A je to tu! Veľké odhalenie!
22.07.2014 (17:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 928×
Štyri hodiny ráno a jej tím vyzeral celkom čulo. Čierne džípy po asfaltke doslova leteli. Agentka Sharmanová vytočila číslo a vzrušene počúvala zvonenie. Nemohla sa dočkať, kedy to naňho vyšplechne. Namyslenec jeden. Konečne dostane na frak! A tento prípad, celé divadlo okolo Doranovcov, sa skončí, vydýchla si roztúžene.
„Áno?“ ohlásil sa typicky rezervovaný hlas Josha Turnera.
„Práve ideme po Grantovcov,“ vyhŕkla a ledva potlačila škodoradostný tón.
„Čože? Veď nemáme dostatok dôkazov!“ namietal po krátkom, šokovanom tichu. Agentka si predstavila jeho výraz a musela sa zasmiať.
„Máme, no nie vďaka tebe. Pozdravuj ženu.“ Zaklapla telefón. Rada by mu povedala viac, ale auto práve odbočilo a zastalo pred malým hotelíkom Durango, peknou hnedo-bielou budovou.
„Ciele sú pravdepodobne ozbrojené,“ povedala do vysielačky a pripravila si zbraň. „Zataraste všetky východy. Harrson, Dahl so mnou.“ Ani to nemusela vravieť. Tím si natoľko vycvičila, že po vystúpení už každý šiel na svoje miesta. Spokojne sa usmiala a vošla do predsiene. Len čo recepčný zbadal logo FBI na nepriestrelných vestách, uhol z cesty. Trojica si to šinula hore schodmi, kde sa ozývala hádka. No len čo vyšli na chodbu, ustala. Opatrne a hlavne rýchlo prechádzali cez chodbu až k dverám s číslom trinásť. Rozostavili sa po ich bokoch.
„FBI, otvorte!“ skríkla Sharmanová. Nikto sa neozýval. Dahl neohrozene vykročil a vykopol dvere. Agenti vtrhli dnu a našli meravých Grantovcov len v pyžamách. Vrhli sa na nich, že ani nestačili klásť odpor.
„Grace a William Grantovci, ste zatknutí za vraždu a ublíženie na zdraví. Máte právo nevypovedať, všetko čo poviete bude použité proti vám...“ začala im hovoriť a nasadila im putá. Keď ich odvádzali na stanicu, nemohla si pomôcť, no napriek skvelému pocitu sa jej predsa len zdalo, že to šlo nejako ľahko. Čakala, že sa budú brániť, ujdú, možno, že vypukne prestrelka...
Čo tam po tom! pomyslela si. Konečne som dokončila prípad. Aj keď mi ho zobrali, vrátil sa mi práve v čas.
To zahnalo všetky jej sklamania.
Bolo niečo po jedenástej v noci, keď jej zavolal šéf a oznámil jej, že opäť preberá prípad. Turner si vraj berie voľno, lebo sa musí starať o manželku, ktorá je po ťažkej autonehode. Vedela, že by jej to malo byť ľúto. Amy poznala zbežne. Párkrát prišla za Joshom do kancelárie, ale neľutovala ju. Pre ňu bola až príliš nesympatická a navyše jej to prišlo vhod, hlavne potom, keď jej o tretej zavolali z práce, že pre ňu majú nové informácie. Len čo si to vypočula, zvolala celý tím.
Teraz bola v miestnosti oddelenej od vyšetrovačky sklom, čo z druhej strany pripomínalo zrkadlo. Pozorovala Grantovcov a čoraz viac v nej silnel pocit, že to nie sú vrahovia.
„Tí, čo sa javia ako neviniatka, sú napokon najhorší,“ poznamenal Harrson, akoby jej čítal myšlienky.
Prikývla. Je to pravda. V práci sa o tom už neraz presvedčila. Do vyšetrovačky vošiel Arnol Blaise. Plešivejúci, územčistý právnik. Niečo im narýchlo a ticho hovoril a oni mu odpovedali. Blaise sa zatváril spokojne.
Vošla dovnútra aj s Dahlom, ktorý v čiernej miestnosti osvetlenej ostrým svetlo pôsobil hrozivo. Práve preto s ním tak rada spolupracovala. Pohľad na jeho tvrdú tvár s jazvou na líci a vysokánskou postavou jej vždy uľahčovalo vyšetrovanie. Obvinení sa zakrátko priznali.
Grantová sa primkla k manželovi a ten nasucho pregĺgol. Právnik bol očividne pokojný.
Sadla si, kým Dahl sa postavil vedľa.
„Takže...“ začala pevne, „obaja ste pracovali pre Doranovcov.“
Prikývli. Žene pri tom spadli vlasy do prekvapivo hlbokých a jasných očí.
„Vy ste boli generálny riaditeľ a vy ste pol roka pracovali ako opatrovateľka pre Gillian.“
Zasa prikývli. Asi sa báli prehovoriť v Dahlovej prítomnosti.
„Mali ste s nimi kontakt aj mimo práce?“
„Prepáčte, ale priviedli ste ich pre vraždu, nie pre ich pracovné vzťahy. Tak nechápem, prečo sa v tom vŕtate,“ zasiahol Blaise ostro.
Sharmanová naňho zagánila.
„Poznali ste Jacksona Seymoura?“
„Nie.“
„Tomu nerozumiem. Bol to predsa Doranov osobný pilot. Vozil ho na každé zahraničné konferencie.“
„Poznal som ho iba z videnia,“ spresnil Grant a mäsitou rukou držal manželku okolo pliec. „Nepoznal som ho osobne,“ vrčal.
„A vy?“ opýtala sa ženy.
„Nie.“
„Nie?“ pousmiala sa. „Mám informáciu, že pred piatimi rokmi ste sa s ním zoznámili nanajvýš dôverne na dámskych toaletách vo firme vášho manžela.“
„Čo?!“ skríkol Grant a vyskočil na nohy. Neveriacky zízal na svoju ženu, ktorá zhíkla a prestrašene sklonila hlavu. Začal jej nadávať, no právnik ho rýchlo upokojil a o pár minút vyhlásil:
„Ako vidíte, môj klient tú informáciu pred tým nepoznal, takže nemohol mať motív na zabitie.“
„Možno nie,“ povedala Sharmanová a uprene pozrela na manželov. „Ale po tom, ako jeho šéfa odsúdili, mohol si domyslieť, že nadštandardná lojálnosť Seymoura voči Doranovi, hlavne potom, čo mu zaplatil školné na synovu výšku, by mohla viesť k napomáhaniu pri zločine.“ Uprene sa Grantovcom zahľadela do očí. „Seymour bol podozrivý z prevážania ukradnutých peňazí. Polka z nich sa nenašla. Pol roka od odsúdenia Doranovcov skoro dobili. Skupinu viedol váš bratranec, pani Grantová. O štyri mesiace neskôr ich niekto otrávil. Jed bol značne prepracovaný a vy ste vyštudovaný farmaceut, však?“
„Toto sú ničím nepodložené tvrdenia. Na internete je mnoho jedov a bitky vo väzniciach sú na dennom poriadku.“ Blais sa tváril načisto spupne a nepríjemne sa usmieval.
„Tak ako chcú vaši klienti vysvetliť, že na tele obete sa našli odtlačky pána Granta a za jeho nechtami vlas pani Grantovej? Aký iný motív mohli mať, ak uveríme, že pomsta to nebola? No tak, vieme, že sa topíte v dlhoch. Keď Doran odišiel, firma šla na dno. Riaditeľom ste boli vy.“ Videla na ňom, že o chvíľu vybuchne. Dahl pokračoval.
„No tak. Všetko ostalo na vašej hlave. Dali ste do tej firmy kopec peňazí a Doran to šmahom ruky zničil. Seymour vedel, kde sú peniaze. Alebo malá Gillian, ktorá ako vaša manželka vie, je to dosť nezvyčajný tínedžer s ešte čudnejšími záľubami. Oni to vedeli. Vedeli, kde sú peniaze. Útoky na Doranovcov nepomáhali, tak ste sa rozhodli konať.“
Grant zdvihol hlavu. Jeho manželka mala nevraživý výraz.
„Doran je sebecká špina, áno,“ zavrčal. „Ale my sme nikoho nezabili!“
„Seymour a ja... boli sme opití a stalo sa to len raz. Nezabili sme ho,“ povedala ticho.
Sharmanová stratila trpezlivosť.
„Kde ste boli dvadsiateho deviateho septembra?“
„Doma. Pozerali sme film.“
„Môže to niekto potvrdiť?“
„Áno. V ten deň k nám prišli vaši agenti.“
„Čože?“ To ju zaskočilo. Vymenila si prekvapený výraz z Dahlom.
„Turner nemá v správe nič,“ povedal Harrson cez vysielačku.
„Klamete.“
„Neklameme! Na dome máme kameru.“
„Ako sa teda volali?“
„Myslím, že Brooks...“ pán Grant sa otočil k manželke.
„Áno tak. Ale správali sa divne. Pýtali sa aj na Seymourovho brata, prehrabávali nám veci, dokonca vonku aj odpadkové koše.“
Sharmanová stisla pery. Žiadny Brooks tu nikdy nepracoval. Ona aj Harrson tu majú o každom prehľad.
„Nuž...“ Blais sa so širokým úsmevom postavil, „myslím, že sme skončili.“
Agentka šla osobne po kamerové záznamy. Grantovci neklamali. Kamera bola nenápadne zastrčená pod strechou. Takmer ju nezbadala. Keď sa potom vrátila do práce, všade bolo rušno. Kolegyňa zo štvrtého jej síce vysvetľovala, čo sa deje, ale ona to nevnímala. šla do pracovne a vytiahla si znova všetky fascikle a osobné poznámky o Doranovcoch, ale aj Turnerove spisy o Seymourovi. Ani si nevšimla ako zaspala. Asi o pol ôsmej ju zavolal Dahl, že našli ten záznam.
Neochotne vstala a zívla. Dovliekla sa do kancelárie Krysy, od hlavy po päty potetovaného chalana, ktorý bol bývalý heacker.
„Na kamere toho veľa nebolo,“ spustil ihneď, ani len neodtrhol oči od počítača. „Grantovci chodia často von a nemajú veľa návštev. Ak hej, sú to fajnoví elegáni. Avšak na našom dni je niečo extra.“ Spustil prehrávanie. Všetci prítomní otvorili ústa. Muža síce nebolo dobre vidieť, ale žena...
„To nie je všetko, Mona,“ povedal Krysa pobavene. Prehral video ďalej, keď pár vyšiel von a zastavil sa pri kontajneri. Krysa im priblížil ruky. Na obrazovke sa jasne črtala fľaša od vína a kefa na vlasy.
„Šéfko bude mať veľa vysvetľovania,“ skonštatoval veselo.
***
Zobudila sa na výkrik. Otvorila oči a vtedy ju niečo zasiahlo do tváre. Vykríkla od bolesti a zrútila sa z postele.
„Vstávaj, ty štetka!“ zvrieskol niekto a pocítila kopanec do brucha. V tej chvíli si na ňu dotyčný sadol a ťahal jej ruky za chrbát. Mykala sa, no trepli jej hlavu o zem.
„Pustite ju!“ počula Scotta.
„Sklapni!“ oborili sa naňho. Začula tupý náraz a zvuk pripomínajúci rozťahovanie lepiacej pásky.
„Vidíš? Prišli sme po informácie k prachom a oni nám dali krásnu zámienku na ich vyťahovanie. Tomu sa hovorí spolupráca!“ zasmiala sa žena nebezpečným hlasom a zliezla zo spoly omráčenej Gill. Obrátila ju a Gillian šokovane otvorila ústa.
Pred ňou stáli rozzúrený Turnerovci.
Stuhla. Nie! To nemôže byť pravda! Naozaj tú vetu, čo počula, povedali oni?
„Nie! Vy... vy nemôžete!“ jachtala a snažila sa prebudiť. Je to zlý sen! Absorudné vidiny! V tom ti uvedomila, že má na sebe iba Scottovo tričko. Stiahla nohy k sebe.
Zachechtali sa.
„No... pôvodne sme to chceli hrať dlhšie. Táto komédia sa mi začala páčiť, ale...“ Josh si škrabal bradu a mrkol na manželku.
„... keď sme ťa uvideli, Scott, s touto štetkou...“ zúrivo na ňu pozrela, „povedali sme si, že to treba skončiť.“
„Ale... ale prečo?“ nechápala. V hlave jej trešťalo a ruky ju pálili. Pozrela na Scotta. Krv mu vytekala z pery a nad okom. Šokovane zízal a tiež sa pokúšal vytrhnúť sa z hrubej lepiacej pásky. Zdalo sa, že zranenia nevníma.
„Chceli ste jej pomôcť!!“ zjačal po chvíli. „Vraveli ste, že budeme rodina! Že sme rodina!“
„A to nebráni obrábať ju, všakže?!“ zvýšil hlas Josh.
Previnilo a zároveň prosebne na mňa pozrel.
„Milujem ju.“
„Miluješ!“ vyprskla Amy. „Nebuď smiešny! Táto handra ťa len od začiatku využíva.“
„Samozrejme, a vy ste svätí!“ vyštekla Gill, keď sa spamätala. „Chcete peniaze? Naserte si!“
Pozreli na seba a vybuchli do smiechu.
„Ach, Gillian,“ uškŕňal sa Josh, „mysleli sme, že to povieš. V tom prípade sa rozlúč.“
Vytiahol spoza opaska zbraň, nie služobnú, a namieril na Scotta.
Rozšírili sa mu oči a zhrozene pozrel na otca.
„Otec...!“
Gilli skoro vypadli oči. „To neurobíš. Nezastrelíš vlastného syna!“ vyhlásila.
„Je to môj syn, áno, ale dosť biedny,“ skonštatoval chladne.
Gill pozrela na Amy. Vyzerala, že jej je to jedno, ale v očiach sa jej predsa len mihla obava.
„Tak, čo to bude? Peniaze alebo Scottov život a nezabúdaj, že zoznam mien sa môže rozšíriť,“ dodal milo.
„Amy, preboha, zastav ho!“ zvrieskla na svoju dvojmesačnú mamu.
Prudko k nej obrátila hlavu. Oči mala úplne ľahostajné. „A na čo? Scott je obyčajný poblúznený blázon. Netuším, ako môže byť náš syn!“
„Mama!“ Ten slabý hlas bolo aj tak počuť. Scottove oči zvlhli.„Otec! Nemáme najlepšie vzťahy, ale predsa...!“
Odistil zbraň a neľútostne pozrel na syna. „Zbohom, synak.“
„Nie!“ vykríkla Gill.
Amy sa usmiala, akoby nič iné ani nečakala.
„Tak von s tým, slečinka. Kde sú prachy?“
Pozrela na Scotta. Tvár mal sklonenú a zdalo sa, že to všetko trávi. Zdalo sa jej, že po líci sa mu kotúľa slza.
Tak čo? Prekvapený, alebo ste to čakali? :)
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Pád princeznej - 13. časť:
Ďakujem Mišo.
a aj toto je super bravo
Ďakujem Lili. Viem, že to bolo od začiatku jasné, práve preto som dávala náznaky aj na iné postavy. Ešte raz ďakujem krásne. A musím povedať, že teraz idem písať dosť rizikové kapitolky, nie až tak kvôli deji, ale hlavne na isté geografické body, čo je úplne mimo môjho záujmu. Okrem toho, pokračovanie som v prvej verzii nemala ani tak naplánované, takže teraz to bude pre mňa o niečo tažšie, ale verím si a dfm, že sa mi to podarí. Takže sa asi máš čoho báť, hoci to nerada priznávam. Ale neboj. To by mali byť iba detaily. Dej ako taký mám na 95% naplánovaný. Myslím, že ťa ešte v niečom prekvapím.
Ja som to vedela, ja som to vedela!
Od začiatku mi bolo viac ako podozrivé, pre čo sa Turnerovci tak rýchlo objavili, ako si k sebe Gill zobrali, hoci nikdy predtým o ňu neprejavili žiadny záujem. A potom sa "pán" Turner objaví na FBI a má dávno zabudnuté dôkazy... Kokso, ako som sa mohla nechať čo i len na pár minút nechať oklamať? Veď to bolo jasné!
Ale uznávam, dostala si ma. Mala som podozrenie, ale nakoniec som bola trchu zmätená tými "dôkazmi" a všetkým ostatným. Takže hej, podarilo sa ti to.
Kapitola bola super a prečítala som ju so zatajeným dychom. Ale teraz sa trochu obávam o vývoj deja. Aby sa to príliš nezvrhlo, hoci... no ták, všetci poznáme Gill a vieme, že to nedopadne dobre. Pre tú druhú stranu.
Teším sa na pokračovanie.
Přidat komentář:
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!