla. „Konečne nejaká správa!“
Od úteku a odhalenia Turnerovcov ubehli tri dni. A zdalo sa, že všetci sú z toho na nervy. Zvlášť Jane, ktorá adopciu schválila. Vyčítala si, že si nič nevšimla.
Jessica jej to nezazlievala. Pre každého to bol šok, hlavne pre ňu. Živo si pamätala, ako sa k nimi vybrala spolu s Annie. V ten deň si pripadala znova ako sedemročná. Všade boli policajti, agenti, pásky okolo celého domu... nechýbali ani zvedavci. Presne ako v ten večer, hoci teraz bol deň, keď našla mamu. Sotva na to niekedy zabudne...
Veselo poskakovala v kostýme bosorky, ktorý jej mama ušila na predstavenie. Stískala macíka od ocka, s ktorým bezpodmienečne cestovala aj do školy. Mrzuto sa usmiala. Bola dosť detinská na svoj vek. No macko a niekoľko fotiek bolo to jediné, čo jej po ňom zostalo. Ako náhle však otvorila dvere do kúpeľne, dokonale vytriezvela na celý život. Mama sa ani neobťažovala zamknúť.
Spustila krik, pribehla k nej a začala ju ískať po vlasoch. Vždy to zabralo, aj keď si zobrala pilulky na spanie. Na vlasy bola príliš háklivá. Stačilo sa párkrát dotknúť a hneď sa mrvila. V ten deň sa tabletky váľali všade navôkol pokropené kvapkami krvi a mama sa odmietala hýbať. Najprv si myslela, že to len hrá. Že je to scénka, aby ju znova vystrašila, možno si zas dala tabletky a brandy, ale Ruby Weberová sa tvrdošijne vznášala na hladine.
Nepamätala si, ako dlho nariekala. Náhle pribehla susedka a pevne ju držala. Od tej chvíle sa jej všetko zlievalo. Keď na to spomínala, vybavila si slová nejakej policajtky so zahmlenou tvárou, vôňu vlhkosti a hnijúcej magnólie, policajné sirény, žlté pásky a... čierne vrece. Nič viac a bola za to rada. Odvtedy sa však desila kúpeľní. Každé ráno aspoň na okamih zaváha. V prvej sekunde opäť vidí krvavé pramienky, červenú vodu ako riedené víno uzurpujúce si všetky škáry medzi belostnými kachličkami na podlahe a ju... bledú s popraskanými perami, ryšavými vlasmi... a neskôr iba bezduché čierne vrece, akoby bola smetím, odpad, a nie ľudská bytosť.
Keď pred troma dňami uvidela scénu pred Scottovým domom, zdúpnela a takmer okamžite čakala, kedy uvidí nosidlá. Annie sa hnala dopredu najskôr nechápavo, potom vystrašene. Odrazu hrozne zatúžila po Tonyho prítomnosti. V jeho blízkosti sa ľahko upokojila.
Zo zástupu vyšla agentka Sharmanová. Trela si spánky a letmo privierala oči. Jessica nechápala, ako urobila kroky, ktoré ju k nej priviedli.
„Čo sa stalo?“ Hrdlo mala zovreté.
„Choď domov, Jessica.“
„Ani náhodou! Hovorte!“ neprirodzene zvyšovala hlas. Ľudia sa začali obzerať, no bolo jej to jedno. Agentka ju však chytila za rameno a viedla o kúsok ďalej. Annie sa k nim nervózne pridala.
„Gill uniesli.“
„Kto?“
„Turnerovci.“
„Čože?“ Myslela si, že zle počula. „To musí byť omyl!“
„Bola by som rada, keby bol, ale nie je. Dôkazy sú jasné.“
Tupo civela pred seba. To nie je možné! Gill im predsa úplne verila!
„A čo Scott?“ začula Anniin hlas.
Agentka si krátko povzdychla. „Asi sa snažil Gill chrániť... zmizol rovnako ako ona. A teraz by ste už naozaj mali ísť,“ povedala jemne, s jasnou autoritatívnosťou. Pokúšali sa z nej dostať niečo viac, ale agentka sa zaťala.
Pomaly kráčali cez mesto. Annie vášnivo rozoberala každý od detail agentkiných slov až po spomienky na Turnerovcov, ktoré sa viac viazali na Scotta a jeho figúru.
„... čo si myslíš? Podľa mňa je jasné, že Scott Gill vždy chráni. Nie je sviňa, ale...“
„Nechceš konečne zavrieť zobák?“ vyštekla Jess asi po pol hodine.
Annie sa napajedene vyrovnala. Pripomínala nadutú sliepku. „Ohó,“ zvolala teatrálne, „prepáč, že sa snažím prísť na dôvod, prečo to urobili. Ak to bolo oni.“
„Tým nič nevyriešiš a mimochodom, FBI to vie asi lepšie ako ty.“
„Môžu sa mýliť,“ odvetila prosto.
„Josh je ich kolega, a okrem toho, v práci sa viac ukáže charakter človeka, ako na nejakej snobskej párty.“
„Prehovorila spodina,“ odvrkla Annie. Vzápätí sa však zatvárila ľútostivo. „Prepáč, nechcela som...“
„Ale chcela,“ zahrmela blondínka s vražedným pohľadom. „Koniec koncov, vy boháči ani nič iné neviete.“ So zaťatými päsťami sa otočila na odchod.
„Jess, počkaj!“ kričala Annie. „Vážne som to nechcela. Strašne sa o Gillian bojím a vtedy vôbec nepremýšľam. A ty si agentke predsa tiež neverila!“ dodala na dôvažok.
Zastala a nadýchla sa. „Nie.“ Cítila, že jej kučery trčia na všetky strany a pomaly to v nej vrelo. „Ale dáva to zmysel, ktorý decko tvojho formátu nikdy nepochopí. A iba pre zaujímavosť, bojím sa o Gill rovnako a možno viac ako ty, ale namiesto lamentovania a zaoberaním sa zbytočnosťami, sa sústreďujem na to, ako pomôcť.“
„Vážne? A ako prosím ťa?“ temer sa zasmiala Annie. „ A vôbec, čo znamená, že niekto môjho formátu to nepochopí?“
„V decáku je nepísané pravidlo: Máš viac ako dvanásť rokov? Nerob si nádeje na rodinu.“
„Čo tým myslíš?“
Prevrátila očami a nútila sa do trpezlivosti. „Gill má šestnásť, takmer celý svet vie, kto sú jej rodičia a predsa ju adoptujú. To je samo o sebe podozrivé.“
„Turnerovci a Doranovci boli vždy ako rodina...“
„... ktorá ju tri roky mala v riti,“ zakončila namosúrene. „Vlastne prečo ti to hovorím. Prišla by si na to, však?“
„Stále podrývaš, keď si nervózna?“ Chvíľu na seba nemo zízali.
„Áno,“ priznala Jessica zahanbene. „No nezabúdaj, kto bol hnusný prvý.“
„Ja som sa už ospravedlnila,“ podotkla nevyčítavo.
„Prepáč.“
„Nevadí. Obe sme dosť vykoľajené.“
„To hej.“
Nastalo ďalšie veľké ticho, počas ktorého sa Jess zmocňoval príšerný pocit.
„Čaute!“ ozvalo sa naľavo od nich. Obe sa pozreli tým smerom. Prichádzal Tony s rukami vo vreckách sivej mikiny.
„Ahoj,“ vydýchla Jess a neubránila sa úsmevu. Je to telepatia, že stále príde vtedy, keď ho najviac potrebujem? Automaticky sa k nemu pritisla a chytila ho za ruku. Okamžite ju zachvátila vlna pokoja.
„Tak... ja už pôjdem,“ zamrmlala Annie.
Len čo sa vzdialila, hodila sa mu okolo krku.
„Stalo sa niečo?“ vypytoval sa znepokojene a hladil ju po chrbte. Doviedol ju na lavičku a usadil. Vyrozprávala mu o scéne pred domom a po pár zaváhaniach aj to, ako sa jej vybalili spomienky na mamu.
„Vôbec sa nezamkla, aj keď vedela, že onedlho prídeš?“ šepkal zdesene.
„Nie, nemusela, pretože veľa ráz som ju našla ležať na zemi. Dala si tabletku a zapila ju alkoholom. Začalo to po otcovej smrti. Vtedy mala depresie, ale bola som decko, nevedela som to. Zvyčajne som ju rýchlo prebrala a nikdy si nedala viac ako dve, tri tabletky a potom sa so mnou hrala. Vedela som, že niečo nebolo v poriadku, chýbal mi ocko, obom nám chýbal, takže som to brala ako jej obranu, ale... dúfala som, že sa pozbiera...“ Hlas sa jej zlomil. „Mýlila som sa.“
„Nechápem ako ti mohla urobiť. Nespomenula ťa v liste, nezamýšľala sa ani nad tým, čo to s tebou urobí...!“ krútil hlavou a pevne ju držal.
„Neviem, na čo myslela, ale...“ slzy sa jej rinuli sťa Niagare, „... je to moja vina. Mala som sa o ňu viac starať. Mala som niekomu zavolať...“
„Pšt!“ tíšil ju. „Nie je to tvoja vina, láska. Mala si sedem, nemohla si tušiť, že to tak skončí.“
Ale mohla. Kto by chcel žiť s dieťaťom, čo zabilo svojho otca? Tuhšie ho objala, nechala rokmi potlačovanú bolesť konečne vytrysknúť.
Pardón, že nie je obrázok, to bol aj hlavný dôvod, prečo som nepridávala, ale keďže Lili už ukončila poviedku, čo som si zamilovala a dala jej taký úžasný koniec, pomyslela som si, že by sa patrilo to nejako oplatiť a kašlať na obrázok. Nuž, Lili, opäť pre teba.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Pád princeznej - 17. časť:
Nemáš za čo Lili, veď v podstate to píšem pre teba okrem vlastnej potreby.
Ohľadom toho, že viem naplno rozviť 3.osobu... nepreháňaj, som celá červená ale rozhodne šťastná. Veľmi sa teším, že som zaujala takú skvelú autorku. Inak som rada, že máš a romantickú časť dušičky.Či však bude uspokojená je ešte záhadou .
P.S. posnažím sa pridať do prázdnin alebo cez ne.
Tak, milá Trish... V prvom rade ďakujem za venovanie. Ale skôr ako to ma nesmierne teší, že si sa konečne odhodlala poctiť nás pokračovaním.
Čo sa týka kapitoly, hoci bola kratšia, nesmierne sa mi páčila. Mám rada, keď autor zvolí rozprávanie v tretej osobe a dokáže ho naplno využiť, čo je rozhodne tvoj prípad. Striedaš náím pohľady postáv, čím vzniká komplexnejší pohľad na celkové dianie. Napríklad aj teraz. Gill ako postavu milujem, ale pre Jess mám neuveriteľnú slabosť. Takéto priateľky si zaslúži každý človek
Jej príbeh ma dojal i rozhneval zároveň. Jej matka bola obyčajný sebec! A kvôli nej je teraz Jess nešťastná a to sa mi nepáči. Ale teraz má aspoň Tonyho. A dúfam, že ho bude mať ešte dlhšie ako naveky! Prepáč, to sa ozýva moja romantickejšie polovička - hej, aj ja takú mám, hoci občas to tak nevyzerá.
Ale to som zase odbočila. Čo som chcela povedať... V kapitole bola rozhodne veľmi silná emócia, čo chválim. Tiež sa mi páčil malý posun v deji a všetkým držím, palce, aby sa to pomaly začalo rozuzľovať.
A... ja fakt neviem, čo ti tu ešte napísať. Snáď len to, že sa teším na pokračovanie a fakt dúfam, že bude skôr ako bola táto kapitola.
Přidat komentář:
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!