Začína to horieť!
11.07.2014 (19:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 914×
Návrat domov bol bolestný. Mala tak málo času a chcela toho tak veľa urobiť. Otvorila dvere. Scott k nej okamžite pribehol.
„Vrátila si sa!“ Úľava a radosť z neho doslova sálali. Tuho ju objal, akoby ju nehodlal nikdy pustiť.
Opätovala objatie a uvedomila si, že plače.
„Tak čo? Našla si peniaze? Som tak rád...“ zasypával ju slovami. Odtiahol sa.„Čo sa stalo?“ pýtal sa zmätene. Usadil ju na gauč.
Vždy, keď plakala sa cítil absolútne bezmocný. Ani teraz nevedel, čo robiť, aby ju utíšil, ale chcel niečo urobiť. Pritúlil si ju.
„Sú... sú doma?“ vykoktala.
„Nie. Volali, že sa zdržali niekde... neviem kde. Čo sa deje? Ak to bol ten sviniar...!“
„On s tým nič nemá,“ skočila mu do reč. Zdvihla k nemu pohľad, bojujúc so vzlykmi. Bol taký zlatý. Jeho starostlivé oči, hebké ruky, neposlušné vlasy...
Tesnejšie sa k nemu privinula. Už jej bolo všetko jedno. Všetko na ňu dopadlo a musela to dostať von. Nemohla to v sebe držať, inak by sa zbláznila.
„Musím odísť. Tí, čo po mne idú zabili ocovho komplica a po ďalšom idú. Musím ho nájsť a odísť. Čo najskôr,“ vysvetľovala cez štikútanie. „Ale ja... ja nemôžem...“
Zahľadela sa mu do tých modrastých očí. Nevedela ako to povedať. Dnešok... tie bozky... vedomie, že má posledné dni...
Čo ak bude chcieť ísť s ňou? Ako ho potom opustí? Nie je predsa len lepšie mlčať až dokonca, aby mu nespôsobila ešte väčšiu bolesť?
„Nemôžeš čo?“ dychtil po dokončení. Hlas sa mu zachvel očakávaním. Cítil, že toto je tá chvíľa.
Hľadel do očí farby jarnej trávy. Do toho. Znič ma, navždy, alebo ma vynes do neba. Hovoril jej pohľadom, pretože sa bál povedať to nahlas. Teraz nesmel tlačiť na pílu.
Zhlboka sa nadýchla. Ak to povie, nebude cesty späť. Možno ho už nikdy neuvidím...
Pri tom pomyslení jej vyhŕkli ďalšie slzy. Keď už má spôsobiť bolesť, tak poriadnu. Je to svinské, ale Scott bol k nej vždy úprimný. Občas hnusne a drsne, ale bol. Po tom všetkom si zaslúži pravdu.
„Nemôžem odísť bez... bez teba. Ja... Milujem ťa,“ pípla.
Na chvíľu skamenel, potom si ju pritiahol a sladko pobozkal.
„Aj ja ťa milujem, princezná,“ vydýchol s úsmevom a najradšej by od radosti plakal.
Pohladila ho na líci. „Ale ja...“
„Pôjdem s tebou,“ povedal, akoby jej čítal myšlienky. „Už ťa znova neopustím. Nikdy,“ sľuboval.
„Je to nebezpečné,“ namietala cez bozky, ktorými sa ju snažil umlčať, no hlavne chcel predĺžiť krásu tejto chvíle.
„Práve preto. Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“
„Vaši...“
Odtiahol sa. „Môžu isť s nami. Chcú ti pomôcť, Gill. Ver mi.“
„Potrebujem tie peniaze, Scott. Dobre to vieš!“ krútila hlavou. „Nemôžu ich odovzdať. Aspoň nie všetky.“
„Gill... chceme ťa chrániť. Pokiaľ ich budeš mať, stále ti bude hroziť nebezpečenstvo. Na tom sme sa všetci zhodli.“
„Ako to všetci?“ spozornela.
Stisol pery. Maj sa pekná chvíľka.
„Rodičia, Jess a ja,“ povedal a pokračoval skôr, ako ho stihla prerušiť. „Pamätáš ako som hovoril, že keď sme sa rozprávali o tvojom osvojení, bol to prvý normálny rozhovor? Otec ma vtedy požiadal, aby som mu povedal všetko, čo budem môcť. Vysvetlil mi, čo ti hrozí. Potom som na teba s Jess dával pozor.“
Na počudovanie nevybuchla ako očakávala. Prijala to pokojne. Bral to ako dobré znamenie.
„Čo všetko ste povedali?“
„Že tušíš, kde sú peniaze, ale nepovedala si nám to a že Paul ťa otravuje. Poďakuj Jess, že som nepovedal celú pravdu, hoci aj ona sa skoro preriekla.“
Prikývla. Hnevalo ju to, ale chápala to. Keby bola na ich mieste, asi by to tiež urobila.
Chytila ho za ruku.
Pritisol si ju k sebe. Obtrela sa mu o pery. Nedočkavo sa prisunul bližšie. Pod rukami cítila tlkot jeho srdca. Krásne ju upokojoval. Pocítila niečo ďalšie. Nevedela to opísať. Táto blízkosť bola žalostne málo. Túžila sa doňho celá ponoriť, byť jedno...
Hľadeli si do očí. Neexistovalo nič. Iba oni dvaja a láska.
Pomaly ju bozkával. Vychutnával to každou bunkou v tele. Zašli si rukami do vlasou a jazykom si skúmali pery.
Tisla sa k nemu čoraz bližšie. Náruživo prechádzala rukami po chrbte, svaloch na rukách a hrudi.
Neostával pozadu. Láskal jej krk, skúmal trup a stehná. Trocha ju nadvihol a ona mu automaticky sadla do lona. Keď zacítila tvrdú hrču, šibalsky sa usmiala.
Telom sa jej rozlievalo niečo nepoznané. Akoby mala oheň namiesto krvi a lono jej takmer bolestivo skuvíňalo.
Scott opatrne zašiel pod tričko, skoro zastonala od slasti a ťahal ho nahor. Zdvihla ruky, aby ho dal úplne dole a hneď nato aj jemu odhalila hruď.
Priložil jej ruky na zadok a nečakane sa postavil. So smiechom sa mu držala okolo krku. Schmatla tričká a ďalej sa smiala, keď mu v rukách nadskakovala hore schodmi.
Jemnučko, akoby bola bábika, ju položil na posteľ a obdivne ju pohladil očami. Prstami jej ľahučko prechádzal po hrudi, krku a ramenách. Zavzdychala a prerývane sa nadýchla. Slastne privrela oči a vychutnávala si chvenie, prechádzajúce do lona. Pocítila ďalší roztúžený bozk.
„Si si istá?“ opýtal sa po chvíli. Oči mu zvážneli.
Preglgla. „Úplne.“
Jazyky im začali zúrivo šermovať a ruky nežne behali sem a tam. Po chvíli však začali byť dotyky čoraz odvážnejšie. Podprsenka povolila zároveň s jeho zipsom a obe veci odleteli do neznáma.
Pomaly sa začal posúvať nižšie. Zamrnčala, keď sa jazykom dostal na bradavky. Zacítila jeho úsmev. Druhou rukou šiel stále dole a prehla sa eufóriou, keď prišiel do cieľa.
Pritiahla si ho späť na pery a prevalila ho. Tentoraz to bola ona, čo mu skúmala hruď. Omámene vdychovala vôňu jeho tela a páčilo sa jej, ako sa celý napol a oči mu horeli, keď sa perami dostala na koniec bedier a rukou zachádzala nižšie.
Prevalil ju, s pôžitkom z nej stiahol nohavičky a neskôr zacítila aj jeho nahú pokožku.
Zachvela sa. Všimol si to a hneď prestal. Odtiahol sa nabok.
„Chceš prestať?“ spýtal sa láskavo. V hlase nemal žiaden hnev. Čakal, že sa niečo také stane. Veď len pred mesiacom a pol sa strhla aj pri malom dotyku a teraz tu leží nahá.
Gill privrela oči, aby potlačila boľavé spomienky, ale asi po prvýkrát to bolelo o niečo menej. Paul bol drsný, sebecký a chtivý. Scott bol nežný, nechcel sex, chcel milovanie a to znamená lásku, nehu a predovšetkým rešpekt.
Pozrela naňho. Ticho čakal. Pri stretnutí ich očí ju opäť pohltila páľava.
Usmiala sa a pobozkala ho. „Zober si ma,“ šepla.
Zakrátko im telá splynuli.
***
„Myslíš, že je to dobrý nápad? Sme vo výhode!“ Boli v hoteli. Žena si umývala reznú ranu na predlaktí.
„Sme, nie sme, prestáva ma to baviť! Dva a pol roka pátrame všade možne a našli sme hovno!
„Uvedomuješ si, že ak sa prezradíme a utečie nám...“ nemusela dokončiť. Bála sa. Nikdy by to nepriznala, ale mala strach. Šikovne rozohraná hra, nikto nič netuší a zničia si krytie? To je bláznovstvo!
„Myslíš, že to neviem?!“ vybuchol a hrozivo k nej pristúpil a vlepil jej facku. „Ak si si nevšimla, ja riskujem najviac! Ja najviac stratím, keď sa to doserie!“
Trhlo ňou, ale vzápätí sa vzchopila. Chcela mu ju vrátiť. Ju nikto nebude mlátiť. Aj otcovi sa to vypomstilo, no jeho pohľad ju zastavil. Len s veľkým sebaovládaním naňho zagánila.
V živote takto nevybuchol. Svetu sa javil ako muž z ocele, chladnokrvný, pripravený na všetko. To ona je prudká. Neriadená strela. Preto sa desila tohto muža, ktorý mocnými rukami zvieral dres až sa bála, že praskne a jačal na celý byt. Po chvíli sa však upokojil a hovoril zvyčajným uhladeným hlasom.
„Prepáč, ale... chceš čakať, kým nás na ďalšom mieste zabijú? Tak ako v Londýne, Kalkate, či Sudáne? Pamätáš, ako si skoro zomrela na otravu krvi z otrávených šípok? Ako ti posúvanie stien takmer dokaličilo nohy? Skoro sme sa utopili a teraz uškvarili! Po dva a pol roku chcem konečne hrať na istotu!“
Prikývla. Koľko ráz tiež vybuchla, že to nemá zmysel a prečo to z dcéry nevytlčú.
Skúsili pritlačiť na Doranovcov, ale nepomohlo to. Akurát ich naviedli na ďalšie smrteľné cesty, hoci vedeli, že potom si to ich dcéra a komplici odnesú.
Lenže veľkí páni boli príliš nadutí. Aj po troch rokoch v base uprednostnili peniaze pred dcérou a pri tom vyhlasujú, ako svoju princezničku ľúbia.
„Fajn,“ odvrkla. Veď ani ju to už nebavilo. Stále na cestách, takmer zabitý na každom mieste a pre nič. Jediné peniaze, čo našli, bolo tých päť dolárov. Odkazy našli na každom druhom mieste.
„Dobre. Zajtra pôjdeme a pritlačíme na ňu.“
Prepochodovala k posteli a schmatla vankúš s perinou.
„Už nikdy ma neudri,“ sykla a hodila mu ich. „Ešte raz a skončíš ako tatko. V igelite.“
Usmial sa. Dobre vedel, že to dokáže. Harpya jedna. „Vieš, že práve to ma na tebe rajcuje.“
Tak čo vravíte?? Páčilo sa, či nie? Máte už typy, kto sú naši neznámi?
Chcela by som sa poďakovať tebe, Lili, za tvoje pravidelné komentovanie a postrehy, ktoré ma neraz inšpirujú a posúvajú ďalej. ĎAKUJEM :-*
P.S.: Chcela by som oznámiť, že také dva týždne sa len na krátko dostanem na počítač, pričom internet neprichádza do úvahy, takže v najbližších dňoch sa žiadna ďalšia kapitola neobjaví.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Pád princeznej - 12. časť:
Emočná bomba? Tak ďakujem. Áno ja viem, že Gill sa snaží hrať na "tvrďasku" (veď deti v destských domovoch majú tie sklony, nehovoriac o spolupráci s Paulom...) ale pri tom je úplne iná a naivná je naozaj, preto som pre ňu pripravila minimálne jednu facku a možno ma ďalšie ešte napadnú.
Inak som veľmi rada, že si odobrila scénu so Scottom. Na tú som sa v podstate najviac tešila a jej verzie som mala napísané na nespočetných miestach a či to ďalej bude len lepšie? Počkaj si
.
A aj ja dúfam, že zo všetkého, čo napíšem sa vymotám, lebo to je často môj najväčší problém a preto niekedy mávam také dlhé odmlky v písaní, no zatiaľ, čo sa týka deja to mám celkom naplánované, ale treba dopilovať ešte nejaké detaily ohľadom geografie, ale viac nepoviem, lebo si všetko domyslíš.
Ešte raz ďakujem, Lili.
Viem, že si hovorila o emóciách a tak podobne, ale toto bola doslova emočná bomba! Gill je v podstate príšerná "mäkota", ktorá je v jadre ešte stále naivným dievčaťom. Len s trochu viac nebezpečnými schopnosťami. Scéna medzi ňou a Scottom bola krásna a tak mi pri nej napadlo "konečne!". Dúfam, že teraz to medzi nimi bude všetko len lepšie. Alebo z nich môžeš urobiť taliansky manželský pár - veď vieš, trochu na osvieženie.
Čo sa týka druhej časti kapitoly... No, ešte stále tak trochu tápem v temnote a mám niekoľko typov, ale nie som v nálade ti o nich povedať. Len ti potom poviem, či som sa aspoň trochu trafila, alebo si ma dostala. Ja dúfam v tú prvú možnosť, ale ty asi v tú druhú. No... uvidíme.
Som rada, že ťa moje komenty tešia, mňa zase teší čítanie tohto príbehu. Zatiaľ sa to vyvíja dobre, ale ako som už povedala - neprežeň to. Aby si sa potom mohla vymotať.
Teším sa!
Přidat komentář:
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!